pretože k železnici nastúpil v roku 1954 a štyri roky nato už riadil vlaky ako rušňovodič. S úsmevom spomína, ako ešte jazdil na parných rušňoch. Povolanie ho, zdá sa, chytilo poriadne za srdce. Miesta, ktoré prešiel vlakom, dnes zvečňuje tento 70-ročný Novovešťan na plátno.
"Maľovanie ma začalo zaujímať v čase, keď moja sestra študovala na umeleckej škole. Doma sa povaľovali farby, plátna, skice. Všetko ma to lákalo," spomína pán Emilián, ako "privoňal" k maliarstvu. Prechádzky prírodou a maľovanie boli v prvom rade koníčkom, železnica a modrá uniforma zase povolaním. "Ako rušňovodič som prešiel celé niekdajšie Československo. Tej nádhernej prírody, čo som videl z rušňa... Pokúšal som sa narýchlo urobiť si skice, ale popri riadení rušňa sa to nedalo," hovorí pán Cvengroš o tom, ako sa snažil spojiť príjemné s užitočným.
Kedysi pôsobil na Spiši Klub neprofesionálnych výtvarníkov. Umelci mali svoj ateliér, dostávali hodiny teórie od profesionálov, zúčastňovali sa spoločných plenérov. Dnes je to už minulosť, každý je odkázaný sám na seba. E. Cvengroš na tieto časy spomína rád, čosi sa priučil.
Zlom v jeho koníčku nastal, keď odišiel do dôchodku. Bývalý železničiar si povedal, že všetky tie nádherné miesta, ktoré prešiel vlakom, navštívi a namaľuje. Vyzerá to asi tak, že sa ubytuje v konkrétnom regióne na Slovensku na pár dní. Cez deň pochodí krajinu v blízkosti koľajníc a maľuje. "Syn mi kúpil mobilný telefón, aby som sa nestratil. Strach nemám, cítim sa zdravý, verím, že sa mi na týchto potulkách nič nestane," odpovedá nám maliar zo Spiša na otázku, či sa len predsa so siedmimi krížikmi na chrbte nebojí pustiť sa na takéto výlety.
E. Cvengroš tak prešiel napríklad trasu od Hnilca po Červenú Skalu. Cestou "stretol" deväť tunelov, ktoré boli pre neho ako pre maliara veľkou inšpiráciou. Podobne sa "túlal" aj po strednom Slovensku. Trasu Horná Štubňa - Hronská Dúbrava však prechádzal na etapy až niekoľko mesiacov. Predsa len 22 tunelov dalo maliarovi zo Spiša poriadne zabrať. "Tieto staré tunely sú hotovým umeleckým dielom. Majú nádherné portály," nadchýna sa pán Emilián.
Zdá sa, že na svete nie je sám, kto podľahol svetu koľajníc a okolitej prírody. "Nad Harmancom som stretol vlakvedúceho z českého Vrakovníka. Na Slovensko prišiel presne za tým istým účelom ako ja. S jediným rozdielom. Ja som maľoval, on fotil," spomína E. Cvengroš.
Túlavé topánky nezobúva ani teraz v zime. V takomto období maľuje v okolí, hlavne v Slovenskom raji. Hneď, ako sa oteplí, má maliar zo Spiša namierené smerom na Prešov. "Láka ma Pusté Pole, Orlov Plaveč a okolité tunely. Sú štyri a v porovnaní s tými zo stredného Slovenska sú novšie, ale to nevadí," plánuje E. Cvengroš s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
