kostolníkom.
Andrej Herstek je čulý starček. Keď začne spomínať, zasvietia mu oči. Rozpráva, ako chodil po dedine naprávať ruky, trhal zuby, pomáhal pri narodení teliatok. Prezradil, ako odmietol dať komunistom koňa a potom ho zatvorili na dvadsaťštyri hodín v Bardejove na mestskom úrade. O tom, že má aj zmysel pre humor, svedčí, že na svoje sté narodeniny si nechal zhotoviť stodolárovku so svojou fotografiou a tento „falzifikát" rozdával svojim vnukom a pravnukom ako poďakovanie, že mu prišli zablahoželať. Vnukov má 13, pravnukov sedemnásť. Najmladšia Deniska má dva roky. Spolu s manželkou vychovali štyri deti. Je však vdovcom už celých 18 rokov.
Aký bol jeho život? Doma hospodáril. V roku 1956 vstúpil do družstva. Neskôr ako robotník pracoval v mestskom stavebnom podniku. Byť kostolníkom mu pomáhala celá rodina. Dcéra Kristína Petrová, ktorá s manželom býva v rodičovskom dome v Bartošovciach, spomína: „Denne sa zvonilo trikrát. Ráno o piatej, na obed a večer, keď sa zotmelo. Stalo sa i to, že išla búrka a my sme z poľa utekali zvonením rozháňať mraky. Veľa ráz to aj pomohlo. Keď bol požiar, tak sa tiež bilo. Zvonilo sa však len do jednej strany: bim, bim, bim. Inokedy to bolo bim-bam." Kostolníčenie zdedil pán Herstek po otcovi, ktorý robil kostolníka do 1948. roku.
Zablahoželať k stým narodeninám mu prišla aj 92-ročná sestra. Došli aj hostia z USA, či vnuk zo Švédska. Pricestovali aj z Bratislavy, z Brezna, z Jasova, z Košíc. „Hoci nás bolo sto, bola to iba najbližšia rodina, všetkých sa pozvať nedalo," reagovala Kristína. Pogratulovať bol aj starosta, doniesol darčekový kôš. Oslavy začali svätou omšou. „Bolo mi ako v nebi," pousmial sa dedo Herstek. Vnučka Gabriela Kostelníková na to povedala: „Kostolík je otcov druhý domov." Oslavy pokračovali v kultúrnom dome. Storočný oslávenec na nich vydržal vyše päť hodín. „Keď sme sa ho pýtali, či nie je unavený, stále iba hovoril - ešte môžem," usmieva Sa dcéra Kristína a dodáva: „Bol veľmi šťastný, tešil sa. Ale zaujímalo ho aj to, koľko to celé stálo." Na druhý deň po oslavách pohostili Herstekovci celú dedinu. Postavili stôl pred kostol a naložili naň koláče i pálenku.
Blahoželanie dostal oslávenec aj od prezidenta. Prišlo mu poštou. Ivan Gašparovič napísal: „Od vášho syna Bernarda Hersteka som sa dozvedel, že oslavujete vzácne storočné jubileum. Želám vám, aby ste žili v zdraví obklopený blízkymi." Mimochodom, syn pána Hersteka - Bernard je bývalým umeleckým vedúcim a zakladateľom známeho prešovského detského speváckeho zboru Prešovčatá.
Pred pár mesiacmi ešte dokázal Andrej Herstek chodiť sám bez pomoci. O všetko sa zaujímal, o politiku, o správy. Teraz už potrebuje stálu opateru. „Nohy mu robia starosti, opúšťajú ho sily," hovorí dcéra. Jeho denný režim je nasledovný: vstáva ráno o siedmej, nasleduje hygiena, raňajky a ranná modlitba s ružencom. Doobeda potom presedí v kresle s nohami na stoličke. O dvanástej obeduje. „Keď meškám, už sa pýta - kucharki, keľo hodzin?" zasmiala sa Kristína. Popoludní opäť oddychuje, ale už v posteli a najneskôr o štvrtej večeria. Zvyčajne si dá bielu kávu a chlebík s masielkom. A pije veľa vody: „Koľkokrát za ním prídem, stále hovorí - ulej vody." Tiež má rád sladké. Všetko mu treba bohato ocukrovať, halušky či pirohy. Aj do dvojdecovej kávy mu dávajú vrchovatú polievkovú lyžicu cukru.
Podľa dcéry otcov recept na dlhovekosť spočíva v tom, že sa nevie rozčúliť. A vždy si našiel čas na odpočinok. Aj keď bola robota, zdriemol si aspoň pätnásť minúť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
