Z týraného dieťaťa sa stal otcovrah
Kým niektorí rodičia na svoje deti nikdy ruku nezodvihnú, iní ich bijú pre každú maličkosť. Stáva sa však, že u drezúrovaných detí máva bitka, hraničiaca s týraním, úplne iný účinok. Jej výsledkom nie je prevýchova, ale vypestovaný odpor a nenávisť. V detskej duši sa hromadí dovtedy, kým nedosiahne kritickú hranicu. Potom stačí už len málo a rokmi tlmené emócie prepuknú naplno. Presne ako v vprípade, ktorý sme vybrali na dnešný piatok.
Marek M. mal 18 rokov, no mentálne pripomínal osemročné dieťa. Od narodenia bol mierne retardovaný a navyše, spôsob výchovy zo strany rodičov mu tiež na rozume nepridal. Otec i matka boli alkoholici, ktorí nedokončili ani základnú školu. No kým u Markových súrodencov sa IQ ich otca a matky aspoň zrátalo, u neho akoby jedno od druhého odčítalo... Marek vídaval otca zriedka, lebo často sedel vo výkone trestu. No aj za tie krátke okamžiky na slobode stihol Ladislav M. vypestovať u syna úžasný strach. Bil ho a týral už odmalička a jeho spôsoby boli čoraz krutejšie a bolestivejšie. Spočiatku Mareka mlátil šnúrou od žehličky, potom prešiel ku palici. Už to neboli bitky výchovného charakteru, ale spôsob, akým Ladislav M. ventiloval svoje problémy. Chlapec sa otca veľmi bál. Stačilo, keď začul jeho krik, a už sa pomočil.
V ten prvý zlomový deň sa otec vrátil z krčmy riadne pod parou. Hneď pri dverách sa na Mareka zahnal palicou, ktorú nosil stále so sebou. Na syna však nedopadla. Ten ju totiž z ničoho nič reflexívne chytil ešte skôr, ako dopadla na jeho rameno. Vzápätí ju potiahol a vytrhol otcovi z ruky. Chvíľu na palicu prekvapene zízal, potom ju bezmyšlienkovite zahodil. Otec na syna zarazene pozeral a nevdel nájsť slová. Ešte nikdy sa nestalo, aby sa mu ten sopliak vzpriečil. A teraz, akoby nič, mu dokonca zobral palicu. Vedel, že jeho syn, hoci je truľo, má silu za troch. Preto iba mávol rukou a ľahol si spať.
Odvtedy, čo Marek vytrhol otcovi palicu, uplynuli tri týždne. Už sa netriasol od strachu, keď sa ožratý otec vracal z krčmy, ani keď potom hulákal a bil matku. Iba to ľahostajne pozoroval a bolo mu to jedno. K matke necítil Marek nič. V jeho obmedzenom svete patrila aj ona medzi ľudí, ktorí mu ubližovali a nikdy pre neho nenašli vľúdneho slova. Napokon to bola práve matka, ktorá jediná ako-tak opísala udalosti osudného večera. Toho, v ktorom sa Marek definitívne vymanil spod krutej vlády svojho otca.
"Laci vtedy prišiel domov opitý," vypovedala Helena M. Pred vyšetrovateľom. "Začal vrieskať, že je hladný a nech mu dám dačo zjesť. Rýchlo som mu dala zo sporáka tri párky. Keď zahryzol do prvého, hodil ho na zem, že je studený. Vtedy priskočil Harry a chytil párok do zubov." Hoci inokedy bol psík vrtký, tentoraz rýchlemu pohybu Ladislavovej ruky neunikol. Pán domu ho chytil pod krk, rozohnal sa a hodil psíka o stenu. Harry počas letu zaskuvíňal, po náraze spadol na dlážku a ostal nehybne ležať.
"Marek vstal, prišiel k Harrymu a zobral ho na ruky," pokračovala matka. "Skúšal ho prebrať, ale pes bol mŕtvy." Marekovi vraj vyhŕkli slzy. Opatrne položil svojho najvernejšieho kamaráta na pohovku a obrátil sa k otcovi. "Laci po celý čas sedel za stolom a pozeral, čo chlapec robí. Marek k nemu podišiel a kým stihol čokoľvek povedať, chytil Laciho za krk."
Ladislavovi M. zovreli hrdlo ako zverák silné prsty jeho syna. Bránil sa zo všetkých síl, bil Mareka päsťami do hrude, no údery postupne slabli. Chapcov stisk však nepovoľoval a bol stále rovnako silný. "Keď som sa trochu prebrala, utekala som k Marekovi a snažila sa mu tie ruky od Laciho odtrhnúť. Kričala som: ´Marek! Marek! Prestaň!´ Ale on vôbec nereagoval."
Marek nereagoval nielen na krik, ale ani na smrteľné chrčanie otca. Uvedomoval si iba to, že za hrdlo drží človeka, ktorý zabil jeho milovaného Harryho. Už sa ho vôbec nebál. A to odvtedy, čo mu z rúk vytrhol palicu. Zovretie povolilo až potom, ako Ladislavom M. zatriasol posledný krč. Telo dopadlo na dlážku a duša odletela tam, kde ju už dlho túžobne očakávali. Do pekla. Marek vzal Harryho do rúk, pod čerešňou vykopal jamu a psíka pochoval. O pol hodiny si ho tam vyzdvihli policajti.
Hoci bol Marek obvinený z vraždy, na súde jeho prípad neskončil. Podľa posudku psychiatrov bol totiž mladík natoľko duševne chorý, že nedokázal svoje konanie odvládať ani rozpoznať jeho nebezpčenosť. Pretože však existovala reálna hrozba recidívy, bolo mu nariadené ústavné psychiatrické liečenie.
robo
Autor: V PONDELOK 28.11.2005
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
