krojovanými dievčatmi, ktoré dozdobujú smrečok jabĺčkami, orechmi a "salónkami" z páleného cukru alebo len naplnené papierom. Mama pobáda dcéry, aby sa ponáhľali. Prvá hviezda vyšla, treba nosiť na stôl. Na ten postupne prichádza kapustnica, oblátky, cesnak, med, bobaľki, jabĺčka, koláče a ako inak, dobrá domáca pálenka. Žiadna klobása, žiadne ryby - je prísny pôst. Je Štedrý večer, narodil sa Pán - v chudobe, na slame...Tento obrázok už z našich domovov dávno zmizol - vidieť ho už môžeme len vo filmoch, televízore alebo...na Vianočných pastorále. Uvedená scéna je práve z nich - v Trebišovskom okrese ich v predvianočnom čase robievajú roky, každý v inej obci.
Za stôl zasadá celá rodina - otec, matka, dievčatá a stará mama. Uprostred izby ešte pred večerou pribudne lavór s vodou. "Treba sa umyť, aby sme boli zdraví, ale do ruky si dajte mincu a poumývajte sa ňou, aby ste boli aj bohatí. A nieže vodu vylejete, dievky ju vynesú na most a odkiaľ pes zabreše, odtiaľ budú mať muža," nakazuje babka. Tá poženie aj syna, aby ešte doniesol slamu: "Na spomienku, lebo Ježiško sa narodil na slame. A sekeru polož hore ostrím, aby rozsekla nešťastie, ak bude letieť ponad dom. Vidím, že na reťaz okolo stola si nezabudol - aby rodina držala pokope."
V publiku by bolo počuť aj špendlík padnúť, keď sa rodina zodvihne a v tichosti sa modlí. Ak by ste si však mysleli, že pripomenúť staré časy si prišli len pamätníci, hlboko by ste sa mýlili - v preplnenej sále sedelo všetko od nula do sto rokov, vrátane malých detí, ktoré sa presunuli pod pódium, aby lepšie videli ako babka medom nakreslí krížik na čelo každému členovi rodiny i ako sa servíruje skromná večera. Išli si oči vyočiť, keď z rôznych kútov sály začali chodiť koledníci. "Mama - a to je kto? Aj ku nám prídu?" padajú nevinné otázky. "To sa dnes už nerobí, to bolo dakedy," zaznie odpoveď. "A prečo?" nedá pokoj dieťa. Matka zmĺkne...
Každý koledník dostane za kalíšok pálenky na zohriatie a koláčik zo štedrovečerného stola. "Peniaze sa vtedy nedávali, kdeže! Koledníci chodili len tak, pre radosť a každý bol v dome vítaný, dvere boli celý večer otvorené pre každého," vysvetľuje 76-ročná Anna Mihaľová zo Zbehňova. Po koledníkoch ešte prídu na rad betlehemci. Deťúrence zvedavo obzerajú troch mužov s vysokými čiapkami či "gubov" s kožušinovými čiapkami cez tváre, sledujú betlehemský rituál. "Dnes už je to minulosť, v niektorých dedinách ešte chodia, ale tu v okolí nikde," hovorí 65-ročná Zuzana Maťašová z Bačkova.
Viac ako dve hodiny návratu do starých časov vrcholia Tichou nocou, ktorá sa rinie tmavou sálou, osvetlenou len sviečkami v rukách desiatok účinkujúcich. Atmosféra Vianoc sa šíri - ľudia sa postavia a spievajú. Hľadia do mihotavých plamienkov sviečok, pozorujú detské tváre - práve ony sú zárukou, že staré zvyky nevyhynú. Kto vie, možno pri nejednom štedrovečernom stole opäť oživili. Vianočné teplo a silu jednoduchosti starodávnych Vianoc si určite každý odniesol domov...
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
