čin podvodu, ktorým na základe neoprávneného poberania sociálnych dávok spôsobila Okresnému úradu Košice II škodu 37 172 korún. Podvodu sa dopustila tým, že príslušnému úradu neoznámila zmenu majetkových pomerov a dávky sociálnej pomoci poberala istý čas neoprávnene.
Išlo o to, že v septembri 2001 obžalovaná podala na odbore sociálnych vecí na Okresnom úrade Košice II písomné vyhlásenie, že ona a príslušníci jej rodiny, nevlastnia žiadny majetok. Na základe toho jej bola priznaná dávka sociálnej pomoci 9 293 korún mesačne. O mesiac neskôr, manžel obžalovanej prevzal od lízingovej spoločnosti vozidlo Škoda Fabia v hodmote 347 100 korún. Po zložení akontácie 138 840 korún a vyplatení prvej splátky, zvyšnú časť sa zaviazal uhradiť v mesačných splátkach po 6 791 korún.
Marcela Ž. spáchanie žalovaného trestného činu poprela. Na pojednávaní využila právo nevypovedať, preto samosudkyňa prečítala jej výpoveď z prípravného konania. Vysvitlo z nej, že obžalovaná sa k vypísaniu čestného vyhlásenia priznala. Odôvodnila ho tým, že peniaze potrebuje na stravu a oblečenie pre svoje deti. Nepoprela ani to, že v októbri 2001 bola spolu s manželom prevziať motorové vozidlo na lízing, ktoré sa Elemír Ž. zaviazal splácať 36 mesiacov po 6 791 korún.
"My sme peniaze nemali. Tie, čo bolo treba zložiť v hotovosti, nám dal môj otec Žigmund M. Aj mesačné splátky mal platiť on. Bol chorý, auto sme potrebovali kvôli tomu, aby sme ho mohli voziť po lekároch. Otec s matkou dostávali spolu 14-tisíc mesačne," uviedla na svoju obranu obžalovaná.
Finančnú situáciu rodiny Ž. ozrejmila sociálna pracovníčka, ktorá s ňou prichádzala do styku od roku 1995. Vtedy obžalovaná prvý raz požiadala o dávku sociálnej pomoci. Predložila čestné vyhlásenie, že nevlastní žiadny majetok a po preskúmaní pomerov rodiny, jej bola poskytnutá sociálna dávka. Svedkyňa zdôraznila, že tá sa vzťahovala na všetkých členov rodiny. V nasledujúcich rokoch, na základe opakovaných žiadostí, boli obžalovanej priznávané sociálne dávky podľa platných predpisov.
"V septembri 2000 bola sociálna dávka priznaná len pre obžalovanú a jej deti, pretože uviedla, že manžel je v cudzine. O rok neskôr podala žiadosť o priznanie sociálnych dávok opäť pre celú rodinu…V októbra 2001 im bola priznaná sociálna dávka 9 293 korún, ktorú Marcela Ž. poberala do 1. januára 2002. Keďže nastúpila do zamestnania, výplata sociálnych dávok jej bola znížená," uviedla svedkyňa.
Zdôraznila, že po tom, čo zistili, že rodina Ž. vlastní motorové vozidlo, resp. ho spláca formou lízingových splátok, 31. júla 2002, jej bola sociálna pomoc odňatá.
Matka obžalovanej pred vyšetrovateľom uviedla, že ona s manželom, ktorý medzičasom zomrel, dali dcére 150 000 korún na akontáciu auta. Tvrdila, že išlo o ich úspory. Dodala, že auto potrebovali, pretože manžel bol ťažko zdravotne postihnutý a mali zlé skúsenosti so sanitkami. Na pojednávaní však už svedkyňa vypovedala, že dcére a jej rodine, dali s nebohým manželom len 70 000 korún. Rozpor, prečo v prípravnom konaní tvrdili, že to bolo 150 tisíc, nevysvetlila.
Túto výpoveď vyhodnotil súd ako účelovú. Z listinných dôkazov totiž vyplynulo nasledovné. Východoslovenská energetika, a. s. Košice, eviduje voči rodine svedkyne pohľadávky, ktoré činia 35-tisíc korún. Podľa správy z Bytového podniku mesta Košice, na byt Boženy M., evidujú nedoplatok na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu vo výške 268 675 korún a polatok z omeškania 753 700 korún. Okrem toho, zo správy sociálnej poisťovne je zrejmé, že nebohý Žigmund M. poberal invalidný dôchodok 5 590 korún mesačne, ale jeho manželka nedostávala žiadny.
Ukázalo sa tiež, že vozidlo na lízing malo slúžiť na iný účel, ako tvrdila obžalovaná a jej matka.
"V auguste 2002 som v lízingovej spoločnosti preberal od Elemíra Ž. vozidlo Škoda Fabia. Ten sa vtedy vyjadril tak, že ho musí rýchlo predať, lebo v Belgicku, kam s ním chodil, sa zmenili podmienky pre žiadateľov o azyl. Auto malo vtedy najazdených 30 000 km," uviedol svedok Valentín H. Z toho vyplynulo, že od októbra 2001 do augusta 2002 auto najazdilo vyše 2700 km, v priemere denne okolo 90 km.
Na základe uvedených skutočností súd neakceptoval tvrdenia obžalovanej, že bola nemajetná a peniaze na akontáciu auta, i následné splátky, jej poskytli rodičia. Z dokazovania vyplynulo, že rodina Ž. vlastnila už aj predtým motorové vozidlo, ktoré predali za 189 tisíc, aj to, že boli v Belgicku ako žiadatelia o azyl, z čoho mali isté finančné príjmy. Navyš, manžel obžalovanej při uzavretí lízingovej zmluvy uviedol, že jeho ročný príjem za rok 2001 presiahol 200 000 korún.
Súd mal za to, že Marcela Ž. sa dopustila podvodu, ktorým neoprávnene získala majetkový prospech. Z toho istého trestného činu prokurátor obžaloval aj jej manžela. Elemíra Ž. však súd spod obžaloby oslobodil s tým, že jeho účasť na žalovanom skutku nebola preukázaná. Z rozhodnutia o priznaní sociálnych dávok jednoznačne vyplynulo, že povinnosť oznámiť zmenu v príjmoch a pomeroch rodiny, mala obžalovaná.
Proti verdiktu sa odvolali prokurátor, aj Marcela Ž. Prvý žiadal uznanie viny aj u Elemíra Ž., druhá oslobodenie. Krajský súd v Košiciach sa však stotožnil so závermi a argumentáciou ´okresu´ a ich odvolania zamietol ako neodôvodnené. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
