"Petko" Opet.

Svoj piaty počin uvádzate na trh ako ska-antidepresívum v jednom obale so spoločným názvom Nenudin. Čí to bol nápad?

Petko: "Bolo to také spoločné dielo, výrazným dielom sa pod to podpísal náš fotograf a režisér klipu, mimochodom Košičan, Robo Slovák. Ten nám album zaobalil sťaby do škatuľky od liekov, takže ak by ste CD našli niekde v lekárni, tak neužívať perorálne, ale treba pustiť z prehrávača."

Na svete sú aj vaše nové, originálne fotky, na ktorých ste viditeľne zmenili imidž, je to začiatok niečoho nového?

Petko: "Už sme cítili potrebu zmeny, predsa len, sme už o nejakých x rokov starší, sme iní, ako v časoch, keď sme sa ešte len vrhli do sveta šoubiznisu. Čo už, sme páni v rokoch, máme pozakladané rodiny, čo si vyžaduje dospelejší imidž (smiech). V tomto nám pomohla Robova priateľka Natália Benková, ktorá je módna návrhárka, takže padla kosa na kameň, zmenilo nás to jedným vrzom."

Jeden čas ste hrali so speváčkou Veronikou, ktorú už na nahrávke nepočuť...

Petko: "Zmeny nastali na prelome rokov 2004-2005, kedy sme zistili, že ten ženský spev bol síce fajn experiment, ale v konečnom dôsledku si vystačíme sami. K speváčke, ktorá odišla, sa pridali i ďalší dvaja naši členovia, ktorí usúdili, že tempo v kapele už neveľmi zvládajú. Bolo to dosť bolestivé, lebo obaja už u nás boli dlhší čas, navyše bolo treba koncertovať, preto sme ich stratu museli rýchlo riešiť. Na klávesy sme obratom zobrali mladučkého Peťa Šandora a Miša Nováckeho na gitaru. Nový album sme už dávali dokopy s nimi, na chalupe, kde sme sa zavreli na niekoľko dní a tvorili."

Na platni si zaspievala Katka Barancová i Peter Lipa, ako ste vyberali hostí?

Petko: "Chceli sme album osviežiť. Mali sme jednu swingovú vec, pri ktorej sme si hneď povedali, že by bolo dobré, keby to celé odspieval Lipa, ale neodvážili sme sa ho vôbec osloviť. Keď to však nešlo s naším vlastným speváckym potenciálom, tak sme to skúsili. Vypýtal si nahrávku a text. A súhlasil. Do štúdia došiel so svojimi dvomi deťúrencami a bez problémov to odspieval."

Bejzo: "No a Katka je naša niekoľkoročná kamarátka, ktorá s nami spieva v našom vedľajšom projekte JAMES ASHAN. Sedeli sme večer v štúdiu a špekulovali, čo by sme tak ešte vylepšili, tak nám napadli nejaké ženské vokály. Koho zavolať? Katka! Ešte v ten večer sme ju vytiahli od televízora a dve skladby, ktoré počula po prvý raz, boli vďaka nej kompletné.

Speváckym hosťom nie je koniec, podaril sa vám husársky kúsok, na platni sa objaví v ska kruhoch uznávaný Dr. Ring Ding...

Petko: "Je to postavička z Nemecka, ktorá je už európskou legendou. Je to vynikajúci spevák, ktorý skvele ovláda jamajský štýl, tzv. raggamufin. Oslovili sme ho s malou dušou, dlho sa nevyjadroval, nám sa krátil čas v štúdiu, až pár dní pred jeho príchodom na Slovensko sa to napokon na rýchlo dohodlo. Obratom sme mu poslali podklady k piesni. Na prípravu mal pár dní. Do štúdia prišiel o deviatej ráno, za hodinku to odspieval a večer už letel na koncert do Barcelony. Rovnaké peripetie sme zažili i pri nakrúcaní klipu k tejto piesni, kedy sme ho potrebovali dostať na Slovensko aspoň na štyri hodiny. Samozrejme, že aerolinky stratili jeho kufre s kostýmami, museli sme improvizovať, napokon všetko dobre dopadlo a na druhý deň už mohol letieť do New Yorku nahrávať platňu. Spolupracovať s týmto človekom bola pre nás obrovská česť."

Čo skladba Mládenci? Ako vám napadlo, dať dokopy ska a folklór?

Bejzo: "My sme už tento experiment skúšali pri predošlej platni, ale akosi nám to nepasovalo, tak sme to nepoužili. Teraz sme mali nápad, pripomínajúci orient, skúsili sme do toho dať írečitú slovenskú melódiu a text. Myslím, že tá spontánna radosť z tej pesničky srší. Pridali sme cimbal, ktorý sa musel ladiť asi štyri hodiny a skladba napokon vypálila k úplnej spokojnosti nás všetkých."

Čo pre vás znamená piata platňa?

Bejzo: "Keď sme nahrávali debut, bolo to s vedomím, že to môže byť prvý aj posledný album. Je pre nás neuveriteľné, že sme to pri žánri, ktorý nie je na Slovensku väčšinový, dotiahli po piatu platňu. Práve preto sa snažíme každý náš album niečím ozvláštniť. Neustále hľadáme niečo, čo podarí osviežiť žánrové obmedzenia ska tak, aby sa jedna skladba nepodobala na druhú. Je to náročné, preto sa nebránime fúzii žánrov, prizývame si hostí a tak."

Čo vám dali koncerty za našimi hranicami?

Bejzo: "Pochodili sme nejednu krajinu v Európe, to je pravda. A čo nám to dáva? V prvom rade okamžitý kontakt s publikom a interakciu na našu hudbu. Je to pre nás veľmi dôležité, preto hrávame 80 koncertov ročne, sme v prvom rade koncertná kapela. Samozrejme, že v publiku sa nájdu regionálne rozdiely. Kým v Čechách nás rádiá nehrajú tak, ako na Slovensku, omnoho rýchlejšie sa tam šíria naše nahrávky. V neslovensky hovoriacich krajinách sme akási exotika, používame inú melodiku, máme veľa slovanských vplyvov v hudbe. Národy višegrádskej štvorky reagujú zhruba rovnako vrúcne, trošku kritickejšie je to už v nemecky hovoriacich krajinách."

Petko: "Aj napriek pribúdajúcim rokom, vráskam a plešinám (smiech) sú naše koncerty veľmi energické, tanečné a nás to stále baví. Sú to zážitky, ktoré sa nedajú kúpiť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári