rok mladší Peter Š., ktorého súd uznal vinným z ublíženia na zdraví a výtržníctva. Uložil mu za to 2 a pol roka nepodmienečne. Pre výkon trestu zaradil Petra N. do druhej a Petra Š. do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaní si tresty vyslúžili za skutok, ktorého sa dopustili 30. októbra v Družstevnej nad Hornádom. V nočných hodinách napadli 53-ročného Jána Č., ktorý sa vracal domov zo svadby. Peter Š. ho viackrát udrel do hlavy, a keď zostal ležať na zemi, kopal do neho. Kopancami ho počastoval aj Peter N. Mužovi, ktorý sa nachádzal v ťažkom stupni opitosti, spôsobili ložiskové pomliaždenie a prekrvácanie mozgového tkaniva s opuchom a tiež zlomeniny rebier. Nešlo o smrteľné zranenia. Podľa znalkyne zo súdneho lekárstva, pri poskytnutí včasnej odbornej lekárskej pomoci, mohol prežiť. Pravda, ak by sa nepridružili komlikácie...

Peter N. sa však k zranenému mužovi vrátil. Odtiahol ho do potoka plného bahna. Ján Č., po vdýchnutí čierneho bahna a kalov do pľúc, sa vňom udusil. Peter N. sa vrátil do kultúrneho domu, kde bola svadobná hostina. Oznámil kamarátom, že Jána Č. ´dorazil´...

"Nechcel som tomu veriť... Povedal, aby som sa nebál a nikomu nič nehovoril. Zľakol som sa o odišiel som domov. Veľmi ľutujem, čo sa stalo, keby sa to dalo vrátiť späť, tak to neurobím," uviedol na svoju obranu Peter Š.

Nepoprel, že pri stretnutí s Jánom Č., to bol on, čo na neho zaútočil ako prvý. Zdôraznil, že to urobil preto, lebo nebohý urážal jeho mamu. Bol opitý a kričal, že je ku... Udrel ho päsťou do hlavy, a keď spadol, párkrát do neho kopol... A po ňom aj Peter N. Potom odišli do kultúrneho domu.

Peter N. na novembrovom pojednávaní využil právo nevypovedať, ale včera požiadal o slovo. Z jeho výpovede vyplynulo, že do konfliktu medzi Petrom Š. a Jánom Č. sa zapojil údajne len z kamarátstva k prvému z nich. A to tak, že keď Ján Č. spadol,kopol ho do rebier. Potom odišli pozrieť na svadbu, z ktorej okolo polnoci odišiel pozrieť sa na Jána Č.

"Ležal tak, že mal nohy na ceste. Silne chrápal, podľa mňa, spal. Chcel som mu pomôcť, aby ho neprešlo auto, a tak som ho odtiahol z cesty smerom k potoku. Nechal som ho ležať na zráze, zvažujúcom sa k potoku. Ja som ho neutopil. Možno sa prebral, pošmykol, alebo skotúľal do potoka," bránil sa Peter N. Reči o tom, že Jána Č. ´dokončil´odôvodnil tým, že mal vypité a vyťahoval sa pred kamarátmi.

Pred senátom však vypovedali svedkovia Ondrej Š. a Tomáš K., ktorí v kritickú noc našli na ceste zraneného Jána Č. Z ich výpovedí vyplynulo, že ten ležal v strede cesty. Nerozprával, len chrčal alebo silno chrápal. Okolo hlavy mal veľkú mláku krvi. Chytili ho každý z jednej strany za bundu a odtiahli k plotu rodinného domu na opačnej strane ulice, blízko potoka.

"Posadili sme ho k bráničke, ale on nedokázal sedieť a hneď sa zosunul na pravý bok. Mysleli sme si, že Ján Č. je opitý a zaspal. Nechali sme ho tam a odišli sme do kultúrneho domu, kde sme sa stretli s obžalovanými," vypovedal svedok Ondrej Š. Slovo dalo slovo a dozvedeli sa, že Jána Č. zbili práve oni.

"Tomáš K. odišiel domov a na nejaký čas sa vzdialil aj Peter N. Keď sa vrátil, prišiel za mnou a Petrom Š. Opýtal sa nás, či nám môže veriť. Povedal, že Jána Č. dorazil, utopil v potoku. Neverili sme mu, preto sme sa tam išli pozrieť. Vo vode, na bruchu ležalo telo, ktorému z jarku trčali nohy..." uviedol Ondrej Š. Svedok zdôraznil, že mal vypité a nevedel, čo má robiť. Napokon odišiel domov a to isté urobili aj obžalovaní.

Podľa znalcov zo súdneho lekárstva, v prvej fáze útoku, v dôsledku úderov dlaňou, päsťami a kopancami do tváre, Ján Č. utrpel zranenia, z ktorých najzávažnejším bolo poranenie mozgu. Nebolo smrteľné, za hore uvedených okolností, mohol prežiť. Počet a sled útokov znalci nedokázali určiť, pretože sa prekrývali. Dospeli však k jednoznačnému záveru, že u Jána Č. došlo k poruche vedomia, ktorá sa postupne prehlbovala... Druhou fázou útoku bolo utopenie, resp. udusenie Jána Č. po masívnom vdýchnutí bahna a kalov. Táto skutočnosť svedčí o tom, že predtým, ako sa dostal do vody, dýchal a žil. Znalci dospeli k záveru, že je nepravdepodobné, aby sa sám hýbal a zošmykol do vody. Nenasvedčuje tomu poloha, v akej ho našli, ani stopy na trávnatom poraste prudkého zrázu...

Obžalovaných vyšetrili znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie. Z ich záverov je zrejmé, že ani jeden z nich nie je duševne chorý a ich osobnosti sú nevyrovnané. Kým motívom konania Petra Š. mohol byť konflikt s Jánom Č., v prípade Petra N. to mohol byť pocit ohrozenia v súvislosti s následkami za ublíženie na zdraví. V kritickom čase mal 0,15 - 0,47 promile alkoholu v krvi, čo je len ľahká podnapitosť. Horšie na tom bol Peter Š., u ktorého prepočtom znalci zistili 2,32 - 2,61 promile, čo zodpovedá ťažkému stupňu opitosti.

"Je mi to ľúto, ale ja som ho nezabil," unisono tvrdili obžalovaní. Senát Krajského súdu v Košiciach po tajnej porade dospel k záveru o ich vine a vyniesol hore uvedený verdikt. Rozsudok nie je právoplatný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári