mäsiarov Varšányiovcov, Griegerovcov a Blaškovcov. Toto takmer štvortisícové mesto sa však môže chváliť aj inými zaujímavosťami. Veď už desiaty rok figuruje na Zozname pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Okrem toho má Spišské Podhradie ešte jeden primát. Bez všetkých okolkov má najkrajší cintorín na Spiši. Veď ľudia, ktorí tu našli miesto posledného odpočinku, odpočívajú doslova v tieni pod Spišský hradom.
O tom, čo všetko ukrýva podhradský cintorín, aké slávne osobnosti tu našli miesto svojho posledného odpočinku a o jeho budúcnosti nám čosi prezradil výtvarník Mgr. Peter Krupa, rodák zo Spišského Podhradia. "Dve základné cesty delia cintorín na tri hlavné časti. Dve boli pôvodne katolícke, vrchná - východná evanjelická, ktorá bola v 60-tych rokoch rozšírená smerom na východ. V strede je kaplnka sv. Kríža, ktorá uchováva obraz od levočského maliara Jozefa Czauczika," približuje prvú zaujímavosť podhradského cintorína P. Krupa.
Ten stojac medzi hrobmi si iba s nostalgiou zaspomínal na niekdajšie brezové aleje, ktoré lemovali dve cestičky na cintoríne. "Pred rokmi ich nahradili tuje a tým sa duch podhradského cintorína akosi vytratil. Ich fragmenty dnes už len nostalgicky pripomínajú ich majestát. Naši predkovia veľmi citlivým spôsobom zosúladili kameň a drevo. Chladný a strohý biely spišský travertín s bielou kôrou teplého a mäkkého povrchu brezy. Úbohé brezy padli za obeť nepochopenia pozostalých, ktorí z 'rôznych dôvodov' (!?) atakovali vedomie zodpovedných, aby brezy úctyhodného veku a vzhľadu odišli na večný odpočinok z miesta odpočinku našich predkov," myslí si podhradský výtvarník.
A hneď spomína na históriu cintorína. Starší stredoveký cintorín sa nachádza okolo farského kostola v strede mesta. "Zo strachu z nákaz cisár Jozef II. nariadil zrušenie vnútromestských cintorínov. Súčasný cintorín je koncipovaný v intenciách doby, v ktorej vznikol. V 18. storočí malo miesto posledného odpočinku človeka vťahovať do utajeného priestoru, v ktorom bola smrť spojená s láskou a vykúpením. Náhrobky sú odrazom dobrého vkusu. Sú to zmenšeniny stavieb a slohových prvkov," zdôrazňuje P. Krupa a upriamuje pozornosť na niektoré z nich.
Sochárske figurálne náhrobky reprezentujú viaceré vzácne pamiatky. Podľa slov P. Krupu je dominantným umeleckým dielom na podhradskom cintoríne dielo sochára Alexiusa Luxa, ktoré presahuje regionálny charakter. "Bronzový anjel vinie jednou rukou k sebe Pánovi oddanú umierajúcu krásnu Rózu a druhou jej ukazuje cestu k Vykupiteľovi. V jej prípade smrť bola ukončením z dnešného pohľadu banálnej choroby angíny, ktorá spôsobila jej dlhodobé pripútanie k invalidnému vozíku. Po bokoch dominanty boli ešte dvaja smútiaci anjeli, ktorých ako prvých ukradli chamtivci ešte v 70-tych rokoch. Ako spomienka zostal už len jeden sklonený nad urnou továrnika Harmatu. Ten vo svojej továrni zamestnával 200 ľudí. Navyše bol autorom viacerých vynálezov. K najvýznamnejším patrí oblúkové zváranie. V 20-tych rokoch sa zaslúžil o zavedenie elektrického prúdu v Spišskom Podhradí. Jeho urna s popolom je uložená v hrobe. Na symbolickej urne sa nachádza reliéf s portrétom továrnika," približuje jedného zo slávnych rodákov P. Krupa.
A hneď spomína na ďalších, ktorí tu odpočívajú. "Zo Spišského Podhradia pochádza hudobný skladateľ Šimrak, uvádzaný tiež ako Ján Šimbracký. Ďalšími sú Imré a Aurel Festovci. Tu sa narodil významný maliar romantizmu na Slovensku, priateľ spisovateľa G. K. Z. Laskomerského Karol Tibély. František Hadri Drevenický básnik, ktorý tu študoval v učiteľskom ústave. Narodil sa v mlyne na Rybníčku. Na Palešovom námestí sa nachádza rodičovský dom Františka Hutyru, zakladateľa a prvého rektora Vysokej školy veterinárnej v Budapešti a priekopníka hygieny potravín i autora viacerých významných publikácií, preložených do ôsmych jazykov. A mnoho ďalších významných osobností," zdôrazňuje podhradský výtvarník, ktorý rozbehol kampaň na záchranu cintorína pod Spišským hradom po tom, čo sa na náhrobkoch objavili nálepky o nezaplatení pohrebného miesta. Odborná komisia určí, ako pamiatky cintorína zachovať.
"Cintorín je múzeum umenia a mystiky, miestom kontemplácie a vďaky za hodnotné dedičstvo, ktoré nám zanechali praotcovia. Ich dielo, ktoré užívame, mesto, v ktorom žijeme, budú užívať ešte generácie po nás. Je našou povinnosťou uchovať ho vo svojej originalite," dodal na záver P. Krupa.
Autor: šim, kp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
