Nalietal sa aj medzi lavičkami
Slovenský futbal mal v baráži o svetový šampionát v Nemecku aj príjemnejšie starosti ako dráždiť červeným súknom rozzúrených španielskych býkov. Aj keď nie je isté, kto sa zapotil viac, či naša jedenástka v sobotu v Madride, alebo kvarteto rozhodcov vo švajčiarskom Berne, na ktorý v ten istý večer Turci padli...
"Poriadne som sa veru spotil aj ja, i keď som bol len medzi oboma lavičkami a nemusel som behať po ihrisku ako Ľuboš Micheľ. Aj tam bolo živo, takže som sa tiež dosť nalietal, upokojovať bolo treba obe strany. Pod rozhodcovský dres som si vzal aj spodné, teplé tričko, aby som nezamrzol, ale vôbec mi ho nebolo treba," prišiel si na svoje počas ostro sledovaného duelu Švajčiarsko - Turecko aj štvrtý rozhodca, Košičan Richard Havrilla. "Najmä turecká lavička stále niečo reklamovala, nepáčili sa im niektoré verdikty, ale nie až tak, že by to hraničilo s pravidlami. Tie protesty neprekročili únosnú mieru, nebol dôvod, aby sme niekoho vykázali z lavičky, ako sa to stalo Galisovi v Madride."
Nebol to súboj v bielych rukavičkách, súperi si na trávniku nič nedarovali, každému bolo jasné, čo bolo v hre. Ale podľa televízneho zostrihu sa zdalo, že všetci štyria ste napätú situáciu udržali pod kontrolou.
"Bol to veľmi ťažký zápas pre rozhodcov. Ľuboš si musel dávať veľký pozor, aby hráčom nenaletel, lebo tam boli aj nejaké filmovačky. Atmosféra bola veľmi vyhecovaná, na ihrisku i na lavičkách. Aj ja som musel mať oči doslova na stopkách."
Ale ´pískať´ na takom štadióne a pred takou kulisou musí byť aj pre vás ohromný zážitok. "Stade de Suisse otvorili iba v júli tohto roku a patrí určite k najmodernejším v celej Európe, dokonalým vybavením, i po architektonickej stránke. Aj keď dnu je možno podobný iným novým stánkom, ale je to preto, že tam musia byť dodržané určité normy kvôli divákom. Vybudovali ho na mieste pôvodného Wankdorf štadióna, kde bolo finále majstrovstiev sveta v roku 1954. Organizátori dali pred zápasom na každé sedadlo švajčiarsku vlajočku, a keď nimi diváci mávali, vyzeralo to super."
S tými tureckými problémy neboli?
"V hľadisku ich bolo údajne štyritisíc, ale počas zápasu k žiadnemu incidentu nedošlo. Ako sa správali v meste a pred štadiónom sme posúdiť nemohli, lebo pri príchode naň sme mali policajný sprievod."
U nás sa šušká, ba aj nahlas vykrikuje, že Taliani nám v Madride neboli naklonení preto, že nie sme pre organizátorov svetového šampionátu ekonomicky zaujímavou krajinou. Vy ste v Berne ten ´problém´ asi nemali, lebo Švajčiari i Turci sú pre nich asi zarovno. Alebo ste v zákulisí pocítili náznak toho, že by bolo treba niekomu pomôcť na šampionát trošku viac?
"Kdeže, všetko bolo maximálne korektné, či už zo strany švajčiarskeho zväzu alebo i FIFA. Rozhodovalo sa iba na ihrisku a tam si nikto nič nedaroval. S kolegami sme sa však zhodli v jednom, že sme radi, že do Turecka na odvetu nemusíme, že tam pôjde niekto iný."
Bern bol v tejto sezóne pre vás na medzinárodnej trati konečnou. Ako sa vám tam páčilo?
"O štadióne som už hovoril. Celé športové centrum je perfektné, hneď vedľa je zimný štadión s kapacitou sedemnásťtisíc divákov, na ligu tam vraj majú pätnásťtisícový priemer, takže Bern je aj hokejové mesto. Absolvovali sme jeho štandardnú prehliadku a v centre obdivovali aj dvojicu medveďov, ktoré tam majú svoj výbeh a ľudia ich môžu fotografovať i kŕmiť. Medveď je totiž symbolom mesta, majú ho aj v mestskom erbe."
mat
Autor: Za tri skutky tri paragrafy
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
