* Psychiatrička T. Rosenbergerová tvrdí, že mamy by mali vytvárať v rodine pohodovú atmosféru a vtiahnuť deti do domácich prác
Mikuláš má byť láskavý starček, čert by nemal detičky strašiť
V domácnostiach, kde majú deti, niekde v pondelok, inde až v utorok, zaklope Mikuláš. Muž zväčša v červenom kabátci a s dlhou bielou bradou, ktorý v sprievode anjela a čerta buď najmladších členov rodín obdaruje alebo pokarhá. Tradícia Mikuláša je stará a je dobré, že sa prechováva z generácií na generácie.
"Ani naša rodina nebola výnimkou. Doteraz si pamätám, že keď mala dcéra asi tri roky, poprosila som švagra, ktorý je pomerne vysoký a vzrastom mohutný, nech sa zahrá na Mikuláša. Rád to urobil," vrátila sa v spomienkach do minulých liet psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová (na snímke vľavo) z Detskej fakultnej nemocnice. "Oproti dcérke, vtedy malej a útlej, vyzeral Mikuláš ako obor. A tak, hoci úmysel postarať sa jej o prekvapenie, bol dobrý, nevyšiel. Dcéra doteraz, a to je už dospelá, spomína na obrovitého Mikuláša, ktorého sa veľmi, veľmi bála."
V prípade dcéry pani doktorky okrem nepeknej spomienky Mikuláš žiadne negatívum na jej psychike nezanechal. Priamo v ordinácii sa však každý rok po tomto sviatku objaví u nej niekoľko detí, ktoré sú vystrašené. "Veľmi sa zvyknú zľaknúť hlavne strašenia čerta. Smutné je, že mamy pri stretnutí s touto postavou nestoja na strane dieťaťa a aspoň ho nedržia za ruku, ale ešte pridajú svoj podiel viny strašením: ´No vidíš, keď nebudeš dobrý /á/, čert ťa zoberie do pekla...´
Najmä pre menšie deti to podľa T. Rosenbergerovej, pretože nie sú na náhle prekvapenie pripravené, môže byť nečakane stresujúci moment, z ktorého sa poniektoré začnú pomočovať, zajakávať, v noci zobúdzať zo sna. Nájdu sa tiež deti, ktoré sa zľaknú aj priamo Mikuláša, jeho brady, oblečenia, niekedy možno hrubšieho hlasu. Pritom stretnutie s ním by pre ne malo byť radostným momentom a nie nepríjemným zážitkom. Keby mama ratolesti dopredu popísala, čo sa môže u nich udiať, kto by mohol prísť a ako asi vyzerá, stretnutie by určite nemalo zlý dopad. "Osobne sa mi nie celkom páčia aj čerti, ktorých možno stretnúť v obchodných centrách. Niektorí vyzerajú naozaj strašidelne." Keď ešte urobia prudký pohyb, vykríknu alebo na nič netušiace dieťa vyskočia, i to môže, najmä pre mladšie detičky, znamenať traumu.
Príchod Mikuláša predstavuje v behu udalostí začiatok viacerých pekných sviatkov. Nech už sú vianočné, novoročné alebo fašiangy. Keďže sa hovorí, radujme sa, veseľme sa, podľa T. Rosenbergerovej by aj rodičia v rozhádaných rodinách mali zabudnúť na nedorozumenia a nezhody, doslova vyvesiť bielu zástavu prímeria, aby nič príjemnú pohodu nenarúšalo.
"Určite, aspoň ja to mamám radím, mali by tiež deti vtiahnuť do domácich prác. Nech sa podieľajú na pečení medovníkov a koláčov, na upratovaní i skrášľovaní a výzdobe bytov. Aj to je spôsob ako byť s dieťaťom a popri robote mať čas i na komunikáciu s ním." Práve v takýchto situáciach sa dá dozvedieť veľa o tom, čo dieťa trápi, čo mu spôsobuje psychické problémy, ktorý spolužiak v triede mu ubližuje slovom či nebodaj bitkou. "Niekedy práve takáto pohodová atmosféra môže priniesť dieťaťu viac ako keby dostalo kopec sladkostí či nový počítač. Chybou v nejednom prípade je, že dospelí majú pomýlený rebríček hodnôt. Myslia si, že ak dieťa obdarujú drahou hračkou, uspokojili ho, a tým to pre nich končí." V duši nejedného dieťaťa, ktoré je pacientom MUDr. Rosenbergerovej, je však práve v oblasti citov prázdno. A to nevyplní ani ten najdrahší dar. Dieťa "depku" zvykne riešiť po svojom. Útekmi z domu, klamaním, cigaretami, alkoholom a žiaľ, aj drogami.
V kontraste s bohatými rodinami sú dnes tie, ktoré musia pri každej korune dobre zvážiť, na čo ju vydajú. "Tam, kde nie je peňazí nazvyš, mama by mala dieťa pripraviť nato, že od Mikuláša veľa toho nedostane. Povedať sa mu to môže trebárs tak, že počas roka nebolo len dobré, preto nemôže očakávať veľkú odmenu. No aspoň čosi by malo nájsť. I keď pridať sa dajú, práve za ´zlostenie´, aj uhlie či pár zemiakov," myslí si psychiatrička. Osobne veľmi uznáva tradíciu čistenia topánok a čižmičiek, ktorá je pekná, príjemná a určite by sa mala uchovať aj do budúcnosti.
"Najmä mamy by mali byť tie, čo dajú sviatku Mikuláša a potom i Vianociam ducha a vytvoria v rodine krásnu sviatočnú atmosféru. Nie je zlé, ak spolu s dieťaťom pripravujú aj niektoré ozdoby. Určite by sa mali tiež potešiť tomu, ak im dieťa niečo podaruje. Niečo, čo vlastnoručne pripravilo. Nech je to obrázok, výšivka alebo čosi, čo vymodelovalo." Náročnosť darčeka záleží od šikovnosti dieťaťa. Aj pri tom najjednoduchšom a možno nie celkom vydarenom, treba oceniť, čo dcérka alebo syn pripravili. Mikuláš a Vianoce vonkoncom nie sú len o drahých darčekoch.
* Podľa viacerých historických prameňov svätý Mikuláš pomáhal ľuďom v núdzi
Raz je znázorňovaný s fúzami, inokedy aj s bielou bradou
Mikuláš, svätec, priateľ detí, ochranca, biskup, mučedník, pomocník v núdzi. To je len časť prívlastkov viažúcich sa k sv. Mikulášovi. O slávu mikulášskeho kultu sa delia dve mestá: niekdajšie mesto Myra v Turecku, kde biskup zomrel a Bari v Apulii. Tam sú od roku 1087 v bazilike uchované ostatky tohto uctievaného svätého človeka. Obyvatelia Bari slávia sv. Mikuláša 8. mája, kým v Myre 6. decembra, v deň, kedy údajne zomrel.
Podľa historických faktov sa Mikuláš stal ako mladý biskupom v Myre. Keď sa za panovania Galeria Valeria Maximina začalo prenasledovanie kresťanov aj Mikuláš sa dostal približne v roku 310 do zajatia a do žalára, kde ukrutne trpel. V roku 325, hoci poznamenaný utrpením mučeníka, vystúpil na slávnom koncile Nicejskom. Veľa sa o živote tohto svätca nevie. Hovorí sa len, že zomrel 6. decmebra niekedy medzi rokom 345 až 351.
Ľudia na neho nezabudli. Dve storočia po jeho smrti ho začala výrazne uctievať grécka cirkev, neskôr i slovanské zeme. Od 8. storočia Rusko, ktoré sa stalo jeho patrónom. Od 10. storočia sa stal symbolom i pre Nemecko, Francúzsko a Veľkú Britániu.
Mikuláš je často znázorňovaný ako starší biskup s fúzami, niekde i bielou bradou. Okolo jeho činov koluje veľa historiek. Istý pobožný muž, ktorý sa stal chudobným, poslal údajne svoje tri dcéry do verejného domu, aby si zarobili na veno a mohli sa vydať. Keď to Mikuláš uvidel, hodil cez okno mladým ženám po vrecúšku s peniazmi, takže mohli nevestinec opustiť a vydať sa. Ďalšia historka zase hovorí, že Mikuláš ochránil troch žiakov pred tým, aby ich zlý hostinský, ku ktorému zašli, nezabil a nenaložil do soli. Niektoré dokumenty, najmä kresby a obrazy, ho zase znázorňujú aj pri lodi, ktorá sa dostala na mori do tiesne a námorníci ho požiadali o pomoc.
Nech je to tak alebo onak, faktom ostáva, že dnes sa príchodu Mikuláša tešia predovšetkým deti, pretože, i keď ho zväčša doprevádzajú čert a anjel, prináša im hlavne sladké darčeky. A je im jedno, či príde komínom alebo sa na saniach dostane ku každému oknu našich súčasných panelákov. Podstatné je, že nezabudol a prišiel.
Mužské meno Mikuláš pochádza z gréčtiny a v preklade znamená "víťaz". Jeden z najviac uctievaných kresťanských svätcov bol práve biskup menom Mikuláš. Dnes sa už s nositeľmi tohto krstného mena stretávame len ojedinele a oslovujeme ich zväčša Miki. Dominantnými vlastnosťami Mikuláša sú vôľa, aktívnosť, mravnosť a dynamizmus. Keď Mikulášovia za niečím idú, nič ich nezastaví. Nie je ľahké im odporovať.
* K synom starostky Mestskej časti Džungla Adriany Balogovej chodí Mikuláš až skoro ráno 6. decembra
Hoci sa synovia oháňajú pubertou, niekedy sú radi detičkami
Starostka MČ Džungľa Adriana Balogová si doteraz rada spomína na detské roky, najmä na túžobné vyčkávanie Mikuláša. I keď svojou detskou hlávkou nevedela pochopiť, ako je možné, že tento bradatý muž nikdy nezablúdi a vždy k nim nájde cestu. Podmienkou, aby sa mohla tešiť, že od neho so sestrou niečo dostanú, bolo vyčistenie topánok. Až tak ich mohli dať do okna a hádať, čo a či v nich čosi pribudne.
"Ako dievčatá sme doma z času na čas aj počas roka topánky čistili," spomína starostka. "No nikdy neboli také vyblýskané ako v predvečer Mikuláša, ktorý k nám pravidelne chodil v noci z 5. na 6. decembra." Zväčša dievčatá ráno našli keksíky, banány, mandarínky a samozrejme, nelúpané arašídy, s ktorými potom urobili v dome riadny neporiadok.
"Obsah toho, čo nám vtedy Mikuláš priniesol, nebol veľmi odlišný od toho, čo dnes dostávajú moji synovia Šimon a Matúš. Majú síce už 13 a 15 rokov, ale čo sa týka sladkostí, tými nikdy nepohŕdnu. I keď sa niekedy oháňajú pubertou a slovami o tom, že sú už veľkí, pri mikulášskej nádielke sú radi detičkami," nabonzovala mama na svojich dvoch fešákov.
I keď ona ako dieťa od Mikuláša ani raz nedostala uhlie či nebodaj zemiaky, teda "odmenu" za to, že bola zlá, svojmu mladšiemu synkovi, mal vtedy asi 4 či možno 5 rokov, taký žart vyparatila. "Chcela som ho trošku natiahnuť, a možno i vystrašiť, že ma nepočúval, a tak si od Mikuláša nič dobré nezaslúži. V čižmičke namiesto dobrôt našiel len uhlie a prútik. Keď k nej prišiel a uvidel, čo tam má, hrachy, ktoré mu začali padať po líčkach, boli riadne veľké." Dlho ho rodičia v plači nenechali, potom dostal aj sladkosti. A možno ich bolo ešte viac ako roky predtým. Malé sklamanie malo aj drobný výchovný úspech, keďže asi týždeň chlapčiatko mamku vzorne počúvalo.
Myšlienke Mikuláša, ktorý obdarúva deti, A. Balogová ako malá stopercentne verila. Podobne to bolo s Ježiškom a tým, že on nosí darčeky pod stromček. So synmi to už bolo trošku horšie. Pomerne skoro zistili, že Mikulášom sú mama, otec a babka. "Od malička sú na sladké. Hlavne starší syn. A keď dostali chuť, boli schopní prekutrať všetky skrýše. Aspoň my, dospelí, sme si mysleli, že máme tajné miesta, kde môžeme niečo ukryť, a nič nenájdu. No ich stopárske umenie bolo väčšie a sladkosti ´od Mikuláša´ našli."
K Balogovcom chodí Mikuláš 6. decembra skoro ráno. Je viac ako isté, že príde aj teraz. No chlapci už sladkosti nedostávajú do topánok, čižiem alebo do farebných celofánových vrecúšok. Mama s otcom ich nadránom rozložia chlapcom na posteliach. A keď sa prebudia a otvoria oči, sú natešení, čo všetko dostali.
LIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
