Herec Jozef Adamovič uprednostňuje živý vianočný stromček pred umelým a neraz si bol jeden sám odpíliť v lese

Stotisíc za rolu v reklame odmietol, aby nestrápnil svoju celoživotnú tvorbuDo Košíc chodieva v poslednej dobe pravidelne, aby všetky svoje

Stotisíc za rolu v reklame odmietol, aby nestrápnil svoju celoživotnú tvorbu

Do Košíc chodieva v poslednej dobe pravidelne, aby všetky svoje skúsenosti, ktoré za roky na divadelných javiskách a pred televíznymi kamerami nazbieral, mohol odovzdať študentom. Slovenský herec Jozef Adamovič je totiž pedagógom na Strednej umeleckej škole na Exnárovej ulici. Pri jednej z jeho mnohých návštev v metropole východu sme sa týmto hercom porozprávali o všeličom o jeho najznámejšej úlohe Móricovi Beňovskom i jeho pedagogickom pôsobení. O východných filozofiách, ktorým sa venuje, i o tom, že vďaka nim prekonal zákernú chorobu. Samozrejme, nevynechali sme blížiace sa vianočné sviatky.

Nie je náhoda, že J. Adamoviča priviedla do Košíc snaha naučiť mladých adeptov na hercov niečo nové. Veď patril medzi zakladateľov a významné osobnosti pôsobiace na banskobystrickej Akadémii múzických umení. "Ja svoje pedagogické pôsobenie vnímam ako istú misiu. V podstate som hral všetko a v tomto zmysle bolo moje pôsobenie ako herca dostačujúce. Vyštudoval som tri školy okrem herectva i réžiu a umenovedu. V tejto oblasti už niet ničoho, po čom by som túžil," prezradil nám J. Adamovič. V pedagogickej práci našiel ďalšiu motiváciu a po tom, ako si banskobystrická AMU upevnila silnú pozíciu, ďalšie aktivity rozbieha J. Adamovič aj na východe Slovenska. "V Košiciach sa začalo pracovať na zaujímavom projekte. V spolupráci s Prešovskou univerzitou by sme chceli otvoriť v Košiciach detašované pracovisko a vyučovať herectvo..."

Dnes už J. Adamoviča nenájdete na žiadnej divadelnej scéne a ani pred filmovú kameru sa už dávnejšie nepostavil... "Oddychujem. Ťažko sa mi o tom hovorí, no nie sú scenáre, niet v čom hrať. Nebudem tvrdiť, že mi nechýbajú peniaze, ale neurobím to, aby som za 100 tisíc účinkoval v reklame a strápnil tak svoju celoživotnú tvorbu. Som z toho smutný, že to, čo tu v poslednej dobe vzniká, je iba také ´šlendriánske´."

Napriek tomu však nepociťuje nostalgiu za rokmi, keď sa na Slovensku a v Čechách nakrúcalo. V 70-tych rokoch sa J. Adamovič najmä vďaka postave Mórica Beňovského stal veľmi populárnym. "Nechcem to takto vnímať. Každá doba prinášala pre mňa iné šance. Za to, že ma mnohí dodnes identifikujú ako toho, čo hral Beňovského, za to môžu médiá. Ja som 30 rokov hral každý večer inú postavu a mnohé z nich boli oveľa komplikovanejšie... Pre mňa sa vždy televízna tvorba stala po skončení nakrúcania uzavretou kapitolou. Všetko, čo sa potom dialo s filmom, šlo mimo mňa. Preto som Mórica Beňovského zo svojho života po skončení nakrúcaní vymazal. Ja som však popularitu ani v tom čase nevnímal, žil som si svoj život, akoby mimo všetkých mojich divákov..."

Dnes sa ešte neraz stane, že sa na neho na ulici oprú zvedavé pohľady... "Občas sa ma niekto chce dotknúť, či som to ja. Vždy som sa však snažil si to nepripúšťať. Stále som mal na pamäti príklad Františka Kuchtu, ktorý hral prvého Jánošíka. Neuniesol slávu a upil sa k smrti... Dnes mi už pojem sláva naozaj nič nehovorí." Zaujímavé je, že vari najväčšiu priazeň publika si užil v ďalekej Kube. "Tam sa Valčík pre milión hral v kinách o tri týždne dlhšie ako Ben Hur... Pozvali ma a nosili po uliciach v takom aute, ako má pápež. Bolo to zábavné, no takýto cirkus mi nikdy nič nehovoril."

Venuje sa ezoterickej psychológii

Sláva či popularita sú dnes pre J. Adamoviča úplne nepodstatné. "Venujem sa ezoterickej psychológii a pracujem na sebe. Spoznať seba, totiž znamená spoznať Boha. Každý je ovládaný svojim egom a len málokto si vie od neho vytvoriť dostatočný odstup. Ak ma niečo bolí alebo mám problémy, viem odsunúť svoje ego a dokážem sa psychicky preniesť do iného sveta. Vlastne celá moja herecká robota je o tom odsunúť samého seba bokom a stať sa pred kamerou alebo na javisku na chvíľu niekým úplne iným."

J. Adamovič pred niekoľkými rokmi prekonal rakovinu, zákernú chorobu, nad ktorou sa mu podarilo zvíťaziť aj vďaka sile načerpanej zo štúdia ezoterickej psychológie. "Vraví sa, že po vojne je každý vojak generálom. Tak aj mne sa teraz už o tejto chorobe ľahšie hovorí. Vtedy som však nevedel, čo s tým, ako si poradiť. Dcéra mi veľmi pomáhala a nosila mi knihy týkajúce sa východných filozofií. Zlom nastal vtedy, keď som stál pred otázkou nechám sa rezať na chirurgii, alebo prejdem na samoliečenie..."

Vybral si druhú možnosť a vieru v silu týchto filozofií. "Po celý život som k tomu mal blízko, lebo som potreboval prejsť premenou, ktorá sa deje i na javisku. Ja som sa vlastne vďaka tomu, že som sa stával na javisku vždy inou postavou a prechádzal do iného života, dokázal pozrieť akoby z vonku sám na seba. V prvom rade bolo potrebné otvoriť si všetky čakry. Dnes už nad každým vidím aj jeho auru..."

Štúdium východných učení priviedlo J. Adamoviča i k viere v reinkarnáciu. "Moja mama zomrela, keď som mal päť rokov prešli ju tankom... Odvtedy nezaspím, aby som sa za ňu nepomodlil. Podľa týchto filozofií, ak človek odíde zo sveta inou ako prirodzenou smrťou, jeho duchovno tu ostáva. To všetko sa mi potvrdilo pri reinkarnácii. Nechal som si zistiť, ako to je a bolo mi povedané, že jedna z mojich dcér je reinkarnovanou mojou mamou... Ja sám mám za sebou už 35 životov."

Hercova manželka, herečka Božidara Turzonovová, nadšenie pre tieto učenia zdieľa s ním. "Áno, ale ženy sú viac realistky a preto všetko vnímajú inak. Žena potrebuje istotu, muž lásku. Ja som mal v živote veľa lások, no jedna mi ostala na celý život tvorba. To by sa asi manželke nepozdávalo, však? My dvaja ale máme už medzi sebou všetko jasné, veď sme spolu 45 rokov. Sme si bližší ako brat alebo sestra. Mne stačí na ňu pomyslieť a už mi zvoní telefón a volá mi."

Vianoce má každý rok dvakrát

Rodinnú pohodu si J. Adamovič s B. Turzonovou užije aj na Vianoce a to dokonca dva krát. "Keďže Božidara je pravoslávneho vierovyznania, tak od kedy sme sa vzali, mám Vianoce dvakrát. Najprv tie v decembri a ďalšie o dva týždne. Navyše, dcéra v tom pokračuje, lebo sa vydala do Gruzínska, kde sa Vianoce oslavujú 6. januára. Dobre to človeku padne, no december je pre mňa doslova náročný. Najprv je tu Mikuláš, potom majú narodeniny jedna dcéra 11-tého a druhá 14-teho. Najmladšia je navyše Lucia, takže oslavuje meniny a 30. decembra máme s manželkou výročie svadby. Takže ja celý mesiac nakupujem darčeky a už mi naozaj dochádza fantázia. Keď je po všetkých tých oslavách, som doslova vyčerpaný."

Vianoce vníma J. Adamovič aj ako príležitosť stretnúť sa s oboma dcérami a ich rodinami. "Vždy je to pre mňa veľká radosť, keď aj so štyrmi vnúčatami tesne pred sviatkami priletia a máme po dlhej dobe možnosť byť všetci spolu. U nás sa dodržiavajú tradície, ktoré sme si priniesli do rodiny obaja ja aj manželka. Ja mám rád čerstvý vianočný stromček a ešte voľakedy som chodieval do lesa si jeden vyhliadnuť a vlastnoručne odpíliť. Myslím si, že by na sviatočnom stole mala byť ryba a keď sme mali obdobie, že sme rybu vymenili za filé, už to nebolo ono... Vždy sme sa snažili robiť si krásne Vianoce najmä kvôli deťom, teraz kvôli vnúčatám. Bolo totiž aj u nás také obdobie, keď už dcéry neboli doma a my sme si povedali načo nám salónky, už ich nemusíme kupovať ani až tak zdobiť stromček. Som rád, že sa naše tradície vďaka vnúčatám opäť takpovediac osviežili. Pred tým sme sa často s manželkou po štedrovečernej večeri ledva dočkali polnoci. Teraz je to iné. Hráme sa s vnúčatami, nakrúcame si ich na kameru a hneď si to pozeráme..."

J. Adamovič mal aj to šťastie, že bol zväčša oslobodený od povinností spojených s prípravou sviatočných jedál či výzdoby. "Vždy to proste niekto urobil," priznal. "V detstve to boli rodičia, potom sme po svadbe s manželkou nemali kde bývať a ostali sme u rodičov. Keď prišli na svet dcéry, začali sa o to deliť aj oni, navyše priniesli do rodiny zaťov, tí majú mamky a aj ony prispejú svojou časťou... Od takýchto vianočných povinností som bol jednoducho vždy oslobodený. V istom období som mal aj mnoho pracovných povinností, lebo SND niekoľko rokov malo stále na Silvestra premiéru, počas Vianoc už teda prebiehal generálkový týždeň a neraz sme obaja aj s Božidarou mali veľa práce. Často nám dcéry vyčítali ostatní rodičia sú doma s deťmi a vy nie... Bola to daň za našu prácu, no druhej strane sa u nás Vianoce vždy vymykali akýmkoľvek klišé."

Dnes už pracovné povinnosti nezabraňujú poriadne si blížiace sa sviatky s rodinou vychutnať. "Naša profesia nám však s manželkou priniesla takýto život každý večer na javisku alebo pred kamerami, skúšky dopoludnia... Vždy sme to vnímali ako prirodzenú súčasť a podľa toho sme existovali ako keby sme tak boli naprogramovaní. Aj preto nie som zvyknutý na pokoj. Tieto sviatky si však naozaj vychutnám," dodal J. Adamovič na záver.

Dátum narodenia: 23. apríl 1939

Znamenie: Býk

Miesto narodenia: Trnava

Ukončené vzdelanie: VŠMÚ

Rodinný stav: manželka Božidara Turzonovová, dve dcéry

Relax: spánok

Výber z televíznej

a filmovej tvorby:

1997 Zlaté klasy

1990 Šípová Ruženka

1989 Prstienky z kukučiny

1988 Zázračná rosa