uvažovala o bývaní v centre mesta, alebo v jeho blízkom okolí. Staré mesto má vždy svoje čaro. Príjemné prechádzky, klasická košická atmosféra, kaviarničky, fontána, muzika... A to všetko dostupné len tak na pešo, bez viazania sa na mestskú hromadnú dopravu. Po čase sa mi moje prianie splnilo. Bývam tak, že v centre som rýchlym krokom za pár minút. Bez auta, bez "električenky". Mala by som byť teda spokojná. Som, ale iba čiastočne. Po čase som totiž začala vnímať aj iné veci...
Keď vyjdem z brány, takmer pravidelne stretnem pri kontajneroch hlúčik návštevníkov. Dvoch, troch i jednotlivo. Karavána ľudí dôkladne preberá "odpadový tovar" a berie, čo sa ešte dá použiť. Jeden šatstvo, druhý starý papier či chlieb a tretí všetko. Po čase už poznám tie isté tváre - rodinku s detvákami, skupinku chlapcov stredného veku i ošumelých starcov. Dokonca sú mi známe aj ich dopravné prostriedky - starý kočík, kolobežka, niektorí za sebou ťahajú káričku. Popoludní, keď vynášam smetie, stretávam cyklistu s batôžtekom na chrbte, ako preberá zvyšky po svojich predchodcoch. Ešte aj neskoro večer dvaja postarší bradáči hľadia do zapáchajúceho otvoru a dumajú nad "ponukou"...
Osobne nemám proti ľuďom, ktorí takto trávia svoj čas, nič. Vadí mi však, že po sebe nechávajú neporiadok. Mnohí, keď sa im dostane pod ruky niečo nepotrebné, jednoducho to vyhodia z "bedne" von. Zrejme, aby im to nezavadzalo pri ďalšom hrabaní. Ale keď potom zafúka povestný košický vetrík, odpadky, najmä papiere, sú doslova všade. Znechutene ich musím prekračovať na chodníku pred bránou i ďalej. Mnohé papiere dokonca zaletia až na stromy a tam potom vlajú ako trepotalky.
Takýchto pravidelných hostí kontajnerov má snáď každé košické sídlisko. Ja môžem porovnávať len Furču so Starým mestom. V mieste môjho predošlého bydliska bola "kontajnerová kultúra" v medziach znesiteľnosti. Na novom to však vyzerá katastrofálne. V okolí takmer každého "smetiaka" je časť jeho obsahu vonku. Pravda, mnohí Staromešťania sa snažia predchádzať tomuto javu vešaním "igelitiek" s ešte použiteľným oblečením či suchým chlebom na kontajner. Má to však len malý efekt. "Hraboši" zrejme pre istotu nazrú aj do interiéru a ak im niečo zavadzia, letí to von...
Nepretržitá okupácia kontajnerov je aj istým prejavom celospoločenských a sociálnych zmien posledných rokov. Ale predsa, z hľadiska hygieny, bezpečnosti, estetiky, kultúry života a predovšetkým z hľadiska perspektívy, by sa malo hľadať riešenie, ako tento nežiadúci a smutný jav postupne eliminovať.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
