na jednu z najslávnejších hviezd v histórii ľudstva, o ktorej v Matúšovom evanjeliu čítame: "Videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť."
Pokusy vedcov stotožniť práve túto hviezdu s konkrétnejším nebeským telesom, pokračujú aj v súčasnosti. Teórie v súvislosti s termínom narodenia Ježiška hovoria o tesnom priblížení kráľovských planét Slnečnej sústavy. Vraj išlo o schôdzku velikána Jupitera so Saturnom, čo je napokon vždy úchvatný pohľad. Zástancov má ale aj tvrdenie, že v megahviezdnej úlohe vystupovala vtedy v možnom pozoruhodnom postavení krásna Venuša.
Malú recenziu tejto teórie si pohodlne môžeme overiť aj v súčasnosti práve Venuša je teraz štartérkou začiatku osláv Štedrého večera, pretože vysoko na ešte nezatemnenej oblohe v smere juhozápad sa začína trblietať už okolo 16. hodiny, aby postupne zapadala v naozaj majestátnom lesku. Podľa našich predkov začínajú vianočné sviatky 24. decembra zjavením sa prvej hviezdy na nebi a tou je teraz bezkonkurenčne planéta lásky a krásy Venuša ako mimoriadne nádherná Večernica. Škriepky astronómov ale nekončia: objavujú sa úvahy o dávnom výbuchu zatiaľ neidentifikovanej supernovy a popularitu si udržujú aj teórie o vlasatici. Tou vraj mohla byť najskôr slávna Halleyova kométa. Napokon, svojich priaznivcov majú aj vyznavači sci-fi predpokladu, že na Betlehemom hliadkovala loď mimozemšťanov...
Nám na pripomienku tejto udalosti v malom stačia hviezdne ozdôbky na stromčeku a vo sviatočnom interiéri, tradičné hviezdne koláčikové a kolekciové figúrky, imitácie hviezdneho prachu na darčekových obaloch a mašličkách, najmä však hviezdičky úprimnej radosti v očkách našich detí z krásy štedrovečerných chvíľ. Tie majú oddávna aj menej používané, ale veľmi pôvabné označenie: Dohviezdny večer.
Ak to počasie dovoľovalo, v minulosti si ľudia najčastejšie cestou na bohoslužby všímali štedrovečerné nebo oveľa pozornejšie ako my. Aj hviezdy boli v minulosti mimoriadne dôležitou pranostickou pomôckou, pretože jedna z najznámejších pranostík hovorí: Hviezdnatá štedrovečerná noc má veľkú moc. Naši pradedovia sa náramne vytešovali, ak im cestu na polnočnú omšu zdobilo nebo plné trblietavých hviezd. To totiž znamenalo potvrdenie známej pravdy: Lepšie Vianoce treskúce/jasné ako tečúce. Čisté a hviezdne nebo na Vianoce znamená teda i opatrnú radosť z budúcej pravdepodobne bohatej úrody, lebo: Ak je jasný Štedrý večer, čakaj jasné počasie v žatve a štedrú úrodu ovocia. Kračúnové hviezdičky prinášali aj dobré hydinové prognózy, keď známa veršovanka ubezpečuje: Na Štedrý večer veľa hviezdičiek, od sliepok bude veľa vajíčiek.
Podobný ráz počasia bol vítaný aj v ďalších sviatočných dňoch. O sviatku Božieho narodenia (25. 12.) pranostika hovorí: Ak na Božie narodenie svieti slniečko aspoň toľko, čo gazda stihne koňa osedlať, bude dobrá úroda zemiakov. Napríklad, na druhý vianočný sviatok sa naši starkí vytešovali aj z prítomnosti Mesiaca na oblohe najlepší by bol vo fáze splnu, pretože i to znamenalo, že stodoly budú po žatve praskať od hojnosti. Opačný vývoj nebýval dôvodom na plesanie, najmä dážď vzbudzoval obavy, pretože: Ak sa na Vianoce voda z neba leje, starosť o úrodu hlavu nám zahreje.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
