rozmaznaní súčasníci. Veď i práve preto našlo toto ročné obdobie v prísloviach, porekadlách ale i v množstve pranostík svoje, prevažne veľmi kritické hodnotenia.
Iba tí, ktorí na vlastnej koži zažívali veľmi kruté zimy nám mohli poslať aj takého posolstvá: Zima je taká, že aj teľa v krave zamrzne. Alebo: Voda zamrzla ako múr ako oceľ, ako kameň. Zima, že psa ani len za dvere nehodno vyhnať. Ľudia pred zimou nikam ujsť nemohli, napokon, v jednom z pranostických prísloví výstižne konštatujú: Dlhšie nás veru zima oziaba ako leto zohrieva. Pretože, ako smutne konštatuje goralské príslovie: Zima mrazí a nepýta sa úbožiaka, kam sa mu leto podelo. A ďalšie dodáva: Zima veje, mráz sa smeje.
Časy, keď mrazy až do kostí prenikajú, sa snažili ľudia v minulosti prekonávať a cvičili sa v spôsoboch obrany. Jedna z dávnych právd potvrdzuje: Zima starých sužuje, mladých vyučuje. Najlepšou obranou bola horúca piecka, v ktorej bolo treba náramne prikladať. A ľudia kúrili, až sa, ako hovorievali, zuby potili a obloky červeneli.
Je poučné pripomenúť si, aký rešpekt malo pre našich predkov toto neľútostné ročné obdobie. S mimoriadnymi obavami očakávali vždy už v dňoch po zimnom slnovrate nástup prvého z obávaných mimoriadne studených období novoročnej zimy. Oddávna sa hovorí: Na Nový rok do zimy skok. Ešte viac desu vzbudzoval príchod studených psích dní, ktoré nastupujú obyčajne po sviatku Troch kráľov.
Niekedy prinášajú veľmi kruté zimy, ktoré naši predkovia starostlivo špecifikovali. Časom, ktorého sa oddávna báli najviac je v niektorých rokoch skutočne ukrutánska fabiánska zima. Tá nastupuje koncom januára a nie nadarmo sa hovorí: Svätý Fabián (v starých kalendároch 20. 1.) je zimy pán. Február nás tiež teplom príliš nerozmaznáva a zvykne poriadne, napriek sviatku zaľúbencov (14. 2.) vydrgľovať valentínskou zimou. Niektoré staré kroniky práve o nej nesú upozornenie na také silné mrazy, že voda v potokoch niekedy až ku dnu zamŕza. Ani v marci ešte nemávame vždy vyhraté, pretože ľudí občas poriadne potrápi tesne predjarná gregorská zima (12. 3.). Vraj v Prahe napadlo na Gregora v roku 1477 toľko nového snehu, že koňom až po sedlo siahal.
Dnes sme sa zobudili do prvého zimného rána sezóny 2005/06 a i väčšina z nás, ktorá nemôže emigrovať do teplých krajov, s ňou musí voľky nevoľky žiť až do prvého jarného dňa, keď krutá biela kráľovná odovzdá žezlo kvitnúcej jari. Mnohí z nás, milovníkov hrejivého slniečka a tepla, by síce zimu najradšej prehibernovali na spôsob medveďov v spoľahlivo teplom brlôžku, ibaže, okolo 90 dní dovolenky na dlhodobý pobyt pod perinou nemá nik. A tak sa na prahu zimy utešme aspoň veľmi múdrym odkazom predkov: Čo zima vychladí, leto vynahradí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
