Vansovej Lomnička.
Desiatky žien bez rozdielu veku si pred začiatkom potichu šepocú naučený text, tréma otriasa ich sebavedomím napriek tomu, že patria k slovenskej recitátorskej špičke. Zároveň nám úchytkom, pomedzi utieranie spotených dlaní, potvrdzujú, že tento festival je pre nich jedným z najžiarivejších svetiel dnešnej doby "vyvolených bratov".
"Milujem hovorené slovo. V účasti na Vansovej Lomničke som mala dokonca aj štvorročnú pauzu a skúšala som aj praktickejšie záľuby, ale táto doba ma neoslovila. Je ovplyvnená nevkusom, som z reality sklamaná," vyznala sa pred začiatkom súťaže Eva Ludvigová z Martina. Sama je učiteľkou slovenského jazyka, a preto ju trápi, ak do popredia pozornosti verejnosti sa namiesto umeleckého zážitku, aký Vansovej Lomnička jednoznačne poskytuje, stavajú takzvané ukážky reálneho života.
Príprava na festival je pre ňu minimálne polročným zdrojom šťastia, vnútorného pokoja a pocitu krásna. "To nie je len naučiť sa nejakú báseň, treba ju technicky poňať, precítiť ju, zžiť sa s ňou. Nikdy som nevystupovala s rovnakým výberom, preto mi príprava tak dlho trvá," vysvetľuje svoj prístup k festivalu Ludvigová.
Nielen vlastné umelecké uspokojenie je dôvodom na každoročnú návštevu Starej Ľubovne. "Vidím tu žiarivé oči žien bez falše, len s čistou radosťou. Aj to je dôvod vrátiť sa sem," doplnila učiteľka z Martina.
Súhlasia s ňou aj bratislavské recitátorky, ktoré majú vždy pri príchode pocit, že sa vracajú domov. "Táto atmosféra sa jednoducho nedá opísať. Pocíti ju len ten, kto tu už bol. Veľmi si vážime, že tu môžeme recitovať," povedala nám stála účastníčka Duňa Hrabinská z Bratislavy.
Zo zástupkýň slovenského západu nechýbajú ani ďalšie zvučné mená. "Som rada, že sa Vansovej Lomnička vrátila do Starej Ľubovne. Aj keby ma oslovil druhý organizátor, ktorý ju bez vedomia zakladateľov presunul do Banskej Bystrice, nešla by som inam. Ide o princíp. Tu sa festival zrodil, tu má pokračovať. Stará Ľubovňa sa jednoducho nedá vymeniť," povedala nám Mária Škarohlídová z Bratislavy, ktorá sa tohto roku postarala aj o "omladenie" Lomničkárok. Priviedla totiž so sebou aj dcéru Annu.
Napriek tradične vrúcnej atmosfére prišlo aj spestrenie v podobe Mikuláša, ktorý v tom čase už skutočne klopal na dvere a priniesol im malé pozornosti. Aj ten, keďže je patrónom Starej Ľubovne, im držal počas prednesov palce.
Všetky účastníčku si z Vansovej Lomničky odniesli diplom za recitátorský prínos a keramické spomienkové predmety s vianočnými motívmi. Cenu hlavného organizátora - Ľubovnianskeho osvetového strediska - si odniesla Jana Vidová z Adamovských Kochanoviec, cenu predsedu PSK Júlia Čurillová z Domaňoviec, cenu primátora mesta dostala Mária Kotorová z Miňoviec. Okrem nich získali ocenenie poroty Katarína Adamovská zo Starej Ľubovne, Anna Pokorná zo Sládkovičova a Mária Mária Škarohlídová z Bratislavy. Novinkou bola cena divákov, ktorú si odniesla Jana Vidová z Adamovských Kochanoviec.
Sálou zaznel aj ukrajinsky prednes od Daniely Derevjanekovej z Jarabinej a Júlie Prokipčákovej z Humenného. Nesúťažne vystúpili aj mladé talenty, a to Nina Kollárová a Marika Smoroňová zo Starej Ľubovne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
