Poznáte tradičné slovenské Vianoce?

Čo sa vám vybaví v mysli, keď sa povie tradičné Vianoce? Foklórne súbory tancujúce na námestí, varené víno, vianočný stromček, vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom a priame prenosy z omší. Alebo zháňanie darčekov po obchodoch, firemné vianočné večierky a nudné vianočné programy v telke?

1. Mnoho ľudí považuje vianočný stromček - na rozdiel napríklad od halloweenskych tekvíc či valentínskych srdiečok - za nemennú a starodávnu súčasť slovenskej tradície. Kam siaha slovenská tradícia vianočných stromčekov?

a) do 6. storočia

b) do 16. storočia

c) do polovice 19. storočia

d) do 30. rokov 20. storočia

2. Niektoré pohodlnejšie domácnosti si dnes nechávajú ozdobený stromček až do Veľkej noci, ale u našich predkov ostával stromček v dome do Troch kráľov, maximálne do Hromníc. Na Orave však v niektorých obciach obrali stromček hneď po večeri a zapichli ho na hnojisko. Čo tým chceli vyjadriť?

a) neúctu voči čudným nemeckým tradíciám

b) výsmech z mešťanov a ich napodobovania cudzích vzorov

c) nič, len poriadkumilovnosť

d) prenos sily stromčeka do zeme

3. Jedným z najtypickejších slovenských vianočných jedál sú oblátky. V niektorých dedinách ich piekol organista, ale oveľa častejšie to bolo povinnosťou niekoho iného. Aké bolo jeho povolanie?

a) mlynár

b) učiteľ

c) krčmár

d) hlásnik

4. Aj keď sa dnes Vianoce považujú za kresťanský sviatok, mnohé zvyky a obrady, ktoré sa dodnes na Slovensku zachovávajú, dávajú svojou povahou tušiť, že siahajú do dôb predkresťanských. Čo naši predkovia oslavovali predtým, ako v 4. stor. presunula cirkev deň narodenia Ježiša Krista na 25. december?

a) strigônsky deň

b) saturnálie

c) nič

d) deň renesancie Slnka

5. Nový rok bolo ustanovený pre celý kresťanský svet na 1. januára až v roku 1691 pápežom Innocentom XII., aj keď napr. v Uhorsku sa považoval 1. január za Nový rok už v 15. stor. Ktorý dátum bol považovaný za Nový rok dovtedy?

a) 24. december

b) 25. december

c) 1. január

d) 1. máj

6. Príkazy a zákazy, ktoré sa viazali k Vianociam, sú často odôvodňované iracionálne, mnohé z nich však boli z praktickej stránky pozitívne. Všetko muselo byť čisté a na svojom mieste. Čo malo postihnúť ženu, ktorá nedbala zákazov a pozrela sa v tom čase na vreteno?

a) smrť do roka a do dňa

b) ovdovenie

c) pichanie v boku

d) škaredý ženích

7. Štedrý deň nie je jediný názov, ktorým sa označoval 24. december. Ktorý z týchto názvov nepatrí k tomuto dátumu?

a) Vilija

b) Kračún

c) Dohviezdny večer

d) Mamuria Veturia

8. Koho alebo čo musel na Štedrý deň gazda pobúchať opakom sekery hovoriac: Ak nebudeš na rok rodiť, tak ťa vytnem?

a) manželku

b) nevestu

c) šporkasičku

d) ovocný strom

9. Štedrý deň bol pôstny. Pred večerou sa nemalo jesť. Dievča, ktoré do večera vydržalo hladné, sa malo dobre vydať, mládenec mal dostať dobrú ženu. Čo rodičia sľubovali za dodržanie pôstu malým deťom?

a) dva roky prázdnin

b) bračeka alebo sestričku

c) zlaté prasa na susedovej streche

d) bohatú nádielku pod stromčekom

10. Čo veštilo objavenie sa muchy na Štedrý deň v dome?

a) do roka v rodine nikto nezomrie

b) do roka v dome niekto zomrie

c) do roka pomrú všetci

d) do roka zomrie ten, na koho sadne

11. Podľa počasia na Štedrý deň ľudia usudzovali, aké výsledky ich očakávajú v nasledujúcom roku v celom hospodárstve. Čo veštilo dobrú úrodu kvalitnej trávy?

a) veľký svetlý mesiac

b) množstvo hviezd

c) tmavé nebo

d) hmla

12. V Dúbravici na Štedrý deň chlapci "chreňovali" dievčatá. Aj v iných obciach sa na Slovensku počas Vianoc táto činnosť pod rôznymi inými názvami robila. Čo to bolo?

a) dávali chren dievkam, aby sa nebáli

b) šibali dievky brezovými prútikmi

c) dávali dievkam do jedla strúhaný chren, aby boli zdravé

d) správali sa k nim ako "chreni"

13. Na žiadnom štedrovečernom stole nesmela chýbať pálenka. Človek jej mal vypiť čo najviac. Prečo?

a) koľko jej človek vypil, toľko krvi mu malo pribudnúť

b) aby mal po celý rok dostatok páleného

c) aby mal na Vianoce čo najkrajšie spomienky

d) aby si radšej z chudobných Vianoc nič nepamätal

14. Vo vianočných magických obradoch, napr. v Litave, figuroval aj moč. Čo mali gazdovia urobiť, aby si zabezpečili celoročné zdravie?

a) umyť kosu vo vlastnom moči

b) vymočiť sa na kosu a zapichnúť ju do povaly

c) nechať kosu omočiť hospodárskym zvieratám

d) močom sa nezabezpečilo šťastie, ale poriadne umytie kosy od hrdze

Správne odpovede: 1c, 2d, 3b, 4d, 5b, 6c, 7d, 8d, 9c, 10a, 11b, 12b, 13a, 14b.

3-7 bodov: Vám by asi viac vyhovoval test zo znalostí predvianočných akcií v supermarketoch a televízneho programu na sviatky ako toto. Nevadí, aj behanie po obchodoch, vysedávanie pred televízorom a prejedávanie koláčmi sa dá považovať za súčasný folklór. Akurát na tom nie je nič zaznamenaniahodné pre budúce generácie.

8-10 bodov: Nehanbite sa, ak ste z nášho testu vedeli len toľko, aj keď si do dotazníkov píšete národnosť slovenská. Vôbec to neznamená, že ste folklórny ignorant a zvyky nášho ľudu vás nezaujímajú. U vás doma sa môžu pestovať celkom iné obyčaje ako tie, ktoré sme vybrali do nášho testu.

11 a viac bodov: Gratulujeme vám. Máte skutočne slušné znalosti o vianočných zvykoch nášho ľudu z rôznych kútov Slovenska. Nezabudnite, že doma treba uplatňovať iba tie zvyky, ktoré sa do vášho prostredia hodia a vaši príbuzní s nimi súhlasia. Ak otec nechce močiť na kosu, tak ho nenúťte a dajte mu radšej poriadne glgnúť páleného!

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári