nevšedné povolanie. Vyrába husle. Majster husliar vyštudoval technickú univerzitu. Pri návšteve dielne jedného českého majstra ho však za srdce chytilo práve toto remeslo. A začal sa mu venovať. Najprv však externe vyštudoval v Čechách výrobu a opravu hudobných nástrojov.
Na východe Slovenska sú iba štyria majstri husliari. Pri návšteve jeho dielne, v ktorej mimochodom znela baroková hudba sme sa ho opýtali, aký je postup pri ručnej výrobe huslí. "Potrebujem javorové a smrekové drevo. Spodná doska je javorová. Najprv sa spraví klenba, ktorá musí mať ladný tvar. Jej rovnosť sa dá skontrolovať proti svetlu. Ak je klenba hotová, urobí sa po obvode intarzia. Tá spevňuje dosku a zároveň ju aj zošľachťuje," vysvetľuje Ľ. Slavkovský. Nasleduje ohýbanie plátkov javorového dreva teplom, aby sa docielil požadovaný husľový tvar venca. Tým sa spája vrchná a spodná časť huslí. Predtým však ešte pridá rožky a klátiky, ktoré spevňujú celý korpus a až potom priglejí vrchnú dosku. Tá sa robí zo smreka. Vyreže do nej husľovým nožom otvory v tvare "f" znázorňujúce husľový kľúč. Na záver prilepí krk. Ten sa vyrába z javora a je typický tým, že má na konci barokovú archimedovú špirálu. Do neho sa robia otvory na husľové kľúče, kde sa uchytávajú struny.
Na takto zhotovené husle sa potom dávajú doplnky z ebenového dreva či iných exotických drevín. Hmatník, struník či kobylka. "A ešte jedna drobná vec. Duša. Husle majú dušu. Je to malý kolíček - valček zo smreku asi šesť milimetrov hrubý. Ten prenáša chvenie hornej dosky na spodný. Husle bez duše znejú veľmi zle. Skoro vôbec," tvrdí majster husliar. Každé husle počas výroby aj vyskúša. "Ešte pred lakovaním sa skúšajú, či tam nie je nejaký zvukový problém," hovorí. Preto je podľa neho pre neho ako výrobcu huslí výhodou to, že má hudobný sluch. O jeho husľové skvosty je záujem. "Oproti továrenským, manufaktúrnym, sú ručne robené niekoľkonásobne drahšie a je o ne aj väčší záujem. Najmä v zahraničí, kde si ručnú prácu viac cenia," myslí si. Podľa neho sa husle vekom skvalitňujú. "Po piatich rokoch od výroby, keď sa na nich pravidelne hrá majú stabilný tón. Hovorí sa, že ideálne znejú po dvadsiatich až päťdesiatich rokoch." Preto sú cenené staré husle, lebo sú už "vyhrané". Keďže sa často pohybuje medzi hudobníkmi a zberateľmi, v rukách už držal aj pravé stradivarky. "Ich cena je niekoľko miliónov. Majiteľ tej nádhery stál nado mnou a tŕpol. Bol som však z nich sklamaný. Z legendy sa niekedy vytvorí veľká bublina. Ale sú krásne," smeje sa.
Ľ. Slavkovský vyrába aj sláčiky. Tie sa robia z tropických drevín z Brazílie. "Strunka do sláčika je z konského vlasu. Ja si ich objednávam priamo z Ázie. Sú dlhé 80 centimetrov." Podľa neho najvzácnejšie sú staré francúzske sláky, ktorých cena je niekoľko stotisíc korún. Okrem toho sa majster husliar venuje aj opravám rôznych sláčikových hudobných nástrojov. "Roboty je veľa. Na východnom Slovensku je veľa hudobníkov, je komu opravovať hudobné nástroje," dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
