Jedna Brazílčanka mala pery z kolagénu, druhá bodovala prsiami zo silikónu

Nestáva sa často, aby slovenské dievčatá zarábali už veku 17 rokov, dokonca v zahraničí. A predsa existuje zamestnanie, ktoré to umožňuje. Je ním modeling, ktorý láka čoraz viac dievčat už v stredoškolskom veku. A to nielen lukratívnymi zárobkami, ale aj možnosťou cestovať, spoznávať zaujímavých ľudí a v neposlednom rade stať sa slávnou. Týmto chodníčkom sa pred pol rokom vydala 17-ročná Viktoria Halenárová. V apríli sa prihlásila na casting súťaže Elite Model Look a koncom októbra sa už vrátila z prvého pracovného kontraktu v Turecku.

Ako sme už naznačili, prvým krokom v črtajúcej sa Viktoriinej kariére bol úspešný kasting v košickom hoteli Gloria Palace. Vybrať niekoľko dievčat do septembrového finále súťaže prišiel Saša Jány, ktorý zastupuje agentúru Elite v Čechách a na Slovensku. Úlohu nemal ľahkú, veď o našom meste je známe, že sa peknými babami len tak hemží. Napokon, Košičanka Veronika Ušiaková sa v roku 1999 stala celosvetovou víťazkou Elite Model Look...

Tentoraz do ďalšieho kola postúpila aj Viktória, v tom čase druháčka Gymnázia na Poštovej ulici. A to aj napriek malému hendikepu, ktorým bolo znamienko na tvári. Prisľúbila však, že do dvoch mesiacov bude preč. "Veľmi ma teším, že som postúpila," povedala nám vtedy sympatická brunetka. "Som o krôčik bližšie ku kariére v modelingu. To je môj sen, pre ktorý som ochotná dosť veľa obetovať. A aké mám plány? Cestovať, fotiť, robiť prehliadky. Verím, že sa v modelingu presadím, ako napríklad Brazílčanka Giselle Bundchen."

Znamienko odstránila, chýbala jej výška

Semifinálové kolo bolo pre mnohé dievčatá konečnou stanicou. Približne stovka ich najprv predstúpila pred porotu, ktorá len tak, po prvom videní, vyradila takmer polovicu. Medzi nimi i jednu Košičanku, ktorá prišla spolu s Viktóriou. Ostatné dievčatá mali pred sebou ďalšie vyraďovacie kolá, a po každom sa ich počet znižoval, kým neostal posledný tucet.

Samozrejme, než Viktória absolvovala semifinálové kolo, dala si znamienko na tvári odstrániť laserom. V čase nášho rozhovoru, teda po návrate z Turecka, ho už mala opäť na pôvodnom mieste. To preto, že bola na slnku viac, než mala. Čaká ju druhý operačný pokus, ktorého výsledok bude zrejme trvácnejší. Predsa len, v zime je možností na opaľovanie, ktoré by znamienko opäť "vytiahlo", pomenej...

Nuž ale vráťme sa ešte na bratislavské finále, kam sa Viktória prebojovala spolu s jedenástkou Sloveniek a tuctom dievčat spoza rieky Moravy. Tentoraz sa nieslo v znamení odevnej značky Kenvelo, ktorá sa stala hlavným sponzorom. "Do hangára na bratislavskom letisku vošiel Boeing 737, v ktorom sedeli členovia poroty, a moderátor večera Peter Novák, alias Šarkan," spomína Viktória na deň, ktorý nasmeroval jej život vytúženým smerom. "Počas súťaže sme predvádzali modely značky Kenvelo. Chodili sme po pódiu a ukazovali, ako sa vieme hýbať. Bolo to čosi ako módna prehliadka. Než začala, vôbec som nebola nervózna, ale tam na pódiu, pred takmer 600 divákmi, som mala trochu trému."

Vo finále už Viktória neuspela. Potvrdila sa však dominancia Sloveniek, ktoré obsadili tri zo štyroch prvých miest. Po prvý raz totiž porota určila štyri víťazky a druhé či tretie miesta neudelila. Viktória vie, že do víťaznej štvorky sa nedostala hlavne kvôli nedostatočnej výške. Pre úspech v modelingu je potrebných aspoň 175 cm, pritom jej aj ku 170 chýba pár milimetrov.

Do Istanbulu si ju vybrali

Napriek "neúspechu" vo finále sa pre Viktóriu sen o predvádzacích mólach naplnil. Fotky finalistiek sa totiž dostali do rúk manažérky istej tureckej agentúry, ktorá si vybrala štyri dievčatá. Medzi nimi aj Košičanku, ktorá šancu po prvý raz prefesionálne zúročiť svoju krásu využila. V škole si vybavila mesačné voľno a dva dni po finále už sedela na viedenskom letisku v lietadle, ktoré malo namierené do Istanbulu.

"Dovtedy som o ňom vedela iba to, že je najväčším mestom krajiny, má niekoľko známych futbalových klubov a leží na rozhraní Ázie a Európy," spomína Viktória na koniec septembra. "A tiež to, že Turecko sa snaží dostať do Európskej únie a je tam trochu iná mentalita, najmä vo vzťahu k ženám." Práve na to si musela dať sympatická dievčina pozor. Turci sú horkokrvní nielen na futbale, ale aj vo vzťahu k nežnejšiemu pohlaviu. Mnohí ho navyše považujú za čosi menejcenné. A kto niekedy letel lietadlom do Istanbulu, vie, že každé z jeho letísk pripomína veľké mravenisko.

Báť sa však nebolo čoho. Viktóriu spolu so Zuzkou Brinichovou z Nitry totiž na letisku čakala manažérka Seha, ktorá ich odprevadila do sídla agentúry New Models Management. Okrem pracovnej mala budova aj ubytovaciu časť, kde bývali modelky. "Pôvodne s nami mala cestovať i jedna z víťaziek, Zuzka Kopuncová, ale keďže nemala vybavený pas, ostala doma," spomína Viktória. "Okrem nás tam bolo ubytovaných ešte asi desať dievčat. Z Brazílie, Rumunska, Čiech, Ukrajiny... Aj napriek tomu, že sme boli v podstate konkurentky, veľmi dobre sme si rozumeli."

Náplňou práce dievčat boli kastingy, kde si ich obzerali zástupcovia rôznych firiem. Na základe bookov s fotkami či po osobnom kontakte si modelky vyberali podľa toho, na aký účel ich potrebovali. Buď na fotenie modelov do katalógu, alebo ich predvádzanie na prehliadke. "Za mesiac som získala asi desať kontraktov. Jeden z nich bol odevný katalóg značky Erse. Išlo o rôzne druhy odevov pre mladých. Potom som predvádzala silonky pre odberateľov istej tureckej firmy. Ak sa im zapáčili, tak si ich objednali. Okrem toho som fotila rôzne editorialy. Obliekli nás, nalíčili, urobili vlasy a fotili. Buď to šlo rovno do módnych časopisov, alebo do archívu na príležitostné použitie."

Erotickú ani vyzývavú bielizeň by Viktória nebola ochotná predvádzať. Jednu blúzku si však predsa len zapamätala. "Zdala sa mi trochu priehľadná, no keďže v šatni nebolo zrkadlo, opýtala som sa kamarátky na jej názor. Povedala, že je to také decentné. Až keď som uviedla fotky, ktoré sa robili v inej miestnosti a za iného osvetlenia, som si uvedomila, že cez blúzku je vidieť takmer všetko..." S odmietnutím súvisela aj ponuka na prácu v čase konania pretekov motoriek. "Klient chcel, aby sme držali nad pretekármi dáždniky, no naša manažérka to odmietla, dokonca sa s ním kvôli tomu pohádala. Povedala, že my tam nie sme kvôli dáždnikom, ale kvôli móde..."

Finančne si Viktória ani Zuzana veľmi neprilepšili. Zárobok z fotenia totiž pokryl iba ich náklady na cestu, ubytovanie a stravovanie. Za všetko vraj môže mohamedánsky pôstny sviatok ramadán, ktorý v čase ich pobytu ovplyvňoval život v Turecku. "Dievčatá, ktoré tam boli dlhšie, mám povedali, že obvykle mávajú za deň až desať kastingov. Počas mesiac trvajúceho ramadánu ich však bolo denne maximálne päť. V agentúre nám povedali, že sme si aspoň vylepšili a doplnili novými fotkami naše booky."

Plastiky boli celkom bežné

Samozrejme, pobyt v Istanbule nebol iba o práci. V čase voľna sa Viktória a Zuzana odvážili aj mimo sídla agentúry, ale zase nie príliš ďaleko. Predsa len, Istanbul nie je Bratislava, kde sa tiež dá zablúdiť, ale aj oveľa bezpečnejšie a jednoduchšie nájsť cestu späť. "Väčšinou sme chodili do nákupného centra, ktoré bolo blízko a cez víkend sme zašli aj na Veľký bazár. Večer sme nechodili nikam, lebo sme ešte nemali 18 rokov a tam je to po tejto stránke veľmi prísne. Raz ma síce chcela naša manažérka vziať do nejakého klubu, ale potom si to rozmyslela. Vyzerala som vraj veľmi mlado a ona nechcela riskovať. V tureckých podnikoch často kontrolujú doklady, mohli by byť z toho problémy." Viktória sa však, ako tvrdí, napriek absencii "nočného života" po večeroch vôbec nenudila. "Boli sme tam dobrá partia dievčat. Vždy sme si mali o čom poklebetiť a tak som sa aspoň zlepšila v angličtine."

Práve medzi modelkami si všimla, že mnohé boli vylepšené chirurgickým skalpelom. I ju trochu zarazilo, že v modelingu, ktorý by mal preferovať prirodzenú krásu, je miesto pre plastické operácie. Veď to je to isté, akoby sa kulturista chcel dopracovať k úspechu steroidmi. "Bola tam jedna Brazílčanka, ktorá si dala zväčšiť prsia silikónmi. Kým boli pôvodné, kontraktov mala menej, no po operácii záujem o ňu vzrástol. Predvádza najmä plavky a spodnú bielizeň. Iná Brazílčanka zas mala v perách kolagén." Viktória tvrdí, že ona by kvôli väčšiemu úspechu pod skalpel nešla. Zmena farby či dĺžky vlasov, na to by ešte pristúpila, ale so svojím telom je vraj spokojná. Zatiaľ...

Jediné, čo by sa jej po Istanbule zišlo, by bola dieta. Ešte v lete vraj mala 46 kg, no po návrate z Turecka ukazovala váha o tri viac. "Najviac sa pod to podpísali tie ich sladkosti," myslí si Viktória. "Pritom som veľa nejedla, ale pohybu bolo málo. Neďaleko nášho bývania síce bola posilňovňa s bazénom, ale veľmi drahá. Stála až 75 dolárov na mesiac."

Závisť nepozná

Skúsenosť s obťažovaním, ktorého sa Viktória pred cestou obávala azda najviac, si napokon z Istanbulu nepriniesla. "Všetci muži okolo nás boli profesionáli, tí si to nemohli dovoliť. Ale keď sme šli po ulici, Turci okamžite spozorneli. Obzerali si nás ako atrakciu a niektorí po nás pískali. Niekedy to bolo nepríjemné..." Odlúčenie od najbližších však Košičanka znášala dobre. S rodinou bola v emailovom kontakte a občas si aj zavolali. "Mama sa trochu obávala, ale otec bol toho názoru, že treba cestovať. Pre mňa to nebol problém. Byť odkázaná sama na seba v cudzom prostedí, to je celkom dobrá škola života..."

Na pamiatku si okrem skúseností, ktoré sa jej určite pri ďalšej práci modelky zídu, priniesla aj nejaké suveníry. Kúpila si dva páry topánok v predajni Mango a tiež kozmetiku, ktorá bola lacnejšia než na Slovensku. Samozrejme, v batožine mala pribalených aj množstvo spomienok a zážitkov, na ktoré boli zvedaví nielen doma, ale aj v škole. "Môj priateľ, kamarátky i spolužiačky mi držia palce. So závisťou som sa zatiaľ nestretla," odpovedala Viktória na našu otázku, či vďaka svojej práci nezískala ja niekoľko neprajníkov. Závisť ide totiž často ruka v ruke s popularitou...

V týchto dňoch už košická gymnazistka opäť pracovne "zarezáva". Tentoraz ju agentúra Elite vyslala do Atén, kde ju čaká rovnaký kolotoč, ako bol v Turecku: denne niekoľko kastingov, potom fotenie, predvádzanie... Ale o tom viac až niekedy nabudúce.

Róbert BEJDA

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári