Na zázrak menom Natálka a Veronika trpezlivo čakali vyše pätnásť rokov
Minulý týždeň priniesli všetky médiá správu o narodení dvojčiat najstaršej slovenskej prvorodičke 50-ročnej Košičanke Jitke Ižovej. Na tento "zázrak" novopečená mamička čakala 15 rokov, keď sa pod dozorom lekárov ale aj rôznych liečiteľov pokúšala otehotnieť. S Jitkou a jej manželom sme sa porozprávali o tom, čomu a komu vďačí za tento nádherný dar. Natálka a Veronika sú nádherné dvojčatká, narodili sa cisárskym rezom a majú sa k svetu.
Manželia Ižovci nikdy neprestali dúfať, že raz sa rodičmi stanú. Ich neoblomná viera minulý štvrtok v noci priniesla ovocie. Dievčatká sa narodili pomocou umelého oplodnenia o mesiac skôr ako lekári predpokladali. Veronika vážila po narodení 2420 gramov a menšia Natálka mala takmer o kilogram menej, iba 1540 gramov. Preto musela byť umiestnená do inkubátora.
"Pôrod prebehol bez komplikácii," hovorí gynekológ II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN L. Pasteura, MUDr. Jozef Adam. "Bol vykonaný skôr, pretože pri monitorovaní detí záznam ukázal hypoxiu plodu. Pri cisárskom reze sa zistilo, že menšie dieťa malo pupočnú šnúru dvakrát omotanú okolo nožičky, preto aj dostávalo menej výživy." MUDr. Adam bol privolaný k pôrodu na vyžiadanie J. Ižovej o ktorú sa počas jej rizikového tehotenstva staral. Problémy jej spôsobovalo búšenie srdca z čoho sa jej krútila hlava, preto ju aj na krátko museli hospitalizovať v nemocnici.
"Klinický stav dievčatiek je dobrý. Ich prepustenie bude závisieť od ich zdravotného stavu a vývoja. Natálka musí pribrať," povedala nám aktuálny stav primárka novorodeneckého oddelenia MUDr. Božena Pšeničková. Ak Natálka s Veronikou neberú toľko gramov koľko by mali, rodičia by si ich mohli odniesť na Štedrý večer domov.
"Prvé pocity sú nádherné," opísala nám šťastná mamička svoje prvé dojmy po zhliadnutí vytúžených detičiek. "Keď ma priviezli na izbu, mala som bolesti. Ale keď mi dali malú na ruky, tak ma okamžite všetko prestalo bolieť." Obe detičky kojí. Starostí a prebdených nocí, ktoré ju čakajú po návrate z nemocnice, sa nebojí, skôr sa na ne teší. Pomoc už má prisľúbenú od svojej 78-ročnej čipernej mamy, po ktorej zdedila vitalitu. Pomôže i manžel, ktorý pracuje doma.
Jitka a Štefan Ižo sa spoznali pred 15-timi rokmi. Ona mala 35 rokov a on o dva viac. Zoznámil ich Štefanov kamarát, ktorý vtedy pracoval tak, ako Jitka - v banke. Uvedomovali si, že jeden u druhého našli lásku, porozumenie i harmóniu, jednoducho svoju druhú polovičku a začali spolu žiť ako partneri vo voľnom zväzku. Boli šťastní aj bez sobášneho papiera. Vzali sa pred troma rokmi, pretože rok 2002, sa považoval za šťastný a pani Jitka je trochu poverčivá. Dieťatko chceli mať od začiatku.
Ako ekonomická inžinierka si kariéru už vybudovala. Bola obchodnou námestníčkou na železnici, neskôr riaditeľkou odboru v banke a v súčasnosti učí bankovníctvo a ekonomiku na strednej škole. Manžel Štefan je prekladateľ a tlmočník z angličtiny, predtým 10 rokov pôsobil v Prahe ako sprievodca cestovného ruchu. Pochádza z početnej rodiny, kde každý už má niekoľko detí.
Keď pani Jitka nemohla otehotnieť prirodzenou cestou, obrátila sa na lekárov. "Až 14 rokov som sa za pomoci lekárov pokúšala otehotnieť. Brala som hormóny a neskôr ma spolu s manželom poslali na vyšetrenia. Nezistili nič, obaja sme boli v poriadku. Doteraz neviem, prečo som otehotnieť nemohla." Jitkin zdravotný stav bol po každej stránke v poriadku. Roky neúspešnej lekárskej liečby ju priviedli k tomu, aby sa obrátila na rôznych liečiteľov a bylinkárov. No ani táto "alternatívna medicína" jej nepomohla. Lekári im odporúčali vymeniť partnera, ale nad touto možnosť neuvažovali ani na zlomok sekundy. "Kvôli tomu, by sme sa nikdy nerozišli. Také niečo by sme si neurobili," dopĺňa manžel.
Pekný štvorizbový byt v centre mesta bol stále "prázdny". Vyplniť túto medzeru sa pokúsili aspoň štvornohými miláčikmi, preto si zaobstarali dve mačky. Túžba po deťoch však zostávala. Trápili ich myšlienky, komu odovzdajú svoje vedomosti a skúsenosti i slušnú zbierku hodnotných kníh, ktoré si Š. Ižo sústavne dopĺňa. "Po deťoch som túžila viac a viac," vraví pani Jitka. "Hlavne potom, čo som bola na svadbe syna mojej priateľky. Prišlo mi ľúto, že my takúto radosť nikdy zažívať nebudeme. Vtedy som sa rozhodla, že si dieťa adoptujeme. Zistili sme však, že aj na to sa čaká. A to aj tri roky. Preto sme si povedali, že to ešte raz skúsime."
"Skúšali to" v Centre reprodukčnej medicíny Gyncare v Košiciach. "Zázrak" sa podaril vďaka MUDr. Miroslavovi Hermanovi, ktorý mimotelové oplodnenie (dieťa zo skúmavky) priviedol do šťastného konca. "Každá žena, ktorá u neho pri liečbe nestratila trpezlivosť a vydržala, si napokon odniesla domov bábätko," spokojne dopĺňa J. Ižová.
Keďže zdravotná poisťovňa liečbu neplodnosti umelým oplodnením hradí len pacientom do 38 rokov, manželia museli do svojho sna investovať veľa peňazí. Samotný výkon pozostávajúci zo vstupného vyšetrenia, odberu pohlavných buniek, spermií a oplodnenia stojí 26 tisíc korún a lieky približne od 13 tisíc do 70 tisíc. Prvý pokus realizovali pred 10 rokmi a potom ešte niekoľkokrát. Spolu s hormonálnymi liekmi ich už stáli veľmi veľa financií, energie a času. Všetky obete však za toto šťastie stáli.
Napriek svojmu veku pôsobí usmievavá J. Ižová veľmi mladistvo, energicky a optimisticky. Pre bábätká má už nachystanú výbavičku, len postieľky a kočík si chce zaobstarať po návrate z pôrodnice. Novopečený otecko má pre svoje dievčatká nakúpené rozprávkové knižky v angličtine, pretože ako tlmočník a prekladateľ túži po tom, aby aj dcéry vedeli perfektne konverzovať v anglickom jazyku. A keďže Jitka je pôvodom Češka a Štefan má maďarské korene, chcú aby dievčatká ovládali aj tieto jazyky.
Otecko narodenie dvojičiek zatiaľ oslávil iba zo susedmi a s kamarátom, veľká oslava sa chystá po návrate rodinky z pôrodnice. "Chcem zavoskovať slivovicu, uložím ju do pivnice a keď budú mať dievčatká maturitu alebo svadbu tak ju otvoríme," plánuje.
Ako väčšina mužov aj Š. Ižo bol najprv mierne sklamaný zo správy, že bábätká budú dievčatká a nie chlapčekovia. "V podstate celý život žijem medzi ženami. Na strednej ekonomickej sme medzi samými dievčatami boli štyria chlapci a na filozofickej i v zamestnaní v Prahe to bolo podobne. Tak som si na ženy zvykol a troška som ich už aj spoznal. Aj teraz budem mať okolo seba šesť žien žena, svokra, dve dcéry a dve mačky..."
Vychovávať deti v pokročilom veku a s tým súvisiaceho veľkého generačného rozdielu sa manželia neobávajú. "Viac sa toho bojím, aby mi slúžilo zdravie. Cez internet mi prišla jediná negatívnu reakcia týkajúca sa veľkého vekového rozdielu medzi nami a deťmi. Že im ako dôchodcovia už nebudeme vedieť ani vzdelanie zabezpečiť. My ich však chceme vychovať k samostatnosti, podľa citátu, že človeku netreba dať jesť rybu, ale naučiť ho ryby chytať," vraví Š. Ižo.
Nemyslí si, že ako prekladateľ si o 20 rokov neskôr, nebude vedieť zarobiť na to, aby sa o dievčatá postaral. V prvom rade ich však chce naučiť tomu, aby sa v živote vedeli orientovať a nestratiť. "Keď ich tomu naučíme, tak si budú vedieť nájsť spôsob ako študovať aj bez našej finančnej pomoci. Ako ich tomu naučiť zatiaľ neviem, pretože teória je jedna vec a prax druhá."
Otec by si prial, aby Natálka i Veronika po ňom zdedili lásku ku knihám. Už na strednej škole totiž neustále sedel v knižnici s nosom zaboreným do stránok kníh. Vďaka tejto záľube si rozšíril svoj obzor natoľko, že už medzi spolužiakmi si vyslúžil prezývku "vševed" alebo "vedec" a neskôr v rôznych televíznych kvízoch povyhrával súťaže za ktoré si domov doniesol televízor, video, videokameru a iné. "Už sa teším ako moje decká budú chodiť do tých súťaží a vyhrávať ich. Abecedu a čítať ich chcem naučiť už pred vstupom na základnú školu."
Mená detičiek vyberali podľa významu. Na tento účel si zaobstarali niekoľko slovníkov. Natália znamená v latinčine zrodenie a Vianoce, Veronika je nositeľkou víťazstva. Tieto mená vybrala dievčatkám pani Jitka a manžel im chce dať ďalšie prostredné. "K Natálke ako zrodeniu pasuje Zoe ako život a k Veronike sa bude hodiť Zara, čo je princezná. Budú mať aspoň možnosť výberu, keď sa im nebude páčiť jedno, budú používať druhé," konštatuje pán Štefan.
V roku 2010 sa počíta s tým, že každé desiate dieťa sa narodí po umelom oplodnení, vraví MUDr. Miroslav Herman
Tehotenstvá štyridsaťročných žien sú akoby posledné záchvevy prírody
"Veková hranica prvorodičiek sa neustále zvyšuje. Tak je to v zahraničí a tak to bude aj u nás," informuje nás riaditeľ centra Gyncare MUDr. Miroslav Herman, PhD.. ktorému šťastní rodičia vďačia za svoje dieťatká. Centrum sa môže pochváliť veľmi vysokou až 40 percentnou úspešnosťou úkonov potrebných ku gravidite. Plodnosť ženy výrazne klesá po 35 roku jej života. "Je to spôsobené tým, že genetická informácia v pohlavných bunkách podlieha starnutiu. Aj keď dáma otehotnie sú tieto tehotenstvá spojené s častejším potratom. Šanca, že 50-ročná žena otehotnie pri asistovanej reprodukcii je len dvojpercentná a pri prirodzenom spôsobe je to ešte nižšie." Ak žena do 35 rokov neotehotnie prirodzenou cestou do roka, mala by navštíviť gynekológa. Ak má žena viac ako 35 rokov, nemala by zbytočne čakať, ale lekára vyhľadať už po pol roku.
"Po tomto období je ešte jedno obdobie v živote ženy, kedy jej na veľmi krátku dobu stúpne šanca otehotnieť. Povedané prozaicky je to posledný záchvev prírody, kedy sa u žien okolo 40-tky, vyskytujú náhodilé tehotenstvá. V tejto fáze je možnosť otehotnenia veľmi vysoká a potom plodnosť prudko klesá až do prechodu. A my sme sa pri pani Jitke, zrejme do toho obdobia strafili," vysvetľuje MUDr. Herman. Toto časovo úzke obdobie je u každej ženy iné, u jednej to môže byť jeden menštruačný cyklus a u druhej tri cykly. Takéto gravidity sa bežne stávajú a kým u niekoho sú tieto hovorovo nazývané "navštívenky" vítane, u niekoho sú nežiadúce.
Podľa MUDr. Hermana niekoľkoročná nezúspešná snaha J. Ižovej o graviditu bola spôsobená tým, že sa nachádzala práve v období po 35 roku života, kedy je plodnosť ženy výrazne nižšia. "Vyhýbam sa tomu, aby som hovoril, že žena je neplodná. Tento výraz je vhodný na ženu, ktorá už nemá menštruáciu, pretože dovtedy má stále šancu, že otehotnie. To že nemá deti, neznamená neplodnosť, ale bezdetnosť. Na tom, či sa jej podarí otehotnieť alebo nie, zohráva svoju úlohu mnoho faktorov. Ak žena tvorí pohlavné bunky a muž spermie má dvojica po mimotelovom oplodnení vysokú šancu na prenos embryí. Ich kvalita je však s otáznikom. Moment vzniku človeka nie je pod kontrolou. Dalo by sa povedať, že o tom rozhoduje niekto ´iný´."
Dve najlepšie embrya sa implantujú do maternice, ale aj tak sa ešte ujať nemusia. Pri jednom embryu je šanca, že žena ostane tehotná 17 percent, pri dvoch je to už 38 percent. Dôvodov prečo sa embryo "neuchytí", je viac. "Akonáhle príde embryo do dutiny maternice, nastáva medzi nimi dialóg. Ide o množstvo informácii, ktoré sú odovzdávajú, pretože pre ženu znamená embryo imunologicky cudzí objekt. Keď niečo na výmene informácií zlyhá, tak to jednoducho vylúči. Keď je organizmus matky nepripravený z akýchkoľvek dôvodov, psychických alebo fyzických, nemusí medzi nimi dôjsť k zhode. Ak má muž spermie v poriadku, ale nespĺňajú požiadavky ženy, tak ich jej organizmus tiež nemusí prijať."
Je všeobecne známe, že s vyšším vekom stúpa aj riziko rôznych genetických porúch, predovšetkým Downovho syndrómu. "Nie je to celkom tak," tvrdí MUDr. Herman. Podľa najnovších výskumov sa táto porucha nevyskytuje u starších žien častejšie ako u mladších. Dnes to však už nie je problém, pretože všetky tieto poruchy sa dajú zistiť z amniocentézy."
Súčasný životný štýl nahráva zvyšovaniu počtu neplodných manželských párov u nás i v zahraničí. Na rozdiel od Slovenska sa vo vyspelejších krajinách vykonáva niekoľko násobne viac umelých oplodnení. "Bezdetných manželstiev je u nás asi 18 percent. V roku 2010 sa počíta s tým, že každé 10 dieťa sa narodí po umelom oplodnení. To je už dnes realitou v niektorých vyspelých krajinách Európy," dodáva MUDr. Herman.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: ŠACA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
