Korzár logo Korzár Košice
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

HISTORIA

Býval tam, kde dnešný stojí starobinec?Najstarší košický kostolNiet takého mesta, mestečka či dediny, ktorého občan by nebol pyšný na údaj o jeho

Býval tam, kde dnešný stojí starobinec?

Najstarší košický kostol

Niet takého mesta, mestečka či dediny, ktorého občan by nebol pyšný na údaj o jeho prastarom veku. Nuž a poväčšine to dokladuje najstaršia písomná zmienka o mieste. Už menej chvályhodné je, že máloktorý Košičan si uvedamuje, že oné najstaršie Košice v prvej píspmnej zmienke skoro každý vie, že to bolo v roku 1230 nebolo ono mesto, ktoré založili kolonisti po vpáde Mongolov, teda po roku 1242. Ono to vlastne nebolo vôbec mesto, iba kráľovská usadlosť. Dokonca ani len nestálo tam, kde pozdejšie kolonizačné mesto. A predsa tu stával nám prvý známy košický kostol.

Skryť Vypnúť reklamu

Úloha kostola v dejinách

Kedy vôbec mohol vzniknúť kresťanský kostol na území, kde neskôr postavili mesto Košice. Nuž v každom prípade až vtedy, keď sa tu natrvalo uchytilo kresťanstvo. Teoreticky to mohlo byť už za veľkomoravských čias, my však máme praktický doklad o stavbe kostola až v jedenástom storočí, teda v období, keď na kresťanskú vieru prešli definitívne aj starí Maďari. Pravdepodobne najstarší murovaný kostol v tunajšom okolí postavili miestni páni, Abovci, v Krásnej nad Hornádom. Ale pozor isté to nie je. Na blízkom okolí (na slovenskej, či maďarskej strane) existujú dodnes, a nepochybne existovali aj v minulosti, rovnako staré stavby už dávno pred predpokladanou existenciou predkolonizačných Košíc.

Skôr, než sa tu u nás uchytila urbanizácia, muselo vzniknúť dedinské osídlenie, ktoré produkovalo akési hospodárske prebytky. Najdôležitejšou stavbou dedinského a neskôr aj mestského osídlenia bol kostol. Dedinská sídelná sieť je bez siete kostolov nepredstaviteľná. Kostol bol totiž čímsi, bez čoho nemohol vtedajší život existovať. Previazanosť vtedajšieho človeka s Bohom bola v tom čase veľká, neporovnateľná s dneškom. Ak teda existovala staršia nemestská či skôr predmestská existencia tejto lokality, existovala určite s kostolom. Jednak to dokazuje najstaršia listina zo zmienkou o Košiciach, jednak by to vyplývalo už z faktu, že sa jednalo o kráľovskú osadu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ostatne pozdejšie mesto Košice mohlo vzniknúť až potom, čo sa kolonisti presvedčili, že kraj, kde ich usádzajú, je už pokresťančený a civilizovaný. To bola v podstate jedna z hlavných úloh, čo v tom momente musel náš najstarší kostol zohrať, a hneď druhá najdôležitejšia spočívala v tom, že sa noví osadníci museli mať kam ísť pomodliť komunikovať s Bohom kým sa zmohli na použiteľný kostol vlastný.

Údaje o najstarších časoch

Nepochybne by bolo zaujímavé vedieť, kedy najstarší Košický kostol začali stavať. Tento údaj je však v podstate nezistiteľný (rovnako ako presný údaj o jeho zániku). Vedieť by sme to chceli z viacerých dôvodov, napríklad už len pre technické parametre stavby. No keďže sa to presne zistiť nedá, odkázaní sme na odhad. To spraviť môžeme, využijúc pri tom nepriame pramene, ktoré nám prinášajú mestské kroniky. V minulosti boli ostatne ich tvrdenia brané úplne vážne.

Skryť Vypnúť reklamu

Založenie kolonizačných Košíc dnes spadá do obdobia vlády kráľa Bela IV. (panoval v rokoch 1235 až 1270), medzi roky 1242 a 1249. No najstaršia listina o Košiciach je staršia, z roku 1230, vydali ju teda ešte v časoch panovania kráľa Ondreja II., čo bolo v rokoch 1205 až 1235. Kroniky však uvádzajú založenie Košíc do čias panovania kráľa Imricha (1174 až 1204), ba tie najodvážnejšie až do čias existencie kráľa Gejzu II. (1141 - 1162), čo je polovica 12. storočia. Možno ich brať za slovo? Nuž seriózna veda ani dnes nepochybuje, že ak je najstaršia košická listina datovaná do prvej polovice 13. storočia, neznamená to, že Košice nestáli už v storočí 12. V dnešnej opatrnej dobe je to potom už len vec odvahy, či to bolo v jeho prvej, alebo druhej polovici.

Pokiaľ sa teda odvážime vziať údaje najstarších kroník, považované síce za neoverené, ale hypoteticky možné, je existencia najstarších Košíc v 12. storočí možná. Nevymyká sa dokonca ani možnostiam vyplývajúcim z osídľovania a pokresťančovania tunajšieho kraja. Musíme sa akurát zmieriť s tým, že pôvodné Košice boli iné a stáli kdesi inde, kostol však mali a je to ten náš najstarší známy. Ak sa chválime listinou z rolu 1230, neostáva nám, než brať práve vtedajšiu lokalitu s jej kostolom!

O sebe nič neprezrádza

Najstaršia listina spomínajúca Košice hovorí viac o ľuďoch, ako o stavbe kostola samého. Nenajdete v nej nič o tom, či bol onen najstarší Kostol drevenný, či kamenný, či krásny architektúrou, alebo iba taký všedný, či veľký, či malý, či to bola bazilika, alebo iba prostá konštrukčná jednoloď, čo by sa dalo od dedinského kostola skôr čakať. Údaje podobného charakteru o tejto stavbe chýbajú nám, dnešným ľuďom, vtedy však neboli dôležité. Stačil sám fakt, že Košice mali kostol.

Zato z údajov o kupcoch, predajcoch a košickom farárovi (a to nás hlavne zaujíma, aj keď je to v listine podružná informácia) sa toho dočítame viac. Boli to v prvom rade síce možno bohatí, v podstate však prostí a neurodzení ľudia. Farár bol proste Gregor a jeho syn, jeden z predajcov pozemku, iba Šimon. Nemali ani len priezviská. Vlastne mali, ale len také, aké doba dovoľovala. Prvý bol farárom z osady Košice, druhý synom farárovým. Taký bol vtedajší úzus a ak sa človek presťahoval napríklad do Sene, priezvyská vychádzajúce z miesta pôsobenia sa zmenili. Takže človek mohol byť pol života "de Košice" a druhú polovicu "de Seňa".

Zaujímavá je otázka, ako vlastne mohol mať farár syna, čiže otázka celibátu vtedajšieho košického duchovného. Celibát v dobe vydania najstaršej košickej listiny platil už takmer sto rokov (ak si takto možno vysvetľovať uznesenie 2. lateránskeho koncilu z roku 1139), ale to vonkoncom neznamená, že všetci teológovia s ním súhlasili, a že ho na začiatku 13. storočia všade dodržiavali. U nás v Košiciach ho nepochybne nedodržiavali a pravdepodobne si to asi nikto príliš nevšímal. Také boli časy.

No a samozrejme sa z najstaršej košickej litiny dozvedáme, kto sú kupcovia, koľko ten kšeft stál, aký bol spôsob platby, kto v celej záležitosti svedčil, kto bol vtedy biskup, kto kráľ Uhorska a tak podobne, ako sa na majetkovú listinu patrí, čo však nezaujíma nás, čo pátrame len po najstaršom Košickom kostole.

Kde asi vtedy stával?

Z najstaršej listiny o Košiciach sa čo to vieme dočítať aj o polohe, kde ich kostol (teda ten, čo táto listina spomína) približne stával. Nie nepíše sa o tom presne a podrobne. To sa ani nedá očakávať, také taľafatky by sa do vážnej listiny tých čias určite vedome nedostali. Našťastie prežívajú takéto údaje nevedome, akosi pomimo. Zem, o predaji a kúpe ktorej sa v tejto listine jedná, je tu vyznačená svojimi hranicami ale pozor: to práve nie je zem, na ktorej by spomínaný kostol (teda ten, ktorého farár Gregor má syna Šimona, čo bol jedným z predajcov popisovanej zeme) stál.

My si môžeme iba ďalšími konštrukciami domýšľať, že je to zem ležiaca na juh od vtedajšej osady Košice, natoľko dôležitej, že hoc aj prípadne nemala dosť obyvateľov (čo však nevylučujeme), mala kostol a vlastného farára. Táto zem pravdepodobne ležala veľmi blízko dnešného stredovekého mestského historického jadra, rozhodne však nie priamo na ňom. Možno to bolo pár desiatok, možno pár stoviek metrov odtiaľ, zakladací proces však rozhodne nemohol spôsobiť odstránenie najstaršieho kostola. Panovník až tak riskovať nemohol čo ak by celý proces práve tu nebol vyšiel? Stávalo sa i to, a veru aj u nás.

Takže vráťme sa ešte raz k polohe najstaršieho Košického kostolíka. Musel byť na juh od kolonizačného mestského jadra a zároveň na sever od dediny Ľubina. Tá, keďže existovala až do druhej polovice 18. storočia a je zachytená na viacerých miestnych mapách, vymedzuje južný okraj polohy oblasťou Myslavského potoka. Dá sa to ešte viac spresniť, pretože v popísanej oblasti to nepochybne bolo viac na severnej, ako južnej strane. Poloha v mieste, kde je dnes chudobinec (najnovšie dom dôchodcov) pod námestím Osloboditeľov takejto predstave veľmi dobre vyhovuje, a vyhovuje aj viacerým ďalším predstavám a hypotézam najstarších dejín mesta. Najstarší kostol Košíc, ktoré ešte neboli mestom, lež iba dedinou, stával teda v oblasti neskoršieho špitála a chudobinca. Možno z neho ako dôkaz niekedy niečo vykopeme.

A KEDY ZANIKOL?

Ostáva posledná dôležitá otázka týkajúca sa našeho najstaršieho Kostola dokedy stál a slúžil, či kedy asi zanikol. Hneď si odpovieme, že presne to nevieme, a že aj v tomto prípade sme odkázaní na prácu s hypotézami. Hneď tou prvou je predpoklad, že najstarší kostol stával južne od kolonizačnáho mesta a že jeho lokalikta sa stala prirodzeným procesom vývoja jeho predmestím. Naisto potom vieme, že predmestie úplne zaniklo v čase budovania mestskej citadely, po roku 1671.

Najstarší košický kostol však mohol zaniknúť už skôr, a dokonca sa na to núka hneď niekoľko logických termínov. Prvý z nich by mohol byť na sklonku 14. storočia, za vlády kráľa a neskôr cisára Žigmunda Luxemburského, pri rušení starého kráľovského domu. To by sa však muselo predpokladať, že onen najstarší kostol bol jeho súčasťou. Je to síce možné, ale oveľa logickejším prípadom je, že tento kostol by stál samostatne. V takom prípade by do úvahy pripadalo jeho zničenie Poľskými nájazdníkmi v 15. storočí. Buď v polovici storočia, za života Jána Jiskru, alebo na konci storočia, po smrti kráľa Mateja Korvína. Ktohovie, ako to v skutočnosti bolo.

Na samom počiatku dejín nášho mesta: Komplikácie s prijímaním kresťanstva v našom kraji

Prvý bol rímsky vojak Martin z Tours, po ňom prišli byzantskí vierozvestci

Nielen vznik a existencia prvého košického kostola je zaujímavá a tajomná zároveň. Rovnako zložitý je príchod kresťanstva do tohto kraja. Začalo sa to totiž oveľa skôr, ako by sme predpokladali. Kresťanstvo priniesli do Karpatskej kotliny nepochybne už Rimania nekedy vo štvrtom storočí nášho letopočtu. Najznámejší svätec tejto éry bol svätý Martin z Tours (titul má však neskorší a odinakiaľ), pôvodne rímsky vojak z voľakedajšej Panónie, dnes západného Maďarska. So zánikom Rímskej ríše však toto prvé kresťanstvo zaniklo tiež. Do oblasti, kde neskôr vznikli Košice, sa pravdepodobne táto vlna kresťanstva ešte nedostala. Iba ak niektoré predmety, ktoré ju pripomínali

Nám Slovákom je obzvlášť dobre známe pokresťančenie, ktorého pôvodcami sme boli my. Stalo sa tak v časoch veľkomoravských, keď sme si vyprosili byzantských vierozvestcov, neskorších patrónov Európy, svätého Cyrila a Metoda. Po smrti spomínaných vierozvestcov a vyhnaní ich žiakov však pravdepodobne zaniklo aj toto pokresťančenie, ktoré sa už asi týkalo aj oblastí dnešného východného Slovenska, bolo však zatiaľ slabé a nepevné. Maďarskí historici naviac poväčšinou neveria, že sa veľkomoravská kultúra do týchto oblastí vôbec dostala a že sa tu ujala. V tejto otázke tu zatiať panuje odborná nezhoda.

Nech už to bolo akokoľvek, tretia vlna kresťanstva zasiahla východné Slovensko s príchodom a hlavne usadením sa Staromaďarov v Karpatskej kotline. Ich vládca Vajk sa nechal pokrstiť misionárom z rodu českých Slavníkovcov, svätým Vojtechom. Odvtedy je nám známy ako Štefan, neskôr tiež svätý. Ani teraz to však nemalo kresťanstvo u nás definitívne vyhraté. Po Štefanovej smrti vznikli v krajine dve pohanské povstania, ktoré bol problém potlačiť. To sa síce v šesťdesiatych rokoch 11. storočia podarilo, ale ťažkosti s prijímaním kresťanstva v tejto oblasti Karpatskej kotliny sú nepopierateľné.

Situácia u nás sa postupne znormalizovala do konca 11. storočia, keď v tomto kraji začala vznikať stabilná sieť kostolíkov postavených v románskom štýle, napríklad nám už známa bazilika v Krásnej Nad Hornádom. Po stabilizovaní sa kresťanských centier sa rozrástla v 12. storočí už aj sieť normálnych dedinských kostolíkov a práve do tohoto obdobia spadá aj vznik najstaršieho košického kostola samozrejme hypotetický vznik kým sa kdesi nevyhrabe staršia listina, ako tá z roku 1230, či nevykopú staršie datovateľné trosky.

Text a reprodukcie: Jozef Duchoň

Nabudúce: Druhý a tretí Košický kostol

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  2. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  3. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  4. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  5. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  6. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  7. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  8. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  9. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 767
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 900
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 281
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 995
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 311
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 573
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 686
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 685
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 568
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 666
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Zomrel spišský diecézny biskup Štefan Sečka

Zdravotným problémom podľahol vo veku 67 rokov v nemocnici v Levoči.

Spišský diecézny biskup Štefan Sečka.

Na úrade dostali termín počas zákazu vychádzania. Prišli, hrozili im pokutou

Rezort vnútra zatvoril svoje pracoviská až v utorok.

Počas utorka pristúpilo ministerstvo k zatvoreniu svojich pracovísk pre verejnosť.

Šiesti poslanci košickej župy odchádzajú z poslaneckého klubu Smeru

Nemôžu vytvoriť svoj vlastný. Chcú zmenu rokovacieho poriadku.

Ján Jakubov bude zrejme predsedom nového poslaneckého klubu strany Hlas.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
Odberné miesto na nový koronavírus.
Na NAKA pokračoval aj v piatok výsluch bývalého sudcu Vladimíra Sklenku (na snímke). Nitra, 26. júna 2020.
Cynická obluda

Zrozumiteľné prirovnanie

Matovič najskôr baláchal ľudí na testovanie tým, že to vyrieši celú koronu. Teraz má problém s vysvetlením pravdy.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop