Müller si musel ľahnúť do truhly, Hlinku pri obrade vyrušila kostra

Starosta. Táto funkcia je síce odvodená od slova starať sa, ale všetko by malo mať isté hranice. O tom, že to povestné odtiaľ-potiaľ platiť nemôže, lebo ľudia majú neraz opačný názor, sme sa presvedčili po príhodách, ktoré nám košickí starostovia porozprávali. Niektoré sa udiali vďaka občanom a ich predstavám, čo volený zástupca ľudu môže a musí, iné sú ich vlastnými "prešľapmi". Tie najzaujímavejšie prinášame zoradené v abecednom poradí podľa názvu mestských častí.

Na starostu so samopalom

Starosta MČ Barca František Krištof sa priznal, že v lete si zvykne zabehať v barčianskom parku. Potom sa ešte zastaví na úrade, aby vybavil poštu, prípadne preštudoval nejaké materiály. Raz, keď sa odetý v jogingovom oblečení okolo 22. hodiny chystal opustiť úrad, otvoril dvere a zažil šok. "Stáli tam policajti s namierenými samopalmi," spomína F. Krištof. "Postavili ma do laty a pýtali preukaz totožnosti. Presviedčať ich, že som starosta, no v športovom oblečení doklady nenosím, nepomáhalo." Veď vydávať sa za starostu môže hocikto. I zlodej. Vtedy F. Krištofovi napadlo, že na úrade majú knihu o Barci a v nej je aj jeho fotografia, podľa ktorej ho možno identifikovať. "Našťastie, v tej chvíli dorazila ďalšia policajná hliadka. Jeden z policajtov ma spoznal a potvrdil, že ja som skutočne starostom Barce." Príhoda však mala dohru. Porucha ochranného systému, ktorá zbuntošila policajné hliadky, nebola totiž v Barci, ale na dispečingu polície. Starosta, aby budova neostala bez zabezpečenia, si musel ochranu zabezpečiť sám. A tak na úrade prenocoval.

Alebo ďalšia príhoda. V barčianskom parku dala mestská časť namontovať detské preliezky a zariadenia na hry. Už pri montáži majstri konštatovali, že ak do rána dožijú, bude dobre. Starosta v obave, že sa ich jobové zvesti naplnia, zobral večer megafón i baterku a prechádzal sa parkom. Pred polnocou zaregistroval skupinky hlučných mládežníkov, ktorí sa potužili nápojmi, kúpenými v blízkej čerpacej stanici. Starosta si sadol na lavičku do tieňa a čakal, čo sa bude diať. Keď videl, že jedna partia sa priblížila k hojdačkám, cez megafón zakričal: Stojte! Neopovážte sa dotknúť hojdačiek! "Mládenci stvrdli ako sochy. Čo sa s nimi v tej chvíli dialo, neviem, ale vyzerali smiešne. Potom som ich požiadal, aby prišli ku mne. Takmer hodinu sme sa rozprávali a ak mám byť úprimný, myslím, že sa mi z nich tak trošku podarilo urobiť strážcov parku i preliezok," dodal starosta Barce.

Deti kôrku, mama rum

Za starostom MČ Dargovských hrdinov Ladislavom Lumtzerom prišla raz rómska rodina. Pýtala peniaze, pretože vraj nemajú z čoho žiť. Na dôkaz toho, že hovoria pravdu, matka nabádala deti, nech povedia, čo raňajkovali. Deti zhodne tvrdili, že suchú kôrku z chleba. "Keď som sa potom detí opýtal, čo mala na raňajky ich mama, bez rozmýšľania vyhŕkli - rum," spomenul starosta jednu z príhod. V druhej poukázal na to, ako je ťažké ľuďom vyhovieť. Ku Gymnáziu na Exnárovej ulici vedie podchod. Stále v ňom niekto rozbije svetlá. Už tam dali i tzv. protivandalské, no vydržali len tri dni. Potom i tie niekto rozbil. "Vzápätí sme na úrade mali kritiky občanov, že mestská časť sa o nič nestará, pretože v podchode je tma. Osvetlenie sa teda dalo na stĺpy pred vchodmi do podchodu. Tie, na počudovanie, vydržali pol roka. No už aj tie sa stali terčom. Zničil ich ktosi s puškou."

Rozvadilo ich 10 cm záhrady

Adriana Balogová, ktorá je starostkou MČ Džungľa, si spomenula, že asi po 25 rokoch života mimo Košíc k nim na úrad prišiel človek, ktorý hľadal tri brody. Nevedel pochopiť, kde sa stratili a prečo sa mestská časť volá Džungľa, i keď sú v nej takmer také isté budovy a aj vzhľad má podobný spred štvrťstoročia.

"Dosť ťažko sa mi občas komunikuje s našimi rómskymi spoluobčanmi," tvrdí A. Balogová. "Keď im nevychádzajú peniaze, prídu si na úrad vypýtať 200 či 500 korún. Nevedia pochopiť, že my nie sme banka a na podobné podpory nemáme zriadený extra účet."

Iná príhoda je zo sféry susedských vzťahov. Medzi dvoma susedmi sa mal stavať nový plot. Vtedy sa prišlo na to, že ešte predchádzajúci sused, niekedy pred 30 rokmi, posunul o 10 centimetrov pôvodný plot do druhej záhrady. "Nový majiteľ tieto spory vôbec nepoznal, no problém sa musel vyriešiť a spomínaných 10 centimetrov vrátiť pôvodnému vlastníkovi. No aj tak sa susedia odvtedy nerozprávajú. Toto síce nie je typický silvestrovský humor, skôr čierny, ale žiaľ, v malých mestských častiach, ktoré majú charakter dediniek, stále platí," povzdychla si starostka Džungle.

"Naše deti"

Aj starosta MČ Juh Jaroslav Hlinka má s občanmi bohaté skúsenosti. Nikdy sa vraj nedá odhadnúť, ako ten-ktorý človek v danej situácii zareaguje. "Požiadavky občanov sú prevažne vážne, no niekedy ma vedia zaskočiť tým, čoho sú schopní. Raz za mnou prišli dvaja ľudia, ktorí sa ma snažili presvedčiť o naliehavosti svojej požiadavky. Jeden z nich, na dôkaz toho, že ma amputovanú nohu, si predo mnou vyzliekol nohavice."

V čase, keď samospráva mestskej časti riešila aj bytové otázky, prišla na úrad rodina s troma deťmi, to najmenšie mohlo mať asi 8 mesiacov. Rodičia nechali deti na sekretariáte s tým, nech sa o ne postará úrad. Deti srdcervúco plakali a pracovníčka sa ich snažila utíšiť. Najmenšie držala v náručí a všetkým dávala kocky cukru. "Keď som na plač vyšiel z pracovne, na otázku, čie sú to deti, pracovníčka v šoku odpovedala: naše..."

J. Hlinkovi sa stala aj príhoda, ktorá patrí do kategórie čierneho humoru. Istý pár ho požiadal, aby ich zosobášil. Mladomanžel bol vážne chorý a mal pred operáciou, svadobný akt sa teda odohral v nemocnici. Boli pri ňom len štyria ľudia, matrikárka a starosta. "Ženích sedel na vozíku, vedľa neho stála nevesta, za nimi dvaja svedkovia. Odrazu sa počas môjho príhovoru uvoľnil v narýchlo pripravenej miestnosti záves a spadol na zem. V pozadí sa objavila kostra, akú používajú na prednáškach medici..."

Žiadny humor...

Starosta MČ Kavečany Ján Kupec si na úsmevnú príhodu nevedel spomenúť. Ľudia sa z nevedomosti skôr len zlostia a rozčuľujú. Jeden majiteľ rodinného domu prišiel napríklad na úrad a obvinil starostu z nečinnosti. Tvrdil, že už 10 rokov má postavený i skolaudovaný dom, no doteraz ho nemá zapísaný v katastri nehnuteľností, čiže naň nemá ani list vlastníctva. "Dotyčnému sme vysvetlili, že také niečo je povinnosťou stavebníka, veď ide o jeho majetok. Mal by teda dbať o to, aby bol zavkladovaný," zdôraznil starosta.

Občania sa rozčuľujú aj kvôli výstavbe komunikácie pri cintoríne. Kritizujú, že cesta nie je od blata vyčistená a vraj im autá, voziace materiál, poškodzujú ploty. "Prídu ku mne a tu sa hnevajú. Pritom povolenia na budovanie nevydáva mestská časť, ale stavebný úrad, ktorý má aj dozerať na dodržiavanie zákonov. O špinavú cestu by mali dbať Správa komunikácií Košice a Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie."

Občania podľa J. Kupca všetko berú tak, že starosta je na to, aby sa staral. No ak bude preberať na seba aj cudzie kompetencie a zaoberať sa sťažnosťami, ktoré má riešiť niekto iný, na plnenie svojich povinností mu neostane čas. "To, čo som tu povedal, nie je smiešne, ale je to pravda. Mňa to mrzí o to viac, že nepatrím k ľuďom, ktorí, ak na nich niekto napľuje, tak si myslia, že prší...", nedopovedal myšlienku starosta Kavečian.

Vrana k vrane, prasa k prasaťu

František Knapík, starosta MČ Košická Nová Ves, dlho bude spomínať na príhodu, ktorá sa stala tohto roku na fašiangovom plese. Jednou z cien v tombole bolo prasiatko, na ktoré si F. Knapík robil chúťky. Hoci neveril, aby mal také šťastie, no pečené prasiatko vyhral. "Samozrejme, že všetci sa na výhre dobre bavili. Mne v tej chvíli nenapadlo nič lepšie, iba sarkasticky povedať, či to všetko nie je náhodou tak, že vrana k vrane sadá a prasa si prasa hľadá... Možno som to trochu prehnal, ale ľudia sa dobre zabavili. A aj prasa bolo vynikajúce," labužnícky priznal F. Knapík.

Úsmevné príhody zažije aj s rómskymi občanmi. Raz za ním jeden prišiel a opýtal sa, či mu na dva dni nemôže požičať froštu. Má vraj rodinnú oslavu a zišla by sa mu. "Netváril som sa nadšene, lebo som nevedel, čo ten človek chce. Aby som nevyzeral hlúpo, nepriamo som sa snažil zistiť, o čo mu ide. Vyšli sme pred úrad a tam bola asi štyri metre dlhá fošňa, teda doska. Róm chcel práve ju. Nevedel však, ako sa správne volá, a tak si vytvoril novotvar ´frošta´." Samozrejme, že mu ju požičali. No o dva dni, ako znela dohoda, ju nevrátil. "Asi o mesiac prišiel na úrad kvôli niečomu inému a vtedy doniesol i "froštu." Síce inú, ale aspoň nejakú vrátil."

Kone u suseda

"V našej mestskej časti máme poriadkovú komisiu, ktorá rieši typicky dedinské problémy. Napríklad preloženie psej búdy ďalej od steny rodinného domu, pretože susede vadí štekot a pobehovanie havkáča," rozhovoril sa starosta Krásnej Marek Kažimír. Riešili aj rušenie nočného pokoja kikiríkaním kohúta. Nedávno boli členovia komisie u človeka, ktorého sused chová kone. Nedopatrením sa totiž odviazali a behali po jeho dvore. Incident prišli riešiť aj policajti. Nič však nevyriešili, lebo majiteľ koní nemal v Krásnej trvalý pobyt. A kone, keď sa napásli, samé sa vrátili do svojej maštale.

"Krásna je svojím spôsobom dedinka s typickými problémami, koloritom i chovom rôznych zvierat. Dosť ma prekvapuje, že ľudia už nie sú takí tolerantní, ako boli kedysi. Dnes im vadí skutočne všetko," tvrdí starosta. Sťažovať sa u neho boli aj Rómovia, keď im Bytový podnik mesta Košice odstavil dodávku pitnej vody. "Snažil som sa im vysvetliť, že za studenú vodu treba platiť rovnako, ako za teplú. Nechápali to a stále opakovali: Ale čom mušime placic za žimnu? Šak i v Hornadze ceče žimna, a za ňu nikto neplaci..."

"Vražda" hydiny

"Zvierací" problém riešil i starosta MČ Lorinčík Peter Dzuro. Dvoch susedov rozvadil kohút. Jeden z nich doniesol aj papier od lekára s tým, že kikiríkajúci kohút susede vadí. Jeho majiteľ jej vraj robí naschvál, keď ho k štyrom japonským sliepkam kúpil. "Nevedel som, čo so sťažnosťou robiť. Veď čo by to bolo za kohúta, keby nekikiríkal," priznal starosta. "No jedného dňa prišiel majiteľ za mnou a zavolal ma, nech sa idem k nemu pozrieť. Štyri sliepky i kohút mali vykrútené krky, a boli pohodené na dvore. Pohľad na ne bol veľmi smutný, no nedalo sa dokázať, kto to vykonal..."

Starosta Lorinčíka sa zaoberal i plotom, ktorý bol medzi dvoma susedmi údajne zle postavený. Keďže nie je geodet, aby pobehoval s metrom, poradil im, nech si to dajú vymerať odborníkom. Ukázalo sa, že sused neobral susedu ani o centimeter. Ona však stále nie je spokojná a hnev pokračuje.

Viac ako prezident

Na Luníku IX má Ladislav Šaňa dosť problémov, z ktorých ho skôr bolí hlava, než by sa na nich mohol smiať. Jedna úsmevná príhoda mu však v pamäti utkvela. Odohrala sa v časoch, keď Rómovia nemali v bytoch elektrinu, lebo za ňu neplatili. Mnohí sa na znak protestu zišli v kultúrnej miestnosti a žiadali ho, aby niečo urobil, lebo takto sa žiť nedá. "Jedna staršia Rómka sa na mňa pozrela a povedala: ´starosta, veď ty si viac ako prezident. Tak zariaď, nech máme prúd..."

Skrutky na truhle treba doťahovať

"Myslava je mestská časť, do ktorej sa dosť sťahujú ´mesticki´. Čiže takí, čo sa rozhodli odísť z mesta. Problémom je to, že zabúdajú na dedinské špecifiká, ako je brechot psa, kikiríkanie kohúta či bečanie oviec. Nemyslia ani na to, že v Myslave už niekto dávno pred nimi býva, a ten niekto má svoje zaužívané zvyky," zdôraznil starosta Myslavy Michal Müller. Myslavčania určite nie sú anjeli, ale nečuduje sa, ak si bránia, čo majú zaužívané hoci 70 rokov. Preto tí, čo si tam stavajú nové domy, by mali podľa starostu svoje predstavy o tichom a romantickom bývaní trošku korigovať. Inak bude dochádzať k sporom, ktoré sú úplne zbytočné.

Starosta musí občas upozorniť i na to, že skrutky na truhle musia byť dobre dotiahnuté. Inak sa môže vrchné veko uvoľniť a nebožtík chce ísť obrazne povedané von... "Pre nezainteresovaného je to smiešny moment, na ktorom sa vie dobre zabaviť. Pre pozostalých je to však hrozná a bolestivá vec. Za môjho starostovania sa čosi také stalo dvakrát, preto radšej dopredu upozorňujem."

K truhle sa viaže aj iná príhoda. V mestskej časti stavali dom smútku a starosta mal spor s firmou o tom, či sa truhla s nebožtíkom vojde do chladiaceho boxu. "Oni tvrdili, že vojde, ja som bol opačného názoru. Nakoniec som kúpil truhlu, ľahol som si do nej a povedal, nech ma vložia do boxu. Jasné, že som sa tam nevmestil..."

Ak chcete vedieť, ako Ján Jakubčiak vyriešil problém bývania istej rómskej rodiny, či bude na Sídlisku Ťahanovce zastávka Metra alebo ako sa do trezoru "zavrel" Ján Suli, prečítajte si pokračovanie úsmevných príhod starostov aj o týždeň. Prinesieme ho vo štvrtok 5. januára 2006.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári