vešteniu 4. decembra vetvičku práve z čerešne. Podľa tejto historky to boli práve čerešne, ktoré si pri nedobrovoľnej emigrácii z raja vzala na cestu pramatka Eva, a tak sa pričinila o to, že si na nich môžeme pochutnávať aj dnes.
Konáriky z čerešní boli na Barboru oddávna neodmysliteľnou súčasťou bielej mágie. Jej prostredníctvom sa totiž vydajachtivé slečny dozvedia, či ich v budúcom roku čaká sobáš.
Barborky, ako sa tieto príležitostné konáriky nazývajú, však prehovoria, iba ak dievčence dodržia prastaré pravidlá. Tie vravia: konáriky treba odrezať presne vo chvíli východu slnka a to zo stromu, ktorý má najmenej desať rokov. Až potom má konárik tú správnu predpovedaciu silu. Svadba bude iba v prípade, ak čerešničkový konárik do Vianoc, najlepšie na samotný Štedrý deň, rozkvitne.
Termín Barboriných menín je významný i z hľadiska pranostík a deduškovia z dedín aj dnes veria: aké počasie na Barboru, také počas celého adventu. Pretrváva aj názor, že barborkovské počasie sa zopakuje na sviatok Božieho narodenia 25. 12. a šarišská múdrosť radí: Nech každý pamätá, aká Barbora, také i švetá (sviatky). Už Mikuláš (6. 12.) nám však dá možnosť overiť si pravdivosť jednej z pranostík, ktorá hovorí: Ak Barbora mrazí, Mikuláš sneh vozí. Počasie v prvých decembrových dňoch patrí do času ondrejskomikulášskeho oteplenia. Pranostiky však vravia aj to, že táto decembrová oslávenkyňa nosí často i tuho naškrobené šaty čo znamená mráz a sneh. Toto zohľadňuje pranostika: Po Baruši stráž si už nos aj uši.
Na mrazivú a bielu Barborku sa však ľudia nehnevajú vedia totiž, že im zaveští aj kvalitu budúceho roka. A tak keď ovocinári vidia na stromoch srieň, tešia sa z pravdepodobnosti hojnej úrody ovocia. A roľníci sa tiež vytešujú z jej bieleho rúcha, pretože signalizuje bujnosť trávy a oni dúfajú, že si z lúk naozaj odvezú veľa voňavého sena.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
