Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

HISTÓRIA

V Košiciach bolo v rokoch 1560 - 1918 okolo päťdesiat tlačiarní a éra tlačiarov sa začala Jánom FischeromPrvým košickým tlačiarom nedali sudičky

V Košiciach bolo v rokoch 1560 - 1918 okolo päťdesiat tlačiarní a éra tlačiarov sa začala Jánom Fischerom

Prvým košickým tlačiarom nedali sudičky do kolísky dlhý život

Prvá tlačiareň v Košiciach bola putovná, lebo v tom čase neboli na cestách iba herci a obchodníci, ale aj tlačiari. Takto prišiel do Košíc priekopník tlačiarstva Gál Huszár. Mal tu krátke prechodné bydlisko aj zamestnanie kazateľa. V roku 1560 vytlačil protestantský spevník, ktorý bol prvou košickou tlačou. Potom nastala 50-ročná "tlačiarenská prestávka", kým neprišiel z Bardejova Ján Fischer.

Skryť Vypnúť reklamu

MT: Magistrát dbal o kultúru a vzdelanie

Košickému magistrátu nebolo jedno, aká je úroveň vzdelania a kultúry v meste aj v celej provincii, pretože Košice plnili aj úlohy jej hlavného mesta. Toto sa usilovalo o zriadenie stálej tlačiarne, preto požiadalo bardejovského tlačiara Jakuba Klössa, aby sa podujal na túto úlohu. Klöss mal v Bardejove už dobre prosperujúcu tlačiareň, kde pracoval aj jeho zať Ján Fischer a Košiciam odporúčal jeho, takže v roku 1610 sa práve ním začala písať história košických tlačiarov a tlačiarní. Keď sa prisťahoval do Košíc a začal tu pracovať, mesto mu poskytlo podporu 50 zlatých. Táto suma ani zďaleka nestačila na zriadenie tlačiarne, pravdepodobne mu pomohol tympi písma zo svojej bardejovskej tlačiarne jeho svokor Klöss. Prvý vytalčený spis vo Fischerovej tlačiarni v roku 1610 mal titul Apologia pro Synodo Solnensi. Magistrát dal Fischerovi do užívania dom Pavla Fischlera na trhovisku a poskytol mu aj pôžičku na vybavenie tlačiarne. Tlač kalendára na rok 1611 bola jeho vďakou mestu za túto pomoc. Na druhej strane aj mesto si bolo vedomé toho, že tlačiarom sa oplatí vychádzať v ústrety.

Skryť Vypnúť reklamu

MT: Za tlač platili aj obilím

V čase Fischerovho pôsobenia v Košiciach, magistrát objednal za 12 zlatých tlač "Confesio peritapolitana" v latinčine, nemčine a maďarčine. Dvanásť zlatých bola v tom čase asi dosť veľká suma, ak ju porovnáme s cenou 400 zlatých, ktorú ponúklo mesto za predaj tlačiarne. Za prácu sa neplatilo vždy zlatkami, platidlom boli aj naturálie. Je doklad o tom, že mestská rada zaplatila za kalendáre na rok 1629 tri gbely obilia (gbel je stará miera na obilie a strukoviny v podobe nádoby, označenej pre ten-ktorý druh meranej plodiny). Ale vtedy už Fischer nežil, v Košiciach pôsobil krátko, iba štyri roky, do roku 1614.

Mestský magistrát chcel zachovať tlačiareň aj ďalej na dobrej úrovni, preto požiadal Fischerovu vdovu, aby našla pokračovateľa práce jej manžela v skúsenom tlačiarovi, ináč by musela tlačiareň odovzdať mestu, lebo pôžička ešte nebola splatená. Mesto však považovalo za dôležitejšie, ako jej splatenie, fungovanie tlačiarne.

Skryť Vypnúť reklamu

MT: Fischerovi pokračovatelia

Ešte v tom istom roku sa našla náhrada a Fischerov pokračovať v osobnosti kníhtlačiara a knihára Jána Festusa. Festus sa oženil s Fischerovou vdovou a o rok sa stal aj majiteľom tlačiarne. Nový majiteľ presťahoval tlačiareň na nové miesto - do Levočského domu, ktorý bol majetkom mesta a preto mu v ňom mesto prepožičalo priestory. Denne chodíme po Hlavnej ulici popri Levočskom dome nevediac, čo voľakedy v ňom bolo, odkedy ho mesto Levoča predalo Košiciam.

Festusovi tiež nebolo súdené byť dlhšie váženým tlačiarom ako osem rokov. Bol chorý a počas jeho choroby viedol jeho tlačiareň Mikuláš Moller z Trnavy. Do Košíc ho pozval Gabriel Bethlen. Moller bol v trnavskej tlačiarni faktorom. Počas svojho iba jednoročného pôsobenia v Košicich dokázal vytlačiť päť tlačí, čiastočne doplniť zariadenie Festovej tlačiarne, no nedokázal čeliť v tom čase hroznej epidémii - moru. Zomrel v roku 1622. Ani jeho nástupca Daniel Schultz z Levoče, kde už bola vybudovaná tlačiarenská tradícia, nemal šťastie požiť si v Košiciach dlhšie ako šesť rokov, Schultzova vdova dokázala viesť tlačiareň 11 rokov, čo už nebolo v silách jej dcéry, preto ju predala v roku 1640 mestu.

V ďalších šestnástich rokoch pravdepodobne tlačiareň nebola stále v prevádzke, ako sa domnievajú tí, ktorí bádali po tlačiach košického pôvodu. Pre zaujímavosť - medzi väčšinou nemeckými priezviskami košických tlačiarov a majiteľov tlačiarní je aj jedno švédske priezvisko a to Erich Erickson, ktoré sa v diele "Disputatio Methaplysica" uvádza v Impresse. Aj on sa zohrieval pri tlačiarenskom olove iba šesť rokov. O týchto košických tlačiarov, aj o iných, ktorých sme nespomenuli sa dozvedáme z útleho ale na fakty bohatého "Sprievodcu po dejinách košickej kníhtlače". zostaveného Mgr. Zuzanou Vávrovou (vydala Štátna vedecká knižnica v Košiciach v roku 1995).

MT: Dynastia Werferovcov

V košickej kníhtlači boli roky vzostupu i pádov. Výrazný vzostup nastal zásluhou Františka Landerera a potom storočným pôsobením dynastie Werferovcov (v roku 1822 kúpil Karol Werfer tlačiareň od Františka Landerera). Karol Werfer za 25 rokov pôsobenia vytlačil a vydal okolo 400 knižných diel v slovenčine, maďarčine, nemčine a latinčine. Tým, že tlačil vedecké diela profesorov košickej Akadémie, získal titul "akademický tlačiar". Bol zakladateľom dynastie Werferovcov, ktorí ako tlačiari, vydavatelia a kníhkupci pôsobili v Košiciach takmer jedno storočie. Werferovci pochádzali z Tirolska, usadili sa v Sedmohradsku, kde sa narodil Karol. Vyučil sa za tlačiara a pre svoje kvality rýchlo v odbore postupoval. Bol riaditeľom cisárskej a kráľovskej tlačiarne vo viedni do roku 1822, kedy prišiel do Kšíc. Jeho mimoriadne podnikateľské schopnosti a odborné znalosti priniesli ovocie, najmä keď rozšíril tlačiareň aj o litografiu na základe povolenia panovníka Františka I. Podieľal sa aj na vydávaní časopisov a novín. Werferovci zohrali významnú úlohu na vydávaní košických novín Kaschau-Eperieser-Kundschaftsblatt Zeitung, tlačového organu nemeckého meštianstva s dôrazom na remeslá, obchod a kultúru a prvými inzertnými novinami.

Občanov zaťažovali dane, mesto dlhodobé úvery, údržba budov a kasární

Ozdravný program nového mešťanostu pre zadĺžené Košice

Rok 1923 sa chýlil ku koncu a otcovia mesta Košice sa nemali čím chváliť, pretože realita bola taká, že do ďalšieho roku 1924 vstúpia s ekonomickými problémami. Tak, ako aj iné východoslovenské mestá, splácali Košice dlhodobé úvery pochádzajúce ešte z obdobia pred 1. svetovou vojnou, počas nej, aj po vzniku ČSR. Nebola to malá čiastka - 11 miliónov 818 tisíc Kč. Mestské zastupiteľstvo považovalo ekonomickú situáciu mesta za neriešiteľnú, pokiaľ išlo o splatenie dlhou aj o návrh rozpočtu na ďalší rok. Očakávalo, že nový mešťanosta Dr. Pavol Novák, ktorý vyhral voľby, vďaka jeho návrhu programu rozvoja Košíc navrhne rozumné východisko.

Rozumný rozpočet

Navrhol ako najdôležitejšiu súčasť mestskej politiky rozumný rozpočet a vyzval poslancov k jedinému riešeniu, k maximálnemu šetreniu. So svojím prvým námestníkom Smržom bol zajedno v tom, že mesto by malo vziať ďalší úver, najlepšie 33 miliónov K4, z ktorého by splatilo staré dlhy a zároveň použilo tam, kde by to pomohlo urýchleniu rozvoju mesta, k čomu sa Smrž vyjadril takto: "Magistrát aj obchodná a priemyselná komora majú ten istý názor, že pomery v meste sú neutešené. Je veľa úradníkov, málo škôl, dražoba. Treba podporovať miestnych obchodníkov a remeselníkov, bojovať proti dražobe, kontrolovať trhy, snažiť sa aspoň čiastočne zbaviť obyvateľov vysokých úrokov z pôžičiek." Mešťanosta vyzval poslancov k jednému riešeniu, k úplnej sporivosti. Pre zaujímavosť som vybrala niektoré časti z jeho vystúpenia, ktoré sú autentické a preto sa budú zdať dnes archaické pokiaľ ide o výrazové prostriedky. "Mestský rozpočet, ktorý by mal obsahovať iba tie najnevyhnutnejšie potreby, musí charakterizovať plná sporivosť. Našou povinnosťou je usilovať sa znížiť obecné prirážky, aby sme uľavili takmer neznesiteľné verejno-daňové bremená svojich občanov. Mestské budovy sú v najhoršom stave, lebo stále niet dosť peňazí a tie, čo meste vyčlenilo, stačili iba na najnutnejšie opravy."

Návrh na komunikačný fond

Bytová tieseň si vynútila prestavbu na núdzové byty na Peštianskej triede a šesť rodín si ich vlastnými silami aj postavilo zo stavebného materiálu, ktorý im poskytlo mesto. "Obťažujú nás ťarchy s ubytovaním dôstojníkov. Pristavaním aspoň dvadsiatich miestností ku jednej kasárni by sa pomohlo ich ubytovať" - navrhol mešťanosta. Poukázal aj na zlú starostlivosť úradníkov magistrátu o plynutie doby nájomných zmlúv na mestské budovy. Išlo aj o kasárne, ktoré patrili mestu. Vo všetkých, okrem Šarišských kasární už zmluvy vypršali a vojsko ich užívalo bezplatne. Do rozpočtu na roku 1924 zahrnuli aj pol milióna korún na údržbu kasární, čo nie je veľa, ale v porovnaní so sumou, ktorú mesto dostávalo na základe platených zmlúv od štátu, na kasárne niekoľkonásobne doplácalo. Mešťanosta navrhoval: "Komisie by mali vypracovať plán opráv u jednotlivých cestovných telies, chodieb, parkov a prechádzok, tiež drevenú pokrytbu ulíc, ich čistenie a údržbu. Udržiavanie brehov Mlynského jarku Hornádu a ich udržiavanie aj v súvislosti s otvorením nových ulíc, s uličnými telesami a chodbami týchto, násypu, úpravy ciest do Gajdových kúpeľov aj okolia." Pre lepšie hospodárenie v mestských veľkostatkoch čiže v lesoch a poľnohospodárskom fonde navrhol vytvoriť tzv. komunikačný fond, na ktorý by prispievali mestské píly tretinou z čistého zisku. Pre košické mestské kone by mali mestské poľnosti produkovať krmivo a celkovo zvýšiť výnosy.

To je iba časť programu, ktorým si mešťanosta získal poslancov a ako sa ukázalo neskoršie, aj občanov, ktorí tento označili za ozdravný.

Soňa MAKAROVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 227
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 747
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 023
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 256
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 659
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 292
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 579
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 514
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 233
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 227
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Košice predali parcely na verejné parkoviská, sú súkromné. Brixi: Nič sa nedá robiť

Za Rašiho to tak schválili, developer nevie prečo. Najviac má Hreha.

Mesto predalo pozemky na verejné parkovacie miesta. Od developera ich získali po 3-tisíc eur s DPH majitelia bytov.

Líder farmárov Oravec namieta košických krajských sudcov

Rozhodovať majú v prípade, v ktorom ho mal napadnúť expolicajt.

František Oravec po incidente na poli.

Hydrometeorológ: Je možné, že dlhú a tuhú zimu už nezažijeme

Ľudia počúvajú len polovicu toho, čo o globálnom otepľovaní hovoríme.

Hydrometeorológ Pavel Šťastný hovorí, že takmer 80 percent škôd pri povodniach vzniká po nevhodných ľudských zásahoch do prostredia.
Rozhovor

Bardejovčana formovala akadémia Legie Varšava. Zahral si aj proti AC Miláno

Po zlomenine Marko Lukáč takmer rok nehral.

Marko Lukáč (vľavo) má pestrý futbalový životopis.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na Covid zomrú desiatky ľudí denne. Pokles možno očakávať najskôr o dva týždne

Pre koronu zomierajú ľudia s inými ochoreniami, ktorí by inak žili.

V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Policajná eskorta a príslušníci Národnej kriminálnej agentúry privádzajú vysokého postaveného policajného funkcionára Norberta Pakšiho a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na pojednávanie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Podcast Dobré Ráno.
Komentár Zuzany Kepplovej

Tak prrr! Neleteli sme na Mars

Ľudia ukázali ochotu a dôveru. Pokaziť to vždy môže nedostatok pokory lídrov.

Zuzana Kepplová.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop