prehrá celý svoj majetok, alebo sa iný zadĺži tak, že podľahne tlaku veriteľov a dá sa na zbojnícke chodníčky. Začne kradnúť, alebo v horšom prípade, vraždiť. Dnešný prípad nie je iný. Jeho hlavný hrdina sa síce nerozhodol vyriešiť svoju fianančnú situáciu tak, že niekomu siahne na život, no okolnosti sa napokon vyvinuli tak, že to urobil...
Bola teplá septembrová noc. Adam H. sedel u kamaráta, prepínal teletext a v ruke žmolil niekoľko tiketov. Veril, že tentoraz to konečne vyjde. Stavil posledných 10 tisíc a možná výhra presahovala dvojnásobok. Po hodine zistil, že ďalej už kontrolovať výsledky nemusí. Hoci mu niektoré riskantné tipy vyšli, všetky tiekty mu "znehodnotil" tenista Becker, ktorý prehral zápas s nejakým kvalifikantom. Adam pokrčil tikety, hodil ich do koša a zamyslel sa. Zajtra musí vrátiť Tonymu 100 tisíc a pritom má akurát niekoľko drobných na autobus.
Adam si zapálil cigaretu a v duchu nariekal nad osudom. Takmer všetko cennejšie, čo mal, už rozpredal. A nielen to. Aj mamine šperky, kvôli krádeži ktorých ho rodičia vyhodili z domu. Za posledné dva mesiace si narobil dlhy za 200 tisíc korún. Všetci by počkali, iba ten úžerník Tony nie. Pre neho musí do zajtra pozháňať peniaze stoj čo stoj. Nechce predsa skončiť v nejakej tmavej pasáži s nožom v bruchu. Vtom Adamovi napadla spásonosná mašlienka. Vráti sa domov k rodičom a prekutre byt. Určite niečo nájde. A keď to vyjde, nechá rodičom odkaz, že je v "kaši" a že všetko vráti. Určite to pochopia, veď je ich jediný syn.
Na druhý deň predpoludním vošiel Adam do vchodu bloku na Tr. SNP. Vyšliapal na 5. poschodie a keď sa ocitol pred dverami rodičovského bytu, neveriacky civel na prídavnú zámku. Navyše, ani do pôvodnej mu nepasoval kľúč a hrozivo vyzeralo i upozornenie na zárubni dverí, že byt je chránený elektronickým zabezpečením. "Rozmýšľal som, čo urobím, keď sa odrazu vedľa otvorili dvere a vyšla z nich susedka," spomínal neskôr Adam na chvíle, keď sa začal rodiť jeho nový plán. "Asi išla do obchodu, lebu v ruke držala nákupnú tašku. Pozdravili sme sa a ona nastúpila do výťahu. Vtedy mi napadlo, že vykradnem jej byt. Vedel som, že s nikým nebýva, je vdova a jej muž bol nejaký veľký riaditeľ."
Adamovou susedkou bola 69-ročná Ktarína D., ktorá už 11 rokov sama obývala 2-izbový byt. Vedelo sa o nej, že peňazí má dosť a na dôchodok odkázaná nie je. Len čo dole vystúpila a vyšla z brány, Adam vybral z vrecka zväzok planžiet, ktoré mu už pomohli k nejednému bytu. Ešte raz skontroloval, či je "čistý vzduch" a pustil sa do práce. "Ten byt som otvoril asi za 20 sekúnd," pochválil sa svojim výkonom. "Keď som vošiel dnu, okamžite som vedel, že odtiaľ naprázdno neodídem. Už chodba bola plná vecí, ktoré by som určite vedel dobre predať. Ja som ale potreboval peniaze." Adam začal zásuvkami. Otváral jednu za druhou a hľadal vkladné knižky alebo hotovosť. Po chvíli našiel obe, no spokojný nebol. Vkladná knižka s pol miliónom bola na heslo a v nej vsunutých tisíckorunových bankoviek narátal iba desať. "Prestal som prehľadávať zásuvky a sústredil sa na šperky. Tie som našiel takmer ihneď. Boli v sklenej kazete na nočnom stolíku a odhadol som ich tak na 50 tisíc."
Vo chvíli, keď naďabil v jednej zo skriniek na kolekciu zlatých mincí a v duchu rátal, koľko za ne dostane, začul z chodby šramot. "Hneď som vedel, že susedka sa vrátila," blížil sa Adam v spomienkach na vyvrcholenie vlámačky. "Asi vytušila, že niečo nie je v poriadku, lebo dvere boli vlastne odomknuté. Spýtala sa, či tu niekto je." Adam si uvedomil, že je zle. Nepozorovane ujsť sa nedalo a keby ho tá žena zbadala, bol by prezradený. Bol totiž "v podmienke" za dve staršie krádeže. Ostávala jediná možnosť: umlčať babku navždy. Hoci nie je vrah, tentoraz nemal na výber. Buď ona, alebo nôž od Tonyho... "Chytil som nejakú tepanú sošku, čo stála na skrinke a postavil sa za dvere. Keď vošla tá žena, udrel som ju po hlave." Babka sa zviezla na zema a tam ju vrah ešte "dokončil"...
Adam šperky i mince predal priekupníkovi a razom bol bohatší o 150 tisíc korún. Dlh vyrovnal a niekoľko dní si žil ako kráľ. Po týždni od vlámačky bolo po ňom vyhlásené pátranie. Ktosi totiž videl Adama vychádzať z paneláku a tak si polícia v rámci preverovania podozrivých porovnala jeho odtlačky prstov s tými, čo sa našli v byte nebohej. Zadržali ho pri pokuse ukradnúť nejaké auto.
"Ja som ju nechcel zabiť," tvrdil Adam na súde. "Potreboval som peniaze. Išlo mi o život." Súd výhovorky neakceptoval. Za lúpežnú vraždu dostal 32-ročný Adam H. 14 rokov.
robo
Autor: Dlhy splatil za cenu vraždy
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári