a dvoma synmi zachvátil oheň. Požiar bol taký rozsiahly, že rodine Ondirkovej neostalo nič, iba to čo mali na sebe. Vyhoreli ako sa povie do tla. Oveľa tragickejšou skutočnosťou však bolo to, že v ohni zahynul manžel M. Ondirkovej, 53-ročný bývalý arnutovský starosta. Vdova si predsavzala, že v jej dome viac vianočný stromček nemá miesto, pretože interiér domu zhorel práve kvôli žiarivkám na stromčeku. Osud sa v tomto prípade akoby rodine Ondirkovej smial do očí. Ako spomína pani Mária, presne pred pätnástimi rokmi deň pred štedrou večerou sa sťahovali s manželom plní šťastia do vlastného - novopostaveného domu.
"Naši dvaja dospelí synovia už približne dva roky kvôli práci prichádzajú domov iba cez voľné dni a sviatky. Starší 23-ročný Roman pracuje ako vojak na Golandských výšinách. O rok mladší Vincent je zase v Čechách. Roman bol doma už pred sviatkami, Vincent nám zase oznámil, že príde domov až 24. decembra. Na ten večer pre požiarom nikdy nezabudnem. Manžel so synom si spolu prezerali všetky videokazetyz rodinných osláv. Neskoro večer manžel povedal - už som všetko videl môžem ísť spať. My so synom sme ešte zdobili stromček. Spať som išla o pol druhej ráno. Stromček som nechala zažatý. Povedala som si, o štyri hodiny budem stávať, za ten čas sa určite nič nestane," spomína M. Ondirková na večer, ktorý jej navždy utkvel v pamäti.
Ľudské rozhodnutia sú veľmi často mylné, dnes už vdova pani Mária sa o tom presvedčila na vlastnej koži. "Zobudila som sa niekedy o tretej ráno. Cez sklo na dverách v spálni som videla, že v dome je svetlo akoby cez deň. Rýchlo som zobudila manžela. Otvorili sme dvere, všade hustý štipľavý dym. Štípali nás oči, nemohli sme dýchať. Rýchlo sme v spálni otvorili okno, aby sme sa nadýchali čerstvého vzduchu. Bolo to už márne. Požiar sa šíril z obývačky z prízemia, oheň a dym stúpal aj poschodie, kde sme mali spálňu," vracia sa pani Mária k osudnej noci. Oproti spálne mal izbu ich syn. V tom zmätku dnes už nebohý bývalý starosta kričal na manželku aby utekala k synovi, pozrieť sa čo je s ním. "Neviem čo mi vtedy osvietilo rozum, ale k synovi som liezla po štyroch. Možno práve to mi zachránilo život. Kričala som na manžela aby išiel za mnou. Nik sa mi už neozýval. Syn bol už hore, na okne mal dva mobilné telefóny, rýchlo zavolal hasičov. Potom z okna vyhodil darčeky, ktoré nám priniesol pod vianočný stromček a spomínané mobily. To bolo všetko, čo sa podarilo zachrániť z jeho izby. V pyžamách sme utiekli na balkón v synovej izbe, stále sme volali manžela, ale márne. Hasiči nás zachránili v poslednej chvíli pomocou rebríka, oheň sme už mali za chrbtom. Stále som kričala, aby najprv hľadali môjho manžela," popisuje pani Mária dramatické chvíle. Kým hasiči hľadali v dome Vincenta Ondirku staršieho, pani Mária už bola vdovou. Jej manžel nestihol ani odísť zo spálne, udusil sa.
Podľa oficiálnej správy, hmotná škoda bola vyčíslená na dva milióny korún. Požiar bol tak ukrutný, že dokonca horela aj omietka v jednotlivých izbách. Bilancia majetku, ktorý sa podarilo zachrániť bola veľmi stručná. "Ostala som v tom, čo som spala, z môjho šatstva ostala neporušená jedna koženka a jeden kabát," smutne konštatuje M. Ondirková.
Kým si iné rodiny sadali k štedrovečernému stolu rodina Ondirková a jej príbuzní nemali na to ani pomyslenie. V dome bolo po požiari a vode z hasičských cisterien neporiadku do výšky kolien. V čo najkratšej dobe bolo treba všetko vypratať. V dome ostali iba obhorené múry. Čo nezničil oheň, tak to zničil dym či voda, všetko - nábytky, riady, koberce - putovalo do kontajnera.
Rodinu Ondirkovú postihla taká tragédia, akú by nikto neprial ani najväčšiemu nepriateľovi. Na druhej strane mali šťastie v nešťastí. Zo všetkých strán im pomáhali ľudia spamätať sa z najhoršieho. Iba vďaka pomoci príbuzných ale aj úplne cudzích ľudí sa vdova mohla po štyroch mesiacoch nasťahovať do obnoveného domu. "Hneď po požiari ma prichýlila moja sestra. Dala mi šatstvo a bez akýchkoľvek veľkých slov mi poskytla 50-tisíc korún. Ale nepomáhala mi len ona. Napríklad švagor bol v dome po požiari každý deň. Terajší starosta zase posielal k nám pracovať ľudí z aktivačných prác. Pomáhali mi bratia, švagrovia, ľudia z dediny, charita aj podnikatelia z okolia. Všade kde sme prišli do obchodu a povedali sme, čo sa nám stalo, poskytli nám potrebný materiál so zľavou. Ak by nebolo tejto pomoci dodnes nemáme kde bývať. Denne v našom dome pracovalo aj 26 ľudí. Všetkým tým, ktorí mi pomohli v najťažších chvíľach v mojom živote som nesmierne vďačná," spomína obeť požiaru na ľudí s dobrým srdcom.
Dnes rok po tragickej udalosti býva vdova v dome na prízemí, poschodie ešte čaká na rekonštrukciu. Pani Mária so slzami v očiach hovorí, že nebohý manžel jej veľmi chýba a dodnes sa nepamätala z jeho smrti. V čase našej návštevy v obývačke, kde začalo pred rokom horieť leží obrovský veniec v podobe srdca. Pani Mária ho ma prichystaný na manželov hrob. V miestnom kostole sa za zosnulého bývalého starostu konala výročná omša. Mnohí ľudia keď dostanú bolestivú facku od života, k Bohu sa obrátia chrbtom, zatrpknú a pýtajú sa: Bože prečo práve ja ? Pani Mária je opačný prípad, jej viera sa posilnila. "Ďakujem Bohu, že horelo práve v tej časti domu. Inak by požiar zachvátil aj susedov a to by som si do smrti vyčítala. Po požiari som sa stále obracala k Bohu, modlila som sa, aby bolo dobré počasie, keď sme dom rekonštruovali, modlila som sa, aby sa nám práce podarilo dokončiť v zdraví," vyznáva sa pani Mária.
Ako vyplýva z rozhovoru s ňou, po požiari sa jej rebríček hodnôt obrátil naruby. Kým inokedy dbala na vkusné zaradenie interiéru, dnes je jej to jedno. Je spokojná s tým, čo má. "Niekedy sa mi stáva, akoby som zabudla na to, že v našom dome bol požiar a začnem hľadať nejakú vec. Ako minule, synovi hovorím, že by sme tie starožitné nástenné hodiny mohli zavesiť na stenu v obývačke. On sa na mňa pozrel a povedal - mamka, spamätaj sa, veď sme vyhoreli. Vtedy sme sa objali a obaja sme plakali," hovorí pani Mária o tom ako ich táto tragédia bude mátať a budiť zo spania ešte dlhé roky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
