Kvôli heroínu musel vražďiť

Štatistiky sú neúprosné - narkomanov na Slovensku stále pribúda. A to aj napriek tomu, žé médiá sú plné príbehov, skutočných aj vymyslených, ktorých cieľ je jediný. Varovať ostatných, aby to s drogami nikdy neskúšali. Zbytočne. jeden to chce iba skúsiť, druhý si myslí, že ešte nie je závislý a tretí si už nemyslí nič. Droga mu už celkom zmagorila mozog. Presne ako hlavnému hrdinovi prípadu, po ktorom sme siahli tento týždeň.

S drogami sa Ivan zoznámil ako 14-ročný. Na akejsi party najprv ochutnal marihuanu, po troch rokoch prešiel na heroín a potom prešiel na pervitín. Ke´d ho vyg´hodili z učňovky, ušiel z domu a stal sa z neho bezdomovec. Cez deň sa bezcielne túlal po uliciach a premýšľal, kde by zohnal peniaze na drogy. Jeho závislosť totiž niečo stála. Najprv stačilo raz za čas vykradnúť spolu kamarátmi nejaké auto, potom prešiel na byty. Dva razy sedel a zdalo sa, že po druhom kriminále sa polepší. Rodičia ho odmietli, preto sa nasťahoval k babke.

Ivanova stará mama žila v jednoizbovom byte a za to, že vnuka prichýlila, jej občas doma pomohol. Sekať dobrotu však vyržal iba pol roka, počas ktorých dokonca dva mesiace aj pracoval. Zlom nastal potom, čo babka zomrela a Ivan prišiel k bytu ako slepé kura k zrnu. Na oslavu pozval kamarátov, pichol si niečo a už sa to s ním opäť viezlo... Z bytu sa stal brloh, v ktorom neostalo nič. Ivan z neho okrem troch madracov predal všetko, aby mal peniaze na drogy. Nič iné ho už nezaujímalo. Dokonca ani dievčatá.

V ten osudný deň si pichol krátko po polnoci a hneď zaspal. Keď ráno precitol, okamžite začal premýšľať, kde zoberie peniaze na ďalšiu dávku. Predpokladal, že je potrebu pocíti niekedy večer. Teraz bolo desať a mal tak ešte fúru času. Ivanovi napdlo, že najlpešie by bolo šľohnúť nejaké autorádio. Poznal taxikára, ktorý by mu okamžite vycáloval prachy. Spasila by ho aspoň tisícka. Časť na novú dávku a čosi treba aj vrátiť. Kamarátovi Petrovi dlhuje za štyri predošlé.

Bolo poludnie, keď Ivan vyrazil do ulíc. Mal však smolu. Všade sa tmolilo plno ľudí a autorádio, ktoré by sa hodilo, nenašiel žiadne. Po hodinách snorenia mal to, čo na začiatku. Nič. Ivan si uvedomil, že mu zostáva iba jedna nádej. Peter. Našiel ho v jeho obľúbenej herni, ako kŕmi automat mincami. Len čo zbadal Ivana, akoby vytušil, čo od neho chce. "Ideš za mnou zbytočne," povedal Peter. "Nedám ti už ani gram. Až ke´d mi vrátiš, čo si dlžný."

Ivan takéto privítanie nečakal, ale okamžite sa vynašiel. "Nechcem od teba nič. Mám peniaze minimálne na dva mesiace. Poď ku mne, tam ti všetko vrátim a kúpim aj niečo ďalšie. Nehcem som s tými penaizmi chodiť po ulici."

Peter neveriacky pozrel na Ivana. "Na dva mesiace? A kde si to splašil?"

Ivan sa nedal. "Urobili sme s Ferom jednu záložňu. Neboj sa, nechytili nás. Tak ideš? Lebo ak nie, nakúpim u niekoho iného."

Peter chvíľu váhal, no potom vstal, vzal si bundu a spolu odišli. Ivan cestou premýšľal, či sa mu doma podarí Petra presvediť, aby mu ešte jednu dávku dal. To len odvtedy, čo ich kamarát Tibor skočil pod vlak, je Peter taký opatrný. Tiborovi dal na dlh asi desať dávok a jeho smrťou o ne prišiel. Zjavne nechcel urobiť rovnakú chybu dvakrát...

Keď konečne vošli do bytu, Ivan sa otočil a bojazlivo povedal: "Počuj, kamarát. Požičaj mi ešte jednu dávku. Zajtra ti čestné slovo všetko vrátim. Mám vyhliadnutý jeden byt. Hodil by tak pol milióna."

Samozrejme, Peter zareagoval podráždene. "Ty smrad! Takto si ma chcel ofajčiť? Nič ti nedám, aj keď budeš žobrať na kolenách. Nájdi si iného somára, čo ťa bude zadarmo živiť. Ak mi do zajtra nebvrátiš prachy za tie štyri dávky, dám ti zlomiť ruku."

Po týchto slovách sa otočil a chcel odísť. Ivan si však v okamihu uvedomil, čo ho čaká, ak dnes v noci ostane bez drogy. Vedel, že Peter vždy nejakú pri sebe má. Preto neváhal. Vytiahol z vrecka vyskakovací nôž a vrazil ho kamatátovi do chrbta. Peter sa zapotácal, otočil, a keď videl nôž v Ivanových rukách, začal volať o pomoc. Samozrejme, útočník nečakal a pridal tri rýchle rany do brucha. To sa už Petrovi podlomili kolená a zviezol sa na zem. Tam sa chvíľu zvíjal a Ivan to bez mihnutia oka sledoval. Len čo sa Peter prestal hýbať, vrah mu prehľadal bundu. Našiel sedem malých skladačiek - balíčkov s bielym práškom. Rýchlo si jeden pripravil v lyžičke, natiahol do striekačky a pichol do žily. Očakávajúc blahodárny účinok si potom Ivan ľahol na madrace a zavrel oči...

Prebral sa, až keď ho akýsi policajt oblial studenou vodou. Nechápavo sa pozeral okolo seba, čo sa deje. Zbadal pár chlapov v uniformách i v bielych plášťoch a potom aj Petra, ako ho odnášajú na nosildlách. Vtedy si na všetko spomenul. Len netušil, ako sa sem dostali policajti. Až neskôr sa dozvedel, že ich privolali susedia, ktorí začuli krik a zúfalé volanie o pomoc.

Súd uznal 21-ročného Ivana D. vinným z vraždy a odsúdil na 12 rokov za mrežami. Navyše mu nariadil ústavné pritidrogové liečenie.

robo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári