Ako komik chce vyzerať veselo či smiešne, ale nie ako debil

Pred nedávnom nás spolu s Mirom Nogom, Števom Skrúcaným či Stanom Radičom pravidelne prostredníctvom televíznych programov zabával. V reláciách Apropo, Bravissimo, Pošta Horný Výplach či O tri štart... Z obrazoviek sa však - nie celkom z vlastnej vôle - stratil. Košičania mali možnosť nechať sa baviť komikom, zabávačom, scenáristom, hercom a spisovateľom Rasťom Piškom, v rámci Višegrádskych dní komédiou Markovič za mrežami. Pred tým, než vyšiel na javisko a rozosmieval publikum, našiel si čas na krátky rozhovor, v ktorom sme sa porozprávali o všeličom, aj o blížiacom sa Silvestri.

Zabávač a komik R. Piško pobavil Košičanov ešte pred sviatkami, keď sa im predstavil spolu s kolegom Milanom Markovičom v komédii Markovič za mrežami. "Celkom som sa potešil ponuke zahrať si v tejto hre, lebo som si povedal - aha, nemusím nič napísať, aby som si zahral. Prečítal som si scenár a Milana mám rád ako komika i ako priateľa a tak sme sa spolu ocitli vo väzení," prezradil nám R. Piško.

Natíska sa predstava, že hranie v komédiách a práca zabávača musí znamenať pre herca kopu srandy od rána do večera. "Pravda je, že je to naozaj v prvom rade potešenie a až potom práca. Popri tom, že si s Milanom dobre zahráme si aj v šatni podebatíme... A keď sa popri tom všetkom dobre cítia aj diváci, tak je to splnenie všetých mojich požiadaviek."

V prípade hry Markovič za mrežami naskočil R. Piško do už hotového predstavenia. Sám však pred časom jednu hru napísal - v Bratislave na Novej scéne v marci 2003 premiéroval komédiu ´Bude ako nebolo alebo Hände hoch!´. "Tentoraz som si ušetril kopu robotu a konečne som si zahral v niečom, čo som si sám nemusel napísať. Rád preto prijmem pozvanie od iných autorov. Väčšinu vecí som si musel napísať sám, lebo inak by som si v ničom nezahral. Teraz si už režiséri zvykli aj na to, že som sa popri všetkom tom mojom účinkovaní v televíznych programoch stal aj hercom... Lebo keď som chcel byť hercom, musel som začať písať. Kto iný by ma obsadil, ak nie ja sám?"

Nechce písať iba do ´šuflíčka´

Písať neprestal, v ´šuflíčku´ má odloženú ďalšiu komédiu. "Zatiaľ sa mi nepodarilo umiestniť ju do nejakého divadla, ale pevne verím, že sa mi to podarí. Je to síce nadčasová hra, takže by ju bolo mmožné hrať aj o päť či desať rokov, predsa len by som bol rád, keby to bolo skôr, aby hra nezostarla. Pevne verím, že to nebude posledná hra, ktorú napíšem. V hlave mám aj námet na film, ale viete ako je to u nás s nakrúcaním... Nechcem písať iba do šuflíka."

V šuflíku neskončí kniha Stručné dejiny kvasenej kapusty, ktorá by mala vyjsť na jar. "Aj keď táto kniha by sa vzhľadom na svoj názov hodila na predvianočný trh, povedal som si, že vtedy sú kníhkupectvá zahltené mnohými titulmi a bol by som nerád, keby sa tam tá moja kniha stratila..."

Prapodivný názov knihy neznamená, že sa dozviete kyslej kapuste všetko, čo sa len dá. "Stručné dejiny kvasenej kapusty je názov jednej z poviedok. Je to totiž zbierka takých úsmevných mystifikačných poviedok. Mám rád humor, aký robia v Divadle Járy Cimrmana. Ja sa skrátka na všetky veci okolo seba snažím pozerať z iného uhla pohľadu." Samozrejme, z toho zábavnejšieho uhla a neraz sa stáva, že sa pri písaní poviedok prichytil pri tom, že sa nad textom pochechtáva. "Píšem o tom, čo sa mi zdá smiešne a tak sa samozrejme na tom aj sám zabávam a rozmýšľam nad tým, aby sa to páčilo aj čitateľom. Pri písaní tejto knihy nešlo o peniaze a ani o to, aby som rýchlo napísal scenár tak, ako keď sme vyrábali televízne zábavné programy. Vtedy bolo treba sadnúť a napísať niečo narýchlo, lebo sa bližil deň, keď sa už malo nakrúcať. Vtedy sme vyprodukovali kadečo..."

Ako to R. Piško rieši, keď však múza nechodí a nechodí, odmieta ho poriadne nakopnúť a on je bez scenára či bez vtipného textu? "Mne pri písaní vždy pomáhalo pozeranie televízie. Buď som sledoval politikov a to som mal hneď po ruke plno nápadov, alebo som si zapol rôzne prírodopisné a dokumentárne kanály. Napríklad keď som videl film o doteraz neobjavenom kmeni domorodcov, napísal som poviedku o Tieňových ostrovoch. Ide o to, že sú to ostrovy, ktoré sú už objavené, len o tom ešte nikto nevie. Cestovné kancelárie ich majú pripravené v zálohe, keď už turistov nebude lákať Bali. Vtedy tie ostrovy odtajnia, zájazdy naň budú predávať ako stratený raj na zemi. Nachádzajú sa medzi Austráliou a Gdaňskom... Takéto hlúposti mi napadajú, keď vidím dokument o kmeňoch v Afrike a podobne." Nápad s Tieňovými ostrovmi sa R. Piškovi zapáčil natoľko, že si vymyslel aj prapodivný kmeň, ktorý ich obýva. "Sú to ľudia, ktorí uctievajú Röntgena. Jeden prístroj sa k nim dostal, keď sa blízko ostrovov ponorila nemecká vojnová loď - netušia čo to je, ale považujú sa za deti Röntgena, uctievajú aj hokejovú výstroj, ktorú k nim priplavil príliv... Takéto veselé nápady ma ´prepadnú´ hocikedy. V jedných novinách som čítal snobskú reportáž o literárnej jeseni v Paríži. Povedal som si - to je dobre zbytočný článok, lepšie by bolo, keby písali o literárnej jeseni v Rumunsku. Zasmial som sa nad tým a napísal o tom poviedku... Väčšinou mi stačí napísať 4 - 5 viet a ono to ide samo a ja vymýšľam a vymýšľam. Rovnako to bolo, keď sme pripravovali televízne programy. Keď nám nič nenapadalo, stačilo otvoriť noviny alebo si zapnúť televízor a už to šlo."

Aj hnev je inšpirujúci

Pre komika, ktorý zapáral viac-menej najmä do politikov, je často inšpirujúca i zlosť či hnev. "Treba to však všetko samozrejme obrátiť na komickú stránku. A treba si vedieť urobiť žarty zo všetkého, čo sa deje okolo nás. Napísal som poviedku s názvom Pád zabávača. Mnoho ľudí si myslelo, že je to o mne a o tom, že na televíznych obrazovkách som skončil. Je to však o ľuďoch, ktorí rýchlo vstúpili do showbiznisu a rovnako rýchlo z neho vypadli." Poviedka rozpráva príbeh človeka, ktorý nevie stáť na nohách, chodí po štyroch a keď sa postaví a padá, je to strašne zábavné, na čom manažér postaví jeho kariéru. "Je to môj pohľad na to, že dnes televízie divákom ponúkajú duševne postihnutých ľudí a volajú ich hviezdami. Jediná možnosť, ako na to reagovať, je urobiť si z toho srandu a napísať takúto poviedku. Mnohí známi mi vraveli - to je vari o tebe? Vedia totiž, že som roztrpčený tým, čo sa deje v médiách, aj preto som sa zapojil do kampane Verejnosť za verejnoprávnosť. Ale čo s tým narobím? Mám búchať od zlosti po stole? Mám novinárom a všetkým ľuďom, ktorých stretnem, vysvetľovať, že reality show sú blbosť? Čo tým dosiahnem? Nič. Lepšie je urobiť si z toho srandu."

Divácka obľúbnosť týchto show sa podpísala pod to, že televízie iné formáty takmer ani nevysielajú a zábavníky, ktoré kedysi R. Piško pripravoval, sú minulosťou. "Jasné, že by som sa rád na televízne obrazovky vrátil. Ale nie silou mocou. Vrátim sa iba vtedy, ak ma nikto nebude nútiť robiť niečo, s čím nebudem súhlasiť. Mohol by som sa síce pred kamerami pretvarovať, ale nemám na to žalúdok. Ako komik chcem vyzerať na obrazovkách veselo či smiešne, ale nie ako debil. Kým nepríde normálna ponuka, nestojí mi to za to. To si radšej budem s Markovičom chodiť hore dole po Slovensku a hrať divadlo. To však neznamená, že sa nepokúšam vrátiť do rozhlasu či televízie. Ja len dúfam, že diváci čo nevidieť opäť prídu k rozumu."

Aj na reality show sa dá podľa R. Piška zasmiať, ak to človek neberie vážne a ak ich nesleduje viac ako 5 minút denne. "Potom to už začína byť duševnému zdraviu nebezpečné. Takže to radšej nesledujem. Mne k dobrej nálade stačí kniha, divadlo." Nepatrí však medzi tých, ktorým dobrú náladu urobí aj silvestrovské lúčenie sa so starým rokom. "Ja najradšej pred všetkým tým silvestrovským hlukom, delobuchmi a hlúpou zábavou utekám do zahraničia. Aj tohto roku budem Nový rok vítať v teple pri mori. Nerozumiem tým bláznom, ktorí každý rok pokúšajú šťastie a vystreľujú rakety a delobuchy a a potom sa čudujú, keď skončia na chirurgii..."

Veselý je až na Nový rok

Silvestra neobľubuje R. Piško ani ako televízny divák či tvorca televíznej zábavy. "Keď sme nejaký silvestrovský program vyrobili, tak sme si to od divákov vždy zlízli. Lebo vtedy sa nedá vyhovieť každému a vždy sme si vypočuli - toto je to najhoršie, čo ste kedy urobili... Ja na Silvestra nie som veselý. Veselý som vždy na Nový rok. Chodím si s ľahkou hlavou a spokojný po meste a smejem sa z toho, že všetci ľudia chodia po ulici zničení a skleslí, je im zle od žalúdka a bolí ich hlava. Najlepší zábavný program je pre mňa novoročný prejav prezidenta. Na to sa vždy veľmi teším."

R. Piško nikdy koniec roka a začiatok nového nevnímal ako veľmi zábavné obdobie. "Veď čo už môže byť veselé na tom, že po bujarej silvestrovskej veselosti je každému zle, potom prichádza pôst a všetci sa so strachom v očiach pripravujeme na odovzdávanie daňových priznaní... Navyše, na prvého januára sú vždy ohlásené zvyšovania cien za plyn, elektrinu, vodu a na to začne každý na Nový rok nadávať..."

Keď sa R. Piško na Silvestra ocitne medzi svojimi známymi, podvedome ho vnímajú ako zabávača, nechcú však po ňom, aby ťahal vtipy z rukáva. "Vtedy vtipkujeme všetci akosi prirodzene, nikto ma netlačí do pozície - ty si komik, zabávaj nás. Nechápem, prečo by som mal byť na Silvestra veselý, aj keď ma to vôbec nebaví. Vždy vyčkám, kedy bude polnoc, zapchám si uši kvôli všetkým tým raketám a delobuchom a idem spať. Pre mňa je tento deň zabitý a zbytočný. Jediné, čo mám na 31. decembri rád, je čas, kedy sa pripravuje silvestrovská kapustnica a doma vládne rodinná pohoda. Nepotrebujem ku šťastiu rachot delobuchov a opilcov popod oknami. Snažím sa proste tento deň v zdraví prežiť a teším sa, že ďalší príde až o rok," dodal R. Piško na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári