Hviezdoslava. A jej pravdepodobne najstarším aktívnym čitateľom registrovaným v tejto knižnici. Odkedy je vlastne čitateľom? A ako si pamätá sa na svoje prvé výpožičky kníh? "Starší ľudia si vraj lepšie pamätajú to, čo zažili pred šesťdesiatimi rokmi, než to, čo sa stalo pred šesťdesiatimi dňami. Chodil som do tretej triedy ľudovej školy, keď ma môj o jedenásť rokov starší brat Peter začal brávať so sebou do mestskej knižnice. Pre mňa však najmilšie bolo, že okrem jeho kníh dal do svojej čitateľskej legitimácie zapísať výpožičku aj obrázkovej knihy alebo knihy rozprávok, ktorú vybral pre mňa," spomína pán Keseličko, ktorý sa teda neoficiálne stal čitateľom v roku 1939, ale podľa úradného preukazu až o dva roky neskôr. "Na svoju prvú samostatnú návštevu mestskej knižnice v budove radnice sa pamätám. Bolo to koncom novembra 1941, keď ako desaťročný chalan, čerstvý piatak vtedajšej štátnej ľudovej školy, som dostal na moje meno vyhotovenú čitateľskú legitimáciu. Prvou knihou, ktorú som si sám osobne vybral, bol dobrodružný román Robinson Crusoe."
Robinsona nasledovali verneovky a mayovky, knihy českého spisovateľa Jaroslava Foglara, či Dvanásť do tucta od Zuzky Zgurišky. "Čítal som všetko a rád a to mne a vôbec mladým pomáhalo prežiť krušné časy svetovej vojny," hovorí B. Keseličko. Mal aj spriaznené čitateľské duše? "Áno boli. Od ľudovej školy až do vojenčiny to boli moji dobrí kamaráti a priatelia Jaro Vojtek, Tibor Palko, Pišta Kapitančík, Tono Fecko, Belo Hrobák, Števo Hurný, Laco Kríž, Piťo Valachovič, Valika Tarcalová, Oľga Okresová, Mara Kunová, Gabika Bizubová, Janko Hmelár, Tono Karabinoš. Ďalší zaiste prepáčia, tak narýchlo som si na všetkých nespomenul." Spriaznené duše má pán Keseličko v knižnici aj dnes. "V čitárni pobesedujeme stručne o prečítanom a aj kadečo 'preperieme' a pospomíname." Napríklad na niektoré prešovské figúrky, akými boli "Klajnodi, Klopkáč-báči, výborná korčuliarka na 'mescickom' klzisku, ohromujúca nás piruetami, skokmi a tanečnými variáciami - slečna Nadaškajová, nami nazývaná Pipiška. Kto by zo starších Prešovčanoch nepamätal mestských kamelotov - pri reštaurácii Berger Pali-báči Antolík a pri kine Scala vždy veselý Emil, zvaný Žmurkoš a niekedy aj Vodni kuň. Ale aj Gira, muž s dvoma mozgami, nezapomenuteľná pani Lola či stále napudrovaný Piťo Šalamun, 'pán doktor', ako sa sám tituloval."
Pri odpovedi na otázku, čo najradšej číta Blo Keseličko, by nám nestačili ani dve strany. Vyberme teda aspoň zopár mien: Solženicyn, Tatarka, Mňačko, Stodola, A. London, Heily, Čapek, G. de Maupassant, I. Stone, Páral, Feldek, K. Roberts, Rybakov, Ponická, Šimečka, Satinský, Filan... A čo hovorí na to, že mladí, ale aj starší ľudia menej čítajú? "Menší záujem vidím nielen pri knihách, tento stav je aj v návštevnosti divadiel, kín alebo koncertov. V knižnici som postrehol o čosi menej čitateľov z radov dospelých. Mladých ľudí stretávam v mestskej a tiež v Štátnej vedeckej knižnici neúrekom a v pobočkách nemajú núdzu o detských čitateľov..." Pán Keseličko je presvedčený, že dobrá kniha bude vždy najlepším priateľom človeka. "Televízor ani internet do vlaku či autobusu na dlhšie cestovanie so sebou nevezmeš, ani na pláž cez dovolenku. Ale knihu stačí strčiť pod pazuchu a v príhodný čas ju otvoríš a čítaš," dodal optimisticky najstarší aktívny čitateľ prešovskej knižnice Belo Keseličko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
