Prišiel čas sfúknuť hrubú vrstvu prachu z knihy titulov

Dosť bolo stereotypu! Veď čo Slovensko Slovenskom stojí, nebolo pod Tatrami iného zápasníckeho (vo voľnom štýle) šampióna ako bratislavská Dunajplavba. Košická Lokomotíva, klub s dlhoročnou a slávnou históriou (viac z federálnych čias), čakala na príležitosť dlhých štrnásť rokov. Na poslednom z desiatich titulov stála už poriadna vrstva prachu. Prišiel čas, keď ju bolo treba sfúknuť...

V zápasníckych kruhoch označujú košické zlato za malú senzáciu, veď k bratislavským lodníkom priplávali po Dunaji vždy tie najlepšie podmienky, vždy mali kopu reprezentantov i možnosti ´vzdelávania sa´ v zápasníckom svete. Ale húževnatosť železničiarov tentoraz predčila všetky ich vymoženosti. Žeby to bol prelomový rok v slovenskom zápasení a kvalita sa opäť začala sťahovať na východ republiky?

"Svojím spôsobom áno," súhlasí aj tréner nového slovenského majstra Juraj Dancák. "To, že sa presadzujeme aj vo zväzových štruktúrach, nepatrí na moju parketu, nech to posúdia iní. Ja môžem hodnotiť skôr svoje družstvo, ako výkonnostne dozrelo, že po dlhých rokoch konečne dosiahlo na titul. Je to prelomový rok v slovenskom zápasení a kvalita je v súčasnosti naozaj na východe, ale aj medzi nami je rozdiel, ako to robíme. Kým v Snine idú cestou získavania zahraničných posíl, alebo hosťovania kvalitných borcov z iných oddielov, podľa toho, akého silného sponzora momentálne majú, v Lokomotíve staviame na vlastných odchovancoch. V tom je diametrálny rozdiel. Môžem povedať, že deväťdesiat percent ligového tímu sú chlapci, čo zápasnícky rástli u nás. Že sme sa na posledné kolo posilnili zo zahraničia aj my, bolo to nevyhnutné, prinútili nás okolnosti, lebo sme nemohli obsadiť tie dve kategórie. Či podobný krok niekedy urobíme aj v budúcej sezóne, závisí od štruktúry súťaže, ktorú určí najbližšie plénum zápasníckeho zväzu. Ale v prvom rade by sme chceli budovať družstvo na našich borcoch, investovať skôr do nich ako do cudzincov."

Ako sa hrá o titul bez nejakej jasne vytýčenej perspektívy, predviedla Snina. Do Blavy sa dotrepala s dvoma skúsenými Ukrajincami i práve z Dunajplavby hosťujúcim Kollárom, a už pred súťažou si ´odfajkla´ isté body... Narobila väčšie bu-bu-bu ako domáci obhajca titulu. "Vedeli sme, že Snina bude silná. Avizovali nám koho nakupujú, v akej sile nastúpia, ale my sme vychádzali z toho, že aj na prvé ligové kolo prišli nadupaní, v kompletnom zložení, kým nám niektorí borci ešte chýbali, buď pre zranenie, alebo štúdijné či pracovné povinnosti, a aj tak nás porazili len o bod. To bola pre nás záruka, že by to v Bratislave mohlo byť v poriadku. Prvý raz počas sezóny sme totiž nastúpili v ideálnom zložení, tak, ako som si predstavoval."

Veľa sa hovorí o senzačnom víťazstve vášho kapitána Geralda Tokára v 96-ke nad Osetom Dzagurovom, ale tých správnych ťahúňov ste mali v mančafte viac. "Samozrejme, mám pred sebou už vyhodnotenie jednotlivcov počas ligových bojov a to vyznieva pre môjho syna Dana, ktorý bol v každom kole prvý, Paťo Tulai vyhral tri turnaje a v jednom bol druhý, Jaro Novák bol trikrát druhý a raz tretí, podobne maďarská posila Otto Aubeli. Ale to víťazstvo Gera Tokára je určite výkon sezóny. Ten ´šnajder´ nebola náhoda, lebo v príprave ho trénoval. Už sme si z neho robili trošku aj srandu, ako v tréningu prehadzoval mladších chlapcov."

Tri federálne tituly s Lokomotívou z čias vašej aktívnej zápasníckej kariéry sú na vašom rebríčku hodnôt asi najvyššie, ale prvý, slovenský, v pozícii trénera je zrejme hneď za nimi. "Určite. Za tých asi osem rokov, čo robím trénera, je to najväčší úspech. Aj keď niekoľko ich už bolo v kategórii juniorov či kadetov. K mužstvu som prišiel, keď vypadlo do druhej ligy..."

Teraz kraľuje slovenskému zápaseniu. Mali ste už príležitosť trošku to osláviť?

"Iba trošku, veď ako sa dá oslavovať cestou v autobuse? Nejaké vínko bolo, v tichosti sme čosi niesli už do Bratislavy, aby sme ho potom, keby sme náhodou neuspeli, mohli vrátiť do obchodu... Ale nie, oslava ešte bude, určite na vyhodnotení roka."

A čo s majstrovským pohárom? Vari nenecháte, aby sa mu doma tešil iba prezident klubu?

"Zatiaľ je uňho v kancelárii, ale klubovňa je v pláne, už máme na ňu aj priestory, takže všetky trofeje budú čochvíľa už tam," plánuje kouč nového slovenského majstra. A rád by v nej našiel miesto i pre medzinárodné ocenenia. "Pred dvoma rokmi sme si dali cieľ vychovať v kategórii seniorov jedného reprezentanta." To sa podarilo, nerátajúc zápasníkov, ktorí obliekajú dres s národným znakom v juniorskej a kadetskej kategórii. A pred Danielom Dancákom, trénerovým synom, je cieľ ďalší. "Prebojovať sa na olympiádu v Pekingu. Ale chce to ešte veľa energie i financií, aby Dano mohol cestovať na všetky významné medzinárodné turnaje, absolvovať všetky reprezentačné tábory. No je to hlavne na ňom, či sa na olympiádu dostane."

Bohuš MATIA

Autor: Premiéra v Divadle Thália

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári