predstavenia "Den na zkoušku", v poslednom období hosťovala na koncertoch Michala Davida a Heleny Vondráčkovej, teší sa z množstva ponúk, ktoré v tomto období dostáva. Okrem iných by sa mala predstaviť v muzikálovej úlohe legendárnej markízy anjelov Angeliky. Hektické to však Monika tento rok nemala len v pracovnej oblasti. Zmeny ju čakali aj v súkromí. Rozišla sa s priateľom, kúpila si nový byt... Aj o tom nám porozprávala v rozhovore, ktorý sme nahrali pred nedávnym vianočným koncertom Heleny Vondráčkovej a jej hostí v Dome umenia.

Cítite už vianočnú atmosféru vo vzduchu, alebo máte toľko práce, že nestíhate?

- Teraz ešte veľmi nestíham, ale všimla som si, akú krásnu výzdobu tu máte. Aj ja už mám doma vyzdobené. Do 22. decembra však pracujem, takže si atmosféru vychutnám až potom. Deň pred Vianocami pečiem vianočky, na to sa veľmi teším.

Takže si predvianočné prípravy napriek pracovným povinnostiam užijete so všetkým, čo k tomu patrí?

- So všetkým. Ale robím to po nociach a hekticky. Mám takú tradíciu, že 22. zarobím cesto na vianočky a na druhý deň ich pečiem. Mám niekoľko kamarátov, ktorí si ich u mňa objednávajú. Jednu odo mňa dostane aj Michal David a moji rodičia. Minulý rok som ich robila osem.

Budete Štedrý večer tráviť vo svojom novom byte alebo u rodičov?

- U rodičov. Prídem k nim zrejme popoludní a posledné tri roky k nám chodí aj mamina sestra s deťmi, čo je úžasné, pretože my s bratom sme už veľkí a predsa len deti dodajú Vianociam inú atmosféru. Mojou povinnosťou v ten deň je prestieranie. Mám totiž súkromnú hotelovú školu, takže moji rodičia povedali, že budem na Vianoce do konca života prestierať, lebo som im to dĺžna. (Smiech) Na druhý deň sa chystám k babičke do Benešova, odkiaľ pochádzam. Obídem celé príbuzenstvo, bývalých susedov a kamarátov. A 27. sa budem konečne "kopať do zadku". Alebo pôjdem navštíviť Karla Svobodu, ktorý mi práve volal, že má pre mňa jednu ponuku. No ešte o tom nechcem hovoriť, len dúfam, že to dobre dopadne. Okrem toho mám ešte ďalšie zaujímavé ponuky na Angeliku, či Monu Lisu, kde by som tiež mala hrať.

Stihli ste už tento rok nakúpiť vianočné darčeky?

- Niečo mám, hoci nie všetko, ale mám zoznam. Vždy všetkých obvolám a opýtam sa, po čom túžia.

Ak by ste mali písať Ježiškovi list, čo by ste si priali?

- Aby toho tam hore poprosil, nech mi ešte vydržia hlasivky. Som totiž veľmi unavená. Bolo to teraz hektické, k tomu som prechodila chrípku a sťahovala som sa do nového bytu. A ešte by som rada vyhrala v Športke a priala si zdravie pre celé moje okolie.

Do čoho by ste investovali výhru zo Športky?

- Do svojej rodiny.

Kúpili by ste nejakú dobrú drahú dovolenku alebo niečo materiálne?

- Kúpila by som našim darčeky, ktoré by si sami nekúpili. Samozrejme, záležalo by na čiastke, ktorú by som vyhrala. Ja si predstavujem takých sto miliónov. (Smiech) Nikdy som síce nešportkovala, ale keď sú tam také vysoké výhry, vždy si predstavujem, ako by som to rozdelila. Určite by som niečo dala na charitu, otcovi by som kúpila auto, mamke niečo pekné, sebe by som zaplatila byt a nemusela by som brať hypotéku. A zo zvyšku by som si užívala pocit slobody. Že hoci by som pracovala ako teraz, tak s pocitom, že keď ma niekto veľmi naštve, môžem sa otočiť a odísť.

Sú vzťahy medzi vami také ostré?

- Nie, to som tým nechcela povedať. Ale je príjemné mať voľnosť a slobodu. Ja som ju doteraz mala, no čochvíľa budem mať tridsať, tak už je asi čas, aby som mala aj nejaké záväzky. Určite by však bolo fajn mať pocit, že nič nemusíte.

Keby ste nad sebou nemali bič v podobe hypotéky a boli by ste zabezpečená, pracovali by ste menej?

- Nie. Som cvok, takže určite nie.

Ste workoholik?

- To ani nie. Vo svojej podstate som lenivá a to, že toľko pracujem, je jednak preto, že si pamätám obdobie, keď som prácu nemala a mám pocit, že keď spievam, žijem. Navyše potom prídu ponuky ako turné s Michalom Davidom alebo Helenou Vondráčkovou a tie sa neodmietajú.

Ako hodnotíte rok, ktorý máme takmer za sebou?

- V nejakom časopise som čítala, že rok 2005 je rokom pohybu a zmien a u mňa to absolútne platilo. Zmenilo sa mi úplne všetko. Rozišla som sa s priateľom, odsťahovala som sa, všetko je celkom inak, než pôvodne malo byť. Musím povedať, že tento rok bol pre mňa zásadný v súkromnom živote, v osamostatnení. Moji rodičia pochopili, že už nemám 15. Takže som rada, že bol, aký bol, hoci to bolo veľmi náročné. V práci i v súkromí.

Aj ste si tento rok poplakali viac ako inokedy?

- Nie. Skôr som zistila, že som silnejšia, než som si myslela.

Ukončíte tento rok nejakou dobrou párty?

- V poslednom období už ani nežúrujem. Teším sa však na 23. decembra, keď pečiem vianočky. Vtedy totiž ku mne prichádzajú kamarátky. Majú už síce rodiny, ale v ten deň nechávajú deti oteckom a prídu ku mne. Dáme si darčeky, robím vianočku a väčšinou sa to končí ráno o druhej. Je to pre mňa pomerne náročné, keďže pracujem do 22. decembra, ale je to super.

S čím by ste chceli vstúpiť do Nového roka?

- Dúfam, že všetko, čo začalo koncom tohto roka a vyzerá pekne, bude pokračovať a stane sa to realitou. A že budem šťastná.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári