Riaditeľ ŠFK Július Klein má zmrzlinový rekord
Deti sa "pobili" o svojho otca
Sviatočná pohoda na konci roka znamená pre mnohé rodiny i príležitosť byť po dlhšej dobe konečne pohromade. Tak ako v rodine riaditeľa Štátnej filharmónie Košice Júliusa Kleina. Jeho dcéra Vierka (vľavo) už 11 rokov žije v USA a na sviatky prišla do Košíc aj s dcérou Fadiou. Obe by si však najradšej vzali otca a starého otca so sebou za "veľkú mláku". Silne však protestujú manželka i syn Július...
"Otec by mal jednoznačne ostať na Slovensku, lebo aj tak sa dosť nacestuje po svete. Navyše, často je to tak, že aj keď je v Košiciach, tak má tak veľa práce, že na mňa čas nemá, takže ako keby tu ani nebol," posťažoval sa nám Július mladší (vpravo). Jeho sestra Vierka však oponovala "Kdeže! Ja som 11 rokov preč a on bol celý čas tu, takže teraz je načase, aby bol mininálne 11 rokov s nami v USA..." Súrodenecký súboj dopadol v prospech syna. "Nie som už najmladší a každopádne víťazí domáca pôda tu v Košiciach," prezradil J. Klein starší.
Bitka o to, kde hlava rodiny ostane, vyvolala aj chuť detí trochu na otca nažalovať. "Najviac sa zlostí, keď vidí, že som rovnako trvdohlavý ako on sám. Ja som jeho zrkadlom a to ho vie neskutočne vytočiť. Vidí totiž vo mne sám seba a nepáči sa mu to," nabonzoval nám na otca Július. Pridala sa jeho sestra, ktorá sa prezradila, že ako starý otec je priam ideálnym ´rozmaznávačom´ vnučky Fadii. Tá nerobí rozdiely medzi slovenčinou a angličtinou, oba jazyky mixuje dohromady a neraz tým pobaví celú svoju rodinu. "Minule povedala - maminka I go kúpať alebo sa jej podarili vety - When my mami poď sem, I was zima vonku ... - je to naozaj zábavné," prezradil nám J. Klein starší, ktorý s vnučkou pravidelne podniká vychádzky do najbližšej cukrárne na zmrzlinu. "Prezradím sám na seba, že mám rekord - za jeden deň som zjedol 20 kopčekov zmrzliny."
Malá Fadia strávila teraz pred sviatkami so starými rodičmi mesiac. "Musím povedať, že ju za ten čas stihol otec poriadne rozmaznať. Pravdou však je, že mu na to niekedy stačí aj pár hodín..." Tak ako je však zručný v rozmaznávaní a v aj elektrotechnike, tak isto mu to vraj niekedy nejde s počítačom. "Ocko totiž nie je - možno pre nedostatok času - ochotný dôsledne čítať, čo mu počítač vypisuje a na čo sa ho pýta. Minule sa ho jeho elektronický diár ´iba´ štyrikrát opýtal, či si je istý, že chce uskutočniť danú operáciu. Dopadlo to tak, že si vymazal všetky kontakty...," prezradil na otca jeho syn.
kid
Mačky Perunovcov vedia, kedy majú zákaz vstupu do izby
Starší sa čľapká hodinu mladší je vzor hygieny
Nohejbaloví majstri sveta Patrik (vľavo) a Martin Perunovci to mali podelené odmalička. Prvý, starší, bol vždy mamkin, mladší zas otcov miláčik. Platí to vraj dodnes, lebo súrodenci, aj keď sú na ženbu už celkom súci, bývajú v Kostoľanoch nad Hornádom stále v rodičovskom dome. Ale až tak úplne to s kostolným poriadkom u Perunovcov zas nie je.
"Som síce starší, aj mamin. Ale keď mama navarí, vždy má na tanieri prvý Martin, hoci sa na tréning či do práce ponáhľame rovnako," ťažká si Patrik. Zrejme je to daň za to, že pri sťahovaní do nového baráku ukoristil väčšiu z detských izieb. "O dosť, aspoň o tretinu. Ani sa ma nepýtal, či súhlasím," vraví o dva a pol roka mladší Martin, že musel niekde hľadať spravodlivosť. Tak ju má aspoň na tanieri.
Pozícia staršieho má však aj ďalšie, nepopierateľné výhody. "Neviem prečo, ale Paťo má prednostné právo na kúpeľňu. Keď sa ide sprchovať, môžem pred ňou iba šúchať nohami. Dokáže sa čľapkať aj hodinu." No čo sa týka čistoty, jednotku na chrbte nosí mladší Martin. Neznesiteľného hygienika vraj z neho urobila frajerka. "Keď čaká jej návštevu, vtedy je ochotný povysávať aj v celom baráku," bonzuje Patrik. "Keď vojdem do jeho izby, ani mu nemôžem sadnúť na posteľ, aby som niečo nepokrčil. Všetko musí byť tip-top. Zákaz vstupu do izby majú vtedy aj naše mačky, hoci predtým boli jeho miláčikmi. Nesmú byť ani na dvore, keď tam parkuje so svojím autom. Aby mu ho náhodou nepoškriabali. Zvykli si totiž sadnúť na kapotu, keď bol motor ešte teplý, a tam sa vyhrievali." Chlpaté stvorenia môže teda Patrik povodiť po Martinovej izbe iba vtedy, keď majiteľ nie je doma.
Kedy došlo naposledy k pravej súrodeneckej hádke, nebodaj bitke, na to si už ani jedna strana nespomína. "Starší bráško si vždy robil čo chcel. A keď som s tým nesúhlasil a poklbčili sme sa, vyšiel zo súboja víťazne," vadila trošku Martinovi jeho prchkosť, výbušnosť. Preto ho vedelo potešiť, keď aj jemu dokázal niekto prísť na kobylku. Ako raz, dávnejšie, na svetovom šampionáte v Brazílii, kde Paťo cestoval ako benjamín tímu. "Mal sedemnásť rokov a taký bol vyhúkaný, keď ho tréner postavil na kurt, že v jednom zo zápasov si podával ruky so súpermi už po prvom sete..."
mat
Muzikanti z kapely No Name riešili veľkú dilemu
Sošku Slávika by chceli všetci
Príjemnú atmosféru pred sviatkami narušila v kapele No Name udalosť, ktorá na prvý pohľad môže pôsobiť pozitívne. Zisk piateho strieborného Slávika však rozprúdil v kapele búrlivú diskusiu o tom, ktorý člen skupiny si sošku ponechá. Ostane u bratov Timkovcov - Ivana, Igora, Romana či Dušana, alebo si ho ukoristia Zoli či Vilo?
"Doterajší štyria Slávici stoja na našom ´timkovskom´ klavíri u nás doma. Na tom klavíri, na ktorom každý z nás bratov začínal hrať," prezradil nám jeden zo súrodencov - Roman. Piaty Slávik by teda mal rozšíriť túto zbierku... "U mňa mu bude najlepšie, pretože ja som veľmi poriadkumilovný. Vždy upratujem, všetko zarovnávam, a tak na Slávikovi budem utierať prach a leštiť ho," uviedol svoje argumenty Vilo. Predsa len však zvíťazil Zoli. "Je to už piaty Slávik a moja manželka povedala, že tento bude náš," prezradil novopečený otec. Musíte uznať, že žene odporovať radšej netreba...
Bitka o Slávika však rozprúdila medzi muzikantmi chuť trochu na seba požalovať. "Dušan napríklad nikdy nevstáva na raňajky. Keď spíme v hoteli a odchádzame napríklad o jedenástej, darmo ho budíme - vstávaj, aby si sa stihol naraňajkovať... Spí ďalej, lebo vraj nie je hladný. Pravdou je, že hneď ako sadne do auta, tak ho hlad prepadne a my sa musíme zastaviť na najbližšej pumpe," nažaloval na svojho brata Ivan. "Dušan to trochu fláka, ale je to náš najmladší člen, takže mu to - za miernu pokutu - vždy odpustíme," pridal sa k Ivanovi Igor. Vilo sa zas posťažoval na Zoliho. "Zoli často počas dňa zaspí. Minule sme hrali naživo v jednom rádiu a počas krátkeho rozhovoru s nami Zoli zaspal. Našťastie sme ho zobudili a mohli sme hrať ďalej."
Bubeník Ivan zas nažaloval na brata Igora. "Keďže skúšame v Slovenskom rozhlase, kde podľa mňa Igor vari každého pozná, tak keď prídeme s aparatúrou, on vybehne s niečím ľahkým a ´zakecá´ sa na chodbe a všetky ťažké veci potom vykladáme my sami..." Keď sa už žalovalo vo veľkom, svoje si povedal aj Zoli. "Igor si najčastejšie robí žartíky. Uťahuje si z nás, no my sme si už zvykli a všetci sa veľmi dobre poznáme, takže vieme, na aké srandičky máme byť prichystaní," dodal Zoli.
kid
Lucia Knoteková sa Igorom Dohovičom dirigovať nenechá
On šermuje paličkou, ona naň varechou
Kým dirigent Štátneho divadla (ŠD) Igor Dohovič dirigoval svoju priateľku - sólistku košickej opery Luciu Knotekovú iba na javisku, všetko bolo v najlepšom poriadku. Hneď ako sa však rozhodol, že sa pokúsi dirigovať ju aj v súkromí a ich vzťahu, bol oheň na streche. Lucia však neváhala v boji proti dirigentskej paličke použiť najnebezpečnejší arzenál - ženské zbrane a poriadne veľkú varechu...
"Nenaučil som sa, ako bojovať proti ženským zbraniam - to sa varí nedá," posťažoval sa nám Igor. V nerovnom boji teda prehral. "Keď nepomôžu argumenty, treba vziať aj varechu. Na hádkach je však najkrajšie aj tak udobrovanie," podotkla Lucia. "Na škole nás učili, že pri hudbe platí - najprv je dirigent, potom dirigent, potom dlho-dlho nič, potom zase dirigent a až nakoniec tí ostatní. Malo by to tak fungovať a ja dokážem rešpektovať iných dirigentov, lebo od nich mám odstup. Od Igora nemám, takže mu na skúške rovno poviem, čo sa mi nepáči a to by som si voči dirigentovi nemala dovoliť. Preto radšej máme my dvaja najprv súkromnú skúšku, kde si všetko vydiskutujeme, aby sme sa nehádali pred ostatnými muzikantmi z orchestra a spevákmi," prezradila nám Lucia.
Vzájomné šermovanie sa dirigentskou paličkou a varechou však oboch podnietilo, aby na seba i čo to nažalovali. "Igor strašne rád spí. Neraz sa stalo, že keď prišiel ku mňa na návštevu, tak jednoducho zaspal. Keď sa vrátil domov a jeho mamka na ňom hneď videla, že si u mňa pospal, vždy mu vravela - keď budeš u frajerky spať, tak sa neoženíš. Na rande však nikdy našťastie nezaspal," pochválila svojho priateľa Lucia.
I. Dohovič zvykne zaspať aj v aute, keď Lucia šoféruje. "Je to najlepšia vizitka toho, akou je skvelou šoférkou, lebo sa v aute s ňou nebojím a hneď zaspím. Zábavné situácie nastanú, keď sa prebudím a zistím, že minula odbočku na Bratislavu, alebo že stojíme v Taliansku na strede križovatky a ona nevie, či doľava alebo doprava...," nažaloval nám voľačo na svoju priateľku aj Igor.
kid
Na bordelárky Mirku a Ivanu Matíkové neplatí ani hrozba zakázaného tréningu
Odlišujú sa piatimi minútami
Keby ste dali do nejakého časopisu ich fotografie vedľa seba a vyhlásili súťaž - nájdite aspoň päť rozdielov, asi by sa výherca nenašiel. Nádejné plavecké sestry Mirka a Ivana Matíkové sú vzorové dvojičky. Jediný rozdiel, na fotografii nebadateľný, je päť minút, o ktoré je Mirka staršia.
Takže, je to trošku proti prírode, keď Ivana o sebe tvrdí, že staršie vyzerá ona. A ešte je k tomu aj vodcovský typ. I keď autoritu jej trošku podrýva, "že si často obhrýza nechty," ako na ňu rada bonzuje Mirka. A ako bonus pridáva: "Ešte je aj trošku lenivejšia ako ja, doma príliš nepomáha. To má odmalička." No tu musí zasiahnuť Ivana staršia, ich mamička. "Bordelárky sú obe, príšerné. Nič si po sebe neodložia. Občas musím pritvrdiť a pohroziť, že ich nepustím na tréning, to je pre nich najväčší trest. Ale efekt to veľký nemá..."
Zdá sa, že Ivana má predsa len bližšie k zodpovednosti, keď jej na sestre trochu vadí, "že si neplní niektoré povinnosti tak, ako by mala, najmä školské. Keď sa dá, tak to hneď odflákne. Moje dohováranie však sem-tam zaberie."
Inak je to sesterské spolunažívanie celkom v norme, aj keď dĺžka vlasov občas nutká, aby si do nich navzájom skočili. "Bavilo nás to, keď sme boli menšie," vraví Mirka. "K hádkam i bitkám niekedy dochádzalo, ale už sme z toho vyrástli. Teraz je medzi nami zvada už len pre malichernosť, trebárs že jedna chce vidieť v telke taký film, a druhá iný. Problém je v tom, že doma je len jeden televízor." Druhý im vraj ani netreba. Na čom by sa potom mali hádať?
Záujmy sú zväčša rovnaké, ešte aj na rande idú spolu, aj keď sa obe dušujú, že košickí ´šráci´ zatiaľ nehrajú v srdciach sympatických sedemnástok žiadnu rolu. Radšej pred nimi ujdú do bazéna. Aj keď: "Už sa stalo, že doma bolo zle kvôli ich kolektívnemu rande," vyťahuje na nich mama predsa čosi pikantnejšie. "Zabudli sa niekde s chalanmi na bicykloch. Bolo už neskoro a obaja sme ich netrpezlivo vyčkávali. Keď sa zjavili vo dverách, manžel nelenil. Šup jednej, šup druhej. Obe dostali po facke. Ale bola len taká symbolická, výchovná. Aby si uvedomili, že sme sa o ne strachovali."
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
