Pacientovi dokážu zmeniť tvár tak, že potrebuje nový občiansky preukaz

Už len zo zvuku zubnej vŕtačky a pri pohľade na mučiarske zubárske kreslo nám naskakuje husia koža. Pri pomyslení na chirurgické odstraňovanie nášho mimoriadne odolného zuba, takmer omdlievame... Tieto zákroky sú však v porovnaní s prípadmi a chorobami, ktoré liečia špecialisti na stomatologickej klinike, banalitou. Odstraňovanie tumorov, zašívanie vybuchnutej tváre či vytvorenie nosa z brucha sú kumšty, akými sa zaoberá maxilofaciálna chirurgia.

Na Klinike stomatológie FN L. Pasteura na Rastislavovej ulici sa maxilofaciálna (čeľustnotvárová) chirurgia zaoberá všetkými možnými i "nemožnými" ochoreniami ústnej a tvárovej oblasti. Odborníci tam liečia ľudí s genetickými anomáliami, operujú veľmi, alebo naopak nedostatočne vyvinutú sánku i čeľusť, nesprávne uložené zuby, či skrížené zhryzy. Dávajú "dokopy" tváre pacientov s nádormi alebo po vážnych úrazoch. Zachraňujú životy i vylepšujú výzor plastickými rekonštrukciami.

Špecifikom košickej kliniky v rámci ostatných slovenských pracovísk je liečba sekundárnych rázštepov tváre a podnebia. Ide o rázštepy, ktoré sa nepodarilo vyliečiť v prvých rokoch po narodení dieťaťa. Štatistiky hovoria, že ročne pripadá približne jedno dieťa s rázštepom na 1500 obyvateľov. "Môžu byť spôsobené genetickou poruchou, ale aj niektorými ochoreniami matky, zvlášť vírusovými. Aj obyčajnou chrípkou," vysvetľuje prednosta Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie FNLP a dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prof. MUDr. Andrej Jenča, CSc. "Rekonštruujeme ich pomocou kostných vštepov a bioinžinierskych metód, vytvorením a implantovaním tkanivových buniek."

Sánku zväčšia pomocou rebra

Sú metódy, pomocou ktorých vedia lekári vo svojich špecializovaných laboratóriách vypestovať tkanivo z kmeňových buniek (väčšinou z bedrovej kosti), ktoré sa odoberú liečenému pacientovi alebo darcu. Tieto bunky bioinžinieri vykultivujú tak, že ich zbavia imunologických látok, ktoré vyvolávajú alergologické reakcie u prijímateľa. U prijímateľa potom pomáhajú rýchlejšiemu zrastaniu implantátu vsadenému do tváre alebo ústnej dutiny.

Pacienti s čeľustnoortopedickými anomáliami sa k chirurgom dostávajú vtedy, ak na ich problém nezaberú žiadne zubné aparáty predpisované čeľustnými ortopédmi. Ide o kostné odchýlky čeľuste a sánky. "Týchto anomálii je veľmi veľa. Málo pacientov však využíva možnosti ich liečenia, pretože si myslia, že takúto sánku, alebo čeľusť majú mať a nič sa s tým nedá robiť," tvrdí MUDr. Jenča.

Korekčná operácia čeľustnoortopedickej anomálie je náročný chirurgický zákrok, ale výsledok stojí za to. Pacientovi sa vylepší výzor a pominú aj zdravotné ťažkosti, ktoré mu anomália spôsobovala. Zlepší sa mu hlas, artikulácia, dýchanie i žuvací aparát, čím sa odstránia tráviace ťažkosti a obmedzia zápaly prínosových dutín. "Ak riešime anomálie typu progénia - veľká sánka, operácia trvá jeden a pol hodiny s prípravou tri a pol hodiny. Niekedy treba sánku rozštiepiť na niekoľko kusov a potom ju skladať. Alebo spolu so sánkou riešime aj čeľusť. Posúvame ich dopredu, alebo dozadu. To sú zložité operácie, ktoré môžu trvať aj 12 hodín."

Tieto operácie sú najvďačnejšími zákrokmi chirurgov, pretože výsledok je naozaj veľmi pekný. "Tak sa zmení fyziognómia tváre, že treba požiadať o nový občiansky preukaz. Ľudia sú potom do seba zamilovaní," vysvetľuje MUDr. Jenča. Na takú zásadnú zmenu tváre však niektorí pacienti nie sú psychicky pripravení. Po prvotnom nadšení sa nevedeli zmieriť s tým, že ich blízki a známi nespoznávajú. "Zažil som, že takáto pacientka si chcela siahnuť na život. Prišla za nami aby sme jej sánku urobili opäť tak, ako mala pred operáciou. Nakoniec podstúpila psychologickú liečbu a ´znormalizovala´ sa..."

Ak sa pacientovi nevyvinie sánka, hovorí sa, že má vtáčí profil. Takáto anomália je nebezpečná už pri narodení bábätka. Keďže mu zapadá jazyk, bez operácie by sa dieťa udusilo. Aj v dospelosti ma takýto človek problémy. Nevie poriadne hovoriť ani jesť. V tomto prípade mu chirurgovia zväčšia sánku kosťou, ktorú väčšinou vyberajú z rebra. Chirurgovia ich preto využívajú k rôznym typom operácii, kde treba pôvodnú kosť nadstaviť, alebo ju úplne nahradiť. O operáciách tohto typu sa rozniesol chýr aj do zahraničia, preto košická maxilofaciálna chirurgia už upravovala nevyvinuté sánky pacientovi z Kuvajtu, Švajčiarska i ďalších krajín.

Niektoré operácie sú tak náročné, že sa musia vykonávať v spolupráci s neurochirurgom, plastickým a očným chirurgom. Takýto tím odborníkov sa zíde pri zákrokoch, keď sa oddeľuje tvárová časť od mozgovej. Vykonáva sa pri chorobách štítnej žľazy, keď oči priveľmi vytŕčajú von. "Tvár vysunieme, tak sa oči dostanú do takej polohy, ako majú. Veľa takýchto operácii sa robilo vo Francúzsku. Teraz sme aj u nás robili jednu a zmenil sa ňou človek esteticky aj funkčne," hovorí MUDr. Jenča, ktorý tieto zákroky študoval v Paríži.

Najkurióznejšie prípady prináša lekárom bežný život a bežní pacienti. Na traumačku a pod ruky chirurgov dostanú takí, ktorí prežijú rôzne udalosti - havárie, autonehody, výbuchy i prestrelky. Mimoriadne nebezpečné sú pády na bicykloch a motorkách. Kolmým nárazom si ľudia zlomia sánku, ale najhoršie je, ak si tvár odtrhnú od lebky. "Celá tvár takto chodí...," naznačuje rukou hrôzostrašné voľné "lietanie" tvárových kostí na lebke odborný asistent MUDr. Milan Bereš PhD. "Nosová kosť v koreni nosa a kosť pri okraji očnice sa zlomí a celá tvárová časť lebky sa tým nárazom odlomí od mozgovej časti. Je to život ohrozujúci úraz." Lekári motorkárom rozhodne odporúčajú nosiť prilby. A Pozor! Cyklistické prilby chránia bicyklistovi vrchnú časť hlavy, ale pri priamom náraze tváre mu nepomôžu.

Každé obdobie roka prináša lekárom špecifické úrazy. V lete je veľa úrazov detí. Nebezpečené sú bicykle, ale aj hojdačky. Deti vyrazia zuby sebe a veľakrát aj rodičom. Chirurgovia teraz čakajú na zimné nehody. "Mnoho úrazov sa udeje na lyžiarskom svahu. Stalo sa, že lyžiarovi sa odopli lyže a keď letel po svahu tak druhému vrazil lyžiarkou do tváre. Bol to vážny úraz. Alebo človek pri lyžovaní spadne a palicou si takmer vypichne oko," menuje možné úrazy MUDr. Bereš.

Rozstrelené lebky, nádory v ústach

Najhoršie sú úrazy, pri ktorých dochádza k strate kostí, tkaniva a orgánov. Vtedy majú množstvo práce chirurgovia, ale čo je ešte vážnejšie, ďalší život človeka po takomto poškodení už nie je plnohodnotný. Medzi takéto úrazy patria strelné poranenia.

Neuveriteľné bolo konanie 19-ročného chlapca, ktorý sa s kamarátmi stavil, že si nechá rozbušku vybuchnúť v ústach. Potúžený alkoholom si ju odpálil a z tváre mu ostali len franforce. "Tvár som mu nejako poskladal, nos som pozašíval z kúskov tkaniva odobratého z čela. Na tvár som použil tkanivo z brucha. Na jedno oko nevidí," vyratúva MUDr. Jenča poškodenia tohto pacienta. Dokopy ho "zliepal" päť hodín. Stalo sa to pred 12 rokmi a odvtedy tento človek absolvoval ďalších 11 plastických operácii na korekciu tváre. Problém mu robí jedenie, pretože ak si tekutú potravu v hadičke nezavedie dostatočne hlboko na koreň jazyka, vychádza mu z nosa von.

Ďalšou skupinou pacientov s rozstrelenými tvárami sú samovrahovia, ktorým sa zámer nepodaril. Jeden si rozstrelil lebku pri teatrálnom samovražednom čine, kvôli frajerke. Ďalší bol poľovník, ktorý sa ocitol v neočakávanej a skutočne desivej situácii, keď si omylom zastrelil syna. Vzápätí v extrémnom psychickom šoku namieril pušku proti sebe. S touto dlhou zbraňou na rozdieľ od pištole sa však len tak ľahko zabiť nedá. Náboj mu nepomohol skoncovať s nešťastím, ale vyrobil mu ďalšie. Vytrhol si časť čeľuste a sánky.

Ďalšou skupinou, liečenou maxilofaciálnymi chirurgmi, sú onkologickí pacienti. Tvoria približne tretinu ľudí liečených na lôžkovej časti. Slovensko je krajina, kde je ľudí s nádormi na tvári dosť. "Sú krajiny kde približne jedno percento zo všetkých nádorov pripadá na tvárovú oblasť. Na Slovensku je to okolo 7 až 10 percent. V Čechách sú to 4 až 6 percent," vyratúva MUDr. Jenča. Aj u nás sú lokality s jedným percentom výskytu nádorov na tvári - Bardejov, Stará Ľubovňa. Až 14-percentný má Trebišov i Rožňava. V mestách s banskou ťažbou je nebezpečenstvo vzniku nádorov vysoké. Spôsobuje ich to, čo rakovinu vo všeobecnosti. Znečistené životné prostredie, nižší životný štandard, priveľká konzumácia alkoholu i cigariet, málo bielkovín v strave, karcinogénne látky a mechanické dráždenie. "Nádory si vytvárajú aj ľudia sami, keď sa nestarajú o svoje ústne zdravie. Hrany polámaných zubov a zlých protéz zraňujú jazyk i líce. Tam časom vznikne rakovina."

Napriek tomu, že lekári širokej verejnosti dôležitosť včasného podchytenia rakoviny opakujú ako obohraná platňa, stále sa nájdu pacienti, ktorí prídu neskoro. Nepochopiteľné je, že nádory si nevšimnú ani ich obvodní stomatológovia. "Niekedy robia chybu aj samotní stomatológovia, ktorí vidia za vyšetrením pacienta iba finančný prospech. Keď už sa pozerajú pacientovi do úst, mali by skontrolovať jazyk aj sliznicu. Kto iný ak nie oni, by tieto veci mali podchytiť," apeluje MUDr. Bereš.

Tumor je zaberal pol tváre

Je neuveriteľné, že na tumor vo veľkosti lopty, ktorý zaberal pol tváre, nezareagoval ani jeden lekár s ktorým istá pacientka prišla do kontaktu. "Nádor dokáže vyrásť do neuveriteľných rozmerov. Ľudia to podceňujú a nahovárajú si, že sa možno o týždeň, dva vstrebe," nechápavo krúti hlavou MUDr. Bereš. "Niekedy pacient uteká k doktorovi s vyrážkou na nose, inokedy príde až s rozpadnutou dolnou perou, alebo s útvarom na krku, ktorý si skrýva šatkou." Ak je tumor veľký, lekári musia pacientovi vybrať nielen samotný nádor, ale aj toľko z tváre, koľko je potrebné. Nezriedka celú sánku i čeľusť. Tvár potom "doštukľujú" pomocou plastiky z kostí a tkaniva odobratých pacientovi z iných častí jeho tela.

Liečenie onkologických pacientov je pre lekárov najnevďačnejšou prácou, pretože výsledok operácie nie je vždy taký, ako by si priali. "Ako chirurg cítim veľkú slabosť, keď ten vyoperovaný nádor po pol roku znovu rastie a že proti tej agresivite nemáme silu," vraví MUDr. Jenča hovorí. "Približne 57 percent nádorov v tvárovej časti sa dá vyliečiť. Pred 20 rokmi bolo prežívanie ľudí s rakovinou len okolo 10 percent."

V porovnaní s hrozivými úrazmi a nádormi sú ochorenia zápalového pôvodu v ústnej dutine menej vážne, ale zato ich výskyt má v súčasnosti stúpajúcu tendenciu. Chirurgovia musia neraz pacientom vypúšťať zo zubných ložísk aj pol litra hnisu. "Ľudia nechodia na ošetrovanie zubov," konštatuje MUDr. Jenča. "Prídu, až keď dostanú teploty, schvátení v septickom šoku. Vracia sa naspäť obdobie 40 až 50 rokov minulého storočia, pretože sa na stomatológiu vynakladá málo finančných prostriedkov a za všetko si musí pacient priplatiť. ´Náš človek´ ešte toľko peňazí nemá," konštatuje MUDr. Jenča.

Týmto článkom sme nechceli vzbudiť v čitateľoch ešte väčší rešpekt a strach zo zubárov. Naopak. Vystríhať ich, aby starostlivosť o svoj chrup nepodceňovali, lebo aj malý zápal, ktorý sa podcení, môže mať neskôr pokračovanie na chirurgickom stole...

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári