Príroda sa s nimi kruto zahrala, narodili sa v nesprávnom tele

Chodia okolo nás a vôbec o nich nevieme. Sympatické ženy, ktoré sa narodili ako muži a muži, ktorí si od narodenia písali meno s koncovkou -ová. Odborne sa im hovorí transsexuáli, ale verejnosť ich zväčša častuje hanlivými nadávkami či prirovnaniami. Kedysi museli svoju identitu tajiť. Dnes, hoci je doba tolerantnejšia, majú mnohí a mnohé stále obavy vyjsť s pravdou von. My sme jedného z nich presvedčili, aby svojim príbehom pomohol odbúrať zväčša negatívne mýty, ktoré o nich kolujú.

Že je iný, zistil Peter keď mal 10 rokov. Nebavilo ho naháňanie sa s pištoľami po ulici či kopanie do lopty. Páčili sa mu dievčenské šaty, kozmetika, kabelky. Bavilo ho počúvať dievčenské rozhovory a fyzicky ho priťahovali chlapci. Pochopil, že sa nenarodil v správnom tele...

Peter je 25-ročný transsexuál, atraktívna blondínka s veľkými očami a plnými perami. Sebavedomá chôdza na vysokých podpätkoch, ladné pohyby tela a zmyselné pohľady. Na prvý pohľad vyzerá ako výstredná mladá žena. Druhý pohľad však odhalí akúsi neprirodzenosť. Až jeho hlas ho identifikuje.

Na stretnutie s nami ho doprevádzala kamarátka Jarmila. Je Petrovou bútľavou vŕbou, zdôveruje sa jej s najintímnejšími detailmi. Spolu riešia ženské problémy, pomáhajú si, radia pri líčení i v obliekaní, dokonca si na seba kupujú rovnaké veci. Priateľstvo, aké zvyčajne mávajú len ženy.

V hydrante ukrýval ženské šaty

Peter sa už ako dieťa radšej hral s bábikami. Obliekal ich, česal. V adolescentnom veku pochopil, že nie je taký, ako by chlapec v jeho veku mal byť. Nevedel sa zaradiť. "Odjakživa bolo na mne vidieť, že nie som normálny chlapec," spomína Peter. "Ľudia si ma neraz mýlili s dievčaťom. Do hydrantu pri našich dverách som si skrýval ženské šaty. Keď som šiel von, potajomky som sa prezliekol. Bál som sa, aby to nezbadali rodičia. Raz sa opravovali hydranty, našli tam moje veci a začali sa šíriť reči."

Spolužiaci na základnej škole si všimli Petrove "čudáctvo", ale nevysmievali sa mu. Karta sa obrátila, keď nastúpil na učňovku. Jeho chovanie, chôdza, pohyby i farbenie vlasov ho prezradili. "To sa nedalo zatajiť. Spolužiaci boli neznesiteľní, tak som radšej chodil ´pozaškolu´." Aj preto učilište nedokončil.

Rodičia sa zo synovým transsexualizmom dlho nevedeli zmieriť. Petrova mama sa s tým už vyrovnala, s otcom to išlo horšie. Ťažko znášal, keď videl syna namaľovaného a v ženských šatách. No zdá sa, že v poslednom období sa už aj on díva na syna inak. "Niekedy si už z toho dokáže aj srandu urobiť," hovorí Peter. Keď ho mama počas tehohotenstva čakala, jedného syna už mala, tak si túžobne želala dievčatko Zuzanku. "Privolali si to..." Peter sa nielen rád fintí, ale vyžíva sa aj v typicky ženských domácich prácach. "Pečiem, zaváram, upratujem, pletiem, žehlím... Byt musí vyzerať ako zo škatuľky."

Peter by so svojou "mužnosťou" chcel čo najskôr skoncovať. Splnil už podmienky, ktoré mu káže litera zákona pre absolvovanie administratívnej zmeny pohlavia. Dva roky psychoterapie a rok hormonálnej liečby. Čaká len na komisiu, ktorá rozhodne a určí termín, kedy si bude môcť dať odstrániť semenníky. Potom si zmení meno na ženské v občianskom preukaze i na úradoch a dúfa, že bude môcť podstúpiť ďalšiu plastickú operáciu, ktorá by mu vytvorila ženské pohlavie. Tú si na rozdiel od kastrácie, ktorá je hradená zdravotnou poisťovňou, musí platiť sám. Finančne je takáto "rekonštrukciu" nákladná. Peter je momentálne nezamestnaný. Nejaký čas pracoval ako pomocná sila v reštaurácii. Kvôli netolerantnému kolektívu tam nevydržal dlho. Pokúšal sa o prácu poisťovacieho agenta, ktorú mu vybavovala priateľka Jarmila, ale aj tá stroskotala kvôli jeho "inakosti". Peniaze má len z brigádovania. Deň, kedy bude môcť plastickú operáciu absolvovať, sa blíži. Z čoho ju zaplatí, netuší.

"Aj z tohto dôvodu svoj problém medializujem, pretože by som chcel nájsť sponzora. Dlhšie to už v tomto tele nevydržím," vysvetľuje Peter. So svojim problémom rozhodol popasovať všetkými možnými prostriedkami. K tomu rozhodnutiu ho priviedol jeho zúfalý čin. Pred troma rokmi sa pokúsil o sebevraždu.

K Petrovým problémom sa pridružili aj následky pohlavného zneužívania v detstve. "Od ôsmych rokov som bol sexuálne zneužívaný susedom, ktorý mal vtedy 14 rokov. Nie je homosexuál, pretože teraz normálne chodí s dievčatami. Moja mama sa s jeho mamou navštevovali, chodili sme k sebe na návštevy. Držal som to v sebe roky, bál som sa to niekomu povedať." Až pred štyrmi rokmi sa s touto ťažobou na srdci zdôveril mame. Tá nevie pochopiť, prečo jej to nepovedal skôr, mnohé veci sa totiž mohli zmeniť.

Zháňa peniaze na operáciu

Ročná hormonálna liečba už na Petrovi zanechala svoje stopy. Začali mu rásť prsia, zvýraznili sa mu lícne kosti, vyhladila pleť a zhustli vlasy. "Mám ženskejšie črty. Už mi testosterón klesol na 50 percent. Ale ešte mi problém robí zarastanie a hlas. Aby som sa v spoločnosti neprezradil, robím zo seba nemého a keď sa inak nedá, tak nahodím tenký hlas." Estrogén bude brať Peter celý život. Bez neho by ako žena a zvlášť po odstránení semenníkov, nemohol fungovať. Nielenže začne opäť mužnieť, ale riskuje zdravotné problémy, ktoré má žena v období klimaktéria.

Petrova doterajšia premena na ženu je takmer dokonalá. Veď aj muži sa za ním otáčajú, vytrubujú v autách. Mnohí ho aj obťažovali. "Idem v noci do mesta a viete akí sú chlapci...," veľavýznamne pomlčí.

"Naozaj má veľa nápadníkov," dopĺňa Jarmila. "Chodíme spolu večer do mesta i na diskotéky, takže to vidím. Naposledy si pamätám šoféra v devätnástke. Celú cestu na Petra žmurkal. Keď sme vystúpili, trúbil na nás a blikal."

Petrovi mužský záujem lichotí. Utvrdzuje ho v tom, že je ženou. S chlapcami sa už zopárkrát zblížil. Má však svoje hranice, ktoré mu príroda vytýčila. Svojim príležitostným nápadníkom dovolí len miernejšie prejavy náklonností. "Nič inšie nesmiem. Prezradil by som sa. Raz som mal aj partnera, pri ktorom medzi nami došlo aj k fyzickému zblíženiu, ale on vedel, čo som." Jeho "mužstvo" už estrogén ochromil natoľko, že nie je funkčné. Peter to neľutuje. Sexuálny styk so ženou nemal nikdy a homosexuálni muži ho nepriťahujú.

Páčia sa mu vysokí, štíhli a moderní muži. Ak by mal ostať aj celý život sám, s takým, ktorý sa mu nepáči, si nezačne. Ak by sa mu podarilo zvládnuť plastickú operáciu, ktorá by ho urobila ženou so všetkým, čo k nej patrí, chcel by vyskúšať čo najviac mužov. "Určite by som chcel dohnať to, čo som zameškal," tvrdí. "V mojom veku majú normálne ženy už mnoho skúseností za sebou."

Ľudia sú rôzni a mnohokrát bezcitní k ľuďom, ktorí za to vôbec nemôžu. Transsexualizmus je krutý žart prírody, s ktorým niektorí z nás musia žiť. Ich duša je poznačená nielen tým, že je uväznená v cudzom tele, ale aj prístupom ľudí s rôznymi predsudkami a negatívnym postojom ku všetkému čo je "iné". Peter na vlastnej koži pocítil, čo všetko táto "inakosť" obnáša...

Ani jeden pacient psychiatričky a sexuologičky MUDr. Danice Caisovej nemá vykonanú úplnu plastickú zmenu pohlavia

Postoje k transexuálom sa menia. V stredoveku patrili do blázinca

Ľudia si často mýlia transsexuálov s transvestitmi a niekedy aj s homosexuálmi. Homosexuál na rozdiel od transsexuála nemá poruchu pohlavnej identity, ale je priťahovaný tým istým pohlavím. Transvestita je človek, trpiaci úchylkou spočívajúcou v neodolateľnej túžbe obliekať sa do šiat druhého pohlavia. Transsexuál má zas permanentnú túžbu žiť v roli opačného pohlavia. Nielen v sexuálnej, ale aj v roli ľudskej. Takýto človek vnáma svoje telo ako cudzie a plne si to začína uvedomovať počas dospievania. "Transsexuáli sa zo začiatku nevedia správne identifikovať. Preto sa najprv považujú za homosexuálnych," vysvetľuje psychiatrička a sexuologička MUDr. Danica Caisová (na snímke).

Prvé zmienky o transsexuáloch sa nachádzajú už v Ovídiovách básňach. Stará grécka kultúra bola vo všeobecnosti veľmi liberálna a tolerantná voči rôznym zvláštnostiam ľudského sexuálneho správania. "Postoje k ľudskej sexualite a to, čo sa považovalo za normálne, menej normálne, alebo zvrátené, sa v histórii ľudstva menili. Preto sa menili aj postoje k transexuálom. V stredoveku ich zatvárali do blázincov, ako duševne chorých."

Transsexualizmus sa "lieči" pomocou psychoterapie, hormonálnych tapbletiek i zákonom. "Pretože u človeka dôjde k zmene mena a priezviska. Zákon totiž nariaďuje, aby po administratívnej zmene pohlavia, takýto človek nemohol mať v budúcnosti deti, preto mu musia byť vyoperované reprodukčné orgány. To preto, aby sa nestalo, že porodí muž." Mužom sa odstránia semenníky, ženám maternica a vajíčkovody. Následne môžu na vlastné náklady podstúpiť ďalšie plastické operácie, kde s odstraňovaním idú do dôsledkov. Muži si nechajú amputovať penis a vymodelovať vagínu. Ženy sa zbavia prsníkov a dávajú si vymodelovať mužské pohlavie.

Ani jeden pacient MUDr. Caisovej nemá vykonanú úplnu plastickú zmenu pohlavia. Takéto operácie sú totiž finančne veľmi náročné a na Slovensku s nimi chirurgovia veľa skúseností nemajú. Nezanedbateľná je aj bolestivosť a mesiace hojenia takýchto zákrokov. "Viem o tom, že nejaké pokusy o tieto operácie boli v Banskej Bystrici a Bratislave. Najviac skúseností a odoperovaných pacientov majú v Prahe."

Takmer všetci transsexuálni pacienti MUDr. Caisovej žijú v manželskom zväzku. Ich partnermi sú heterosexuáli a niektoré páry si dokonca adoptovali deti. "Vôbec nemajú problém s hľadaním partnera. Práve naopak. Je to zvláštne, ale bežný muž má podstatne väčší problém nájsť si partnerku. Oni vedia, čo hľadajú, alebo ten, kto hľadá ich, tiež vie presne čo hľadá." V heterosexuálnej komunite je hľadanie partnera neistejšie, pretože charakterové vlastnosti človeka nie je vidieť. U transsexuálov je ich špecifikum jasné okamžite... "Formy intímneho sexuálneho života páru sú veľká neznáma. To sa len zdá, že všetko o ľuďoch vieme. Toto ešte dlho ostane pre nás záhadou. Keď žena hľadá porozumenie a pochopenie, tak u transsexuála to možno nájde skôr. Predsa len žil voľakedy ako žena, on žene rozumie, vie aké má žena potreby."

Transsexuáli tvoria pol percenta populácie. MUDr. Caisová má takýchto pacientov 15 z celého Slovenska. Napočudovanie, len traja sú transsexuálni muži, túžiaci po opačnom pohlaví. Väčšina sú ženy, ktoré sa stali, alebo sa chystajú stať chlapom. V celej strednej a východnej Európe o zmenu pohlavia žiadajú častejšie ženy ako muži. Vo zvyšku sveta je to naopak. Dôvodom je horšie postavenie žien vo východnej ako v západnej Európe.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári