Mariana Jaroša. Ako každú zimnú sobotu prišli ráno na košické Jazero, aby sa ponorili do ľadovej vody.
Keďže však dobre prituhlo, najprv si museli vykopať do ľadu dieru. "Sme na to pripravení. Máme so sebou sekery," optimisticky naladení sa dali do práce. Ako nám povedali, otužovaniu sa venujú už šesť rokov. "V zime chodíme nielen na Jazero, ale aj na Geču a Hornád. Pred dvoma rokmi sme boli aj v Piešťanoch na zraze otužilcov a ľadových medveďov, medzi ktorých patrí aj Babjak."
Obaja nám prezradili, že k otužovaniu prišli prirodzenou cestou: "Vždy sme boli športovci. Behávali sme maratóny a potom sme chceli skúsiť aj takúto formu sebarealizácie."
Každému adeptovi na otužovanie radia: "Postupne si človek na chlad zvykne. Najprv treba začať so sprchovaním v studenej vode, až potom môžete ísť aj do ľadovej vody. Samozrejme, že otužovanie nám prospieva. Málokedy sme chorí a už niekoľko rokov sme neboli nachladení."
Obaja sa potom vyzliekli do plaviek a nenáhlivým krokom vkročili do vody. Kým my na brehu sme drkotali zubami, oni po krk vo vode vytrvali tri minúty. Čas im stopoval ich kamarát Jozef Železník. Ten ešte predtým odmeral aj teplotu vody: "Chlapci, je to v pohode, voda má až 0,8 stupňa Celzia."
K otužilcom sa pridal aj kokršpaniel Fany. Ten totiž skočil za nimi do vody. Lenže nevydržal tam tak dlho ako chlapi. Zima ho prinútila vyskočiť z vody skôr. Potom sa pomalým krokom vybrali na breh aj Marian s Jánom.
Ich telá nadobudli ružovú farbu, ale pocity sú vraj dobré: "Vo vode je to, akoby do vás pichali ihly, ale vonku je to už fajn pocit."
J. Železník im odmeral teplotu na povrchu kože a tá bola skutočne mrázikovská: 7,6 stupňa Celzia. Kto by si myslel, že otužilci sa okamžite zabalili do diek, veľmi sa mýli. Spokojne sa ešte poprechádzali v snehu a vypili si čaj.
Autor: em
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
