Navrhli kabínu univerzálneho Detvana, vinetku Dobrej vody či tibavského vína
Pred dvoma týždňami získal mladý absolvent Katedry dizajnu na Fakulte umení TU v Košiciach Mgr. art. Peter Juščák za svoju diplomovú prácu ocenenie. V rámci celoslovenskej súťaže "Národná cena za dizajn" si vyslúžil čestné uznanie za originálne vypracovanie ergonomických a estetických detailov dizajnu drevospracujúcej píly. Nie je to však jediný úspech absolventa košickej katedry. Za uplynulé roky sa ich nazbieralo niekoľko.
Dizajn spomínanej píly vznikol v spolupráci s konkrétnym výrobcom firmou Kusing Huncovce, ktorá sa výrobou strojov zaoberá už 10 rokov. Je ukážkou úzkej spolupráce dizajnéra s konštruktérmi a výrobou. Je veľkým úspechom pre slovenský priemyselný dizajn, pretože tento výrobok sa už dokázal presadiť na medzinárodnom trhu. Kupujú si ho predovšetkým zahraniční odberatelia.
"Celý vývoj trval asi rok," vraví P. Juščák a na margo svojho ocenenia dodáva: "Akýkoľvek dizajn, ktorý sa na Slovensku dostane do procesu výroby, má nábeh na nejaké uznanie." Zástupcovia firmy, ktorá pílu ihneď začala vyrábať, boli s prácou absolventa dizajnu natoľko spokojní, že ho okamžite zamestnali na oddelení vývoja. "Majiteľ firmy má veľké pochopenie pre dizajn svojich výrobkov. To je dôvod, prečo sme začali spolupracovať. V súčasnosti pracujem s technikmi na optimalizácii ďalších strojov. Vo firme mám na starosti aj propagáciu, výrobu prospektov, internetovú stránku."
Inšpiráciu čerpá mladý dizajnér zo svojho vnútra, ale nezabúda sledovať aj konkurenciu. Páči sa mu premyslený nemecký dizajn. A aký je jeho názor na slovenský dizajn vo všeobecnosti? "Na škole majú názor, že treba čerpať z tradícií. Ja si myslím, že inšpirácia sa dá hľadať vo všetkom. V dnešnom globalizovanom svete je potrebné sledovať svetové trendy. Tradície trošku ustupujú. Ľudia hľadajú niečo, čo by posunulo ľudstvo dopredu, nielen sa neustále obzerať dozadu a ostávať v nejakom kruhu."
Slovák pri vývoji Škodovky
Katedra dizajnu FU TU v Košiciach "produkuje" množstvo šikovných študentov. Štát ich vzdelanie financuje, ale to je tak z jeho strany asi všetko. Možnosti uplatnenia dizajnérov na Slovensku sú skutočne mizivé. Preto sa časť absolventov rozuteká do firiem v zahraničí, kde svoje znalosti a schopnosti pretavujú do výrobkov cudzieho štátu. Nemožno im to však vyčítať.
Jedným z úspešných dizajnérov pôsobiacich vo firme zvučného mena, ktorý vyšiel z košickej katedry, je Ing. Erik Veselý. Počas doktorantského štúdia využil ponuku dvojmesačnej stáže v Škoda-Auto a.s. v Mladej Boleslavi na oddelení Vývoja prístrojovej dosky a klimatizácie. "Vďaka znalosti počítačového konštruktérskeho programu CATIA, ktorý sa vyučoje na katedre dizajnu, som mal možnosť presvedčiť vedúceho o svojich schopnostiach. Na základe toho som bol prijatý na pozíciu konštruktéra prístrojovej dosky," vysvetľuje E. Veselý. Po troch rokoch na konštrukcii prestúpil na oddelenie designu. Navyše, so svojim konceptom mestského bicykla získal "Excellent prize" na medzinárodnej dizajnérskej súťaži IBDC v Taipei.
Aký je postup vývoja nového dizajnu výrobkov? Prvým krôčikom je dizajnérova myšlienka, ktorú sformuluje do náčrtov na papieri. Potom sa s ňou pohrá na počítači, kde sa vizualizáciou stáva konkrétnejšia a presnejšia, dotvára ju a mení podľa konzultácie s predstavami výrobcu i podľa praktických požiadaviek technikov. Potom pristupuje k výrobe modelu (prototypu), podľa ktorého sa bude vyrábať finálny výrobok. Hotový prototyp alebo model, podľa ktorého sa bude tovar vyrábať si katedra alebo samostatný dizajnér dáva patentovať ako priemyselný vzor, ktorý vydáva Úrad priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici.
Takýchto priemyselných vzorov má košická katedra a jej pedagógovia slušné množstvo. V praxi môžeme dizajnérsku tvorivosť študentov vidieť na vinetkách minerálnej vody Dobrá voda, vína z Tibavy i plagátov pre Štátnu filharmóniu Košice. "Tieto grafické práce sú vhodnými témami pre semestrálne zadania. Robili ich skupiny 15 študentov - tretiakov a firmy si z náčrtov vybrali. Hlavná požiadavka výrobcov bola originálnosť. Pre študentov je to zaujímavá možnosť sebauplatnenia a reklamy svojej práce už počas štúdia. Skončí školu a už má zrealizované návrhy," hovorí zástupca vedúceho katedry doc. Ing. Jaroslav Jarema CSc.
Digitálny telefónny prístroj ISDN je ďalším výtvorom katedry, ktorý sa vyrába sériovo. Firma Tesla Liptovský Hrádok a.s. dodávala pre TU v Košiciach digitálnu ústredňu. Dizajnérov mala po ruke, preto ich oslovila s požiadavkou, aby sa na dizajne nového telefónu podieľali. "Vývoj trval asi tri roky. Prvé štúdie robili pedagógovia katedry dizajnu i študenti. Z ponúknutých koncepčných riešení potom firma vybrala jeden záväzný dizajn, ktorý sme neskôr na katedre rozpracovali veľmi detailne v spolupráci s vývojovými pracovníkmi Tesly. S použitím softvéru, ktorý katedra používa pre 3D modelovanie CATIA, vznikli vizuálne návrhy." Po zhodnotení pripomienok od vývojových pracovníkov a potencionálnych užívateľov, bol vytvorený model. Telefón sa vyrába doteraz.
Pred deviatimi rokmi podľa štúdie, ktorú pripravil tím pedagogických pracovníkov katedry, začala firma Detva vyrábať univerzálny nakladač Detvan. Výrobca chcel pre svoj stroj futuristický perspektívny dizajn. "Prišli sme so zaujímavým tvarovým riešením kabíny stroja, ktoré bolo na tú dobu pomerne progresívne a nové. Firme sa to zapáčilo a našu ideu použila pre vývoj svojho výrobku. Budúci trend sme veľmi dobre odhadli, pretože oblé tvary sa neskôr objavili aj u iných výrobcov," vraví docent Jarema.
Navrhli aj interiér "icečka"
Cestujúci železničnou dopravou sa s prácou košických dizajnérov môžu stretnúť v IC vlakoch. Keď ŽSR vyvíjali nové vlakové súpravy, obrátili sa na košickú katedru dizajnu, ktorá mala v tom období veľmi dobré meno. Bola ocenená národnou cenou za dizajn a efektívne sa prezentovala na všetkých výstavách v odbore. Štandartné modely vozňov bolo potrebné zmodifikovať, čiže fantázia dizajnérov sa mohla koncentrovať len do tvorby interiéru. "Dotvárali a zlaďovali sme jednotlivé interiérové prvky. Od podlahy počnúc až po obklady stien. Museli sme akceptovať podmienky z hľadiska bezpečnosti. Našou úlohou bolo navrhnúť farby a dezén látok, ktoré sa použili v interiéri."
Prvá trieda mala pôsobiť luxusnejšie, preto sa dizajnéri rozhodli pre bordovú. Druhá trieda je určená pre širší okruh zákazníkov, preto zvolená farba musela byť univerzálnejšia, nenápadnejšia a praktickejšia na údržbu. Sivá spĺňa všetky požadované atribúty. Tím štyroch pedagógov pracoval na vytvorení dizajnu interiéru dva roky. Reprezentačné IC vozne boli potom vystavené na viacerých medzinárodných výstavách, kde si vyslúžili pozitívne reakcie viacerých zahraničných odborníkov.
"Urobili sme aj štúdie salónnych vozňov, ktoré mali slúžiť pre cestovanie na väčšie vzdialenosti. Bola tam časť na spanie i obývacia, spoločenská miestnosť." Toto zrealizované nebolo, pretože podľa investorov by investícia do týchto vozňov nebola rentabilná. "Myšlienka je to však dobrá a mohli by ju využiť cestovné kancelárie ako dopravný a ubytovací prostriedok pre zákazníkov. Vozeň poskytuje cestujúcim dostatok komfortu. V noci sa takým vlakom dopravuje na vytýčené miesto a cez deň sa poznávajú pamiatky."
Aj autobus Novoplan, ktorý je zaradený do mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, vyšiel z dielne katedry. Slovenská autobusová doprava chcela obnoviť svoj vozový park novými slovenskými autobusmi. Tejto výzvy sa chytil závod v Lučenci, ktorý sa dovtedy zaoberal len opravami autobusov. Začal technologicky vyvíjať nový autobus, ktorý potreboval aj nový dizajn. Firma oslovila košickú katedru nielen kvôli jej menu, ale aj kvôli možnosti vyrobenia dielov autobusu v modelárskych dielňach katedry.
"Aj študenti sa mali možnosť podieľať na vývoji v rámci semestrálnych prác. Nakoniec dizajn robila skupina pracovníkov katedry. Firma nepotrebovala len ideu a nejaké skice, ale chcela, aby sa prvé predné a zadné čelá z laminátu vyrobili u nás. Dokázali sme, že vieme pracovať s materiálom, že to vieme nielen nakresliť, ale aj na katedre vyrobiť." Zhmotniť myšlienku v prototyp trvalo rok. Novoplan vyrábal lučenecký závod približne päť rokov. Hlavný dizajnér tohto projektu následne z katedry odišiel do praxe a s firmou spolupracoval aj na vývoji dizajnu diaľkových autobusov.
Vedia konkurovať európskym školám
Katedra je pre výučbu dizajnu dobre vybavená. Nielen materiálne, ale aj moderným akreditovaným študijným programom. Jej študenti majú možnosť študovať aj v zahraničí, na výmenných pobytoch v rámci spolupráce so školami v Nemecku, Poľsku, Francúzsku, Maďarsku a v Českej republike. Študenti získajú základy z kresby, tvarovania materiálu, grafického dizajnu, produktového dizajnu, dizajnu vizuálnych komunikácií, priemyselného dizajnu a z dizajnu zameraného na inováciu výrobkov. Ak študent vie čo chce v budúcnosti robiť, môže sa tu cielene vyprofilovať.
"Čo sa týka slovenského dizajnérskeho školstva, môžeme konkurovať školám v celej Európe," tvrdí Ing. Tibor Uhrín, poverený vedením katedry dizajnu. "Problém slovenského dizajnu je v tom, že tu nie je dostatočná výrobná sila. Slovenský dizajn je takou popoluškou, ktorú výrobcovia ale ami ministerstvo hospodárstva a kultúry nedoceňujú. Osobitosť slovenského dizajnu by sme mohli hľadať v tradičnom remesle." Dodáva, že ľudová kultúra je internacionálna, preto aj slovenský dizajn nie je jednoznačne čitateľný, ale popretkávaný mnohými inými prúdmi. V povojnovom období udávali smer vo vývoji dizajnu tri prúdy - škandinávsky, nemecký a talianský. Slováci mali najbližšie k škandinávskemu, pretože má regionálny a národný charakter. Taliansky dizajn je svieži, veľmi progresívny, novátorský. Nemecký zase racionálny, a premyslený.
Ing. Uhrín je tvorcom viacerých predmetov propagujúcich slovenský dizajn vychádzajúci z tradičného remesla. Jeho tvorba je inšpirovaná starými remeselnými výrobkami a prírodou. Bola ocenená v slovenskom aj medzinárodnom meradle. Predáva sa na výstavách v dizajn štúdiu ÚĽUV i v galérii vo Viedni.
Oblasť dizajnu priemyselného sériovo vyrábaného tovaru, sa na Slovensku rozvíja veľmi slabo. Prvotnou príčinou je nedostatočná výrobná sila. Druhotnou nedostatočná podpora malého a stredného podnikania zo strany štátu. V zahraničí je štátna legislatívna podpora vývoja domáceho dizajnu jeden z prostriedkov motivujúcich výrobu. V susednom Česku zaviedli do praxe veľmi efektívny systém propagujúci výrobky s českým dizajnom. Tam totiž ministerstvo hospodárstva prepláca firmám polovicu finančných nákladov potrebných na vývoj dizajnu nového výrobku prostredníctvom Desing centra Českej republiky.
Slovensko je v zahraničí vnímané ako krajina, kde je veľa šikovných a talentovaných ľudí. Toto meno mu však robia ľudia, ktorí sú v tvorbe oveľa viac úspešní v zahraničí ako doma. Ak by však štát zaviedol výhodné podmienky pre vytváranie nových produktov, perspektíva slovenského dizajnu vo výrobe estetických úžitkových predmetov, nábytkárstve a v strojárenskej výrobe, by vzrástla.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: Korzovanie košickými ulicami
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
