Budeme platiť "iba" 700 Sk, 760 Sk alebo až 804 Sk?
Koniec roka akosi automaticky prináša zmeny. Príjemné, aj tie nepríjemnejšie, ktoré majú často dopad na naše peňaženky. Okrem úprav cien energií sa po tieto dni začína v meste hlasnejšie hovoriť, že nás s najväčšou pravdepodobnosťou čaká zvýšenie miestneho poplatku za odpad.
Je to pravda alebo sú to plané reči?, opýtali sme sa JUDr. Igora Laskovského, člena predstavenstva akciovej spoločnosti Kosit a súčasne poslanca mestského zastupiteľstva. Odpoveďou nepotešil, je to pravda. O zmene VZN o komunálnom odpade a drobnom stavebnom odpade minulý týždeň už rokovala mestská rada.
"V návrhu zmeny sa špecifikujú niektoré veci, ktoré v pôvodnom VZN neboli šťastne upravené. Vypúšťa sa napríklad pojem pešia zóna, ktorej režim je upravený v samostatnom VZN o užívaní historickej časti mesta. Navrhuje sa zosúladenie s platnou legislatívou, ktorá zavádza pojem elektronický odpad." Ďalej sa uvažuje, že sa pri paušálne spoplatňovaných rodinných domoch okrem veľkých 100-litrových vriec zavedú i menšie, 25 a 50-litrové. Upresňujú sa tiež podmienky uplatnenia a poskytnutia zníženia u ľudí nad 70 rokov a osamelo žijúcich nad 70 rokov. "Mesto, a to každého asi najviac zaujíma, pretože sa dotkne väčšiny občanov, predložilo pri paušálnej platbe za odpad aj návrh troch nových výšok miestneho poplatku. Sú to na osobu a rok buď: 700 Sk, 760 Sk alebo 804 Sk. (Od 1. 1. 2004 sa platilo 650 Sk na človeka a rok.) Uvidí sa, ktorý návrh prejde, a či vôbec niektorý nájde podporu."
Argumenty magistrátu pre zvýšenie cien sú hlavne ekonomické, na odpade sú vysoké nedoplatky. Časť z nich má na svedomí Luník IX, obyvatelia miestny poplatok neplatia. Doteraz je dlh 13 miliónov, ktorý sa len ťažko vyrovná. Neplatičmi sú tiež právnické a fyzické osoby v iných častiach mesta. Mesto síce v tomto roku vymohlo za minulý rok asi 20 miliónov, no nové nedoplatky sa nabaľujú. "V súčasnom období mestu chýba vo vyberaní poplatku za odpad okolo 68 miliónov. Keďže Kositu sa však musela zaplatiť, peniaze sa zobrali z inej položky rozpočtu. Som presvedčený, že na decembrovom mestskom zastupiteľstve, kedy sa poslanci budú musieť návrhom zvýšenia zaoberať, v názoroch určite nebudú jednotní," pokračoval I. Laskovský. Názorová nejednotnosť bude z pohľadu poslancov logická. Čo nevidieť vstúpime do posledného roku fungovania tohto parlamentu a keďže mnohí poslanci zrejme opäť mienia kandidovať, neveľmi si budú chcieť pokaziť renomé podporou zvýšenia poplatku.
Nech sa mestské zastupiteľstvo názorovo aj rozdelí, podľa I. Laskovského sa úprave smerom hore nevyhneme. Aj preto nie, že Kosit prednedávnom skolaudoval zariadenie na čistenie spalín. Na jednej strane je to plus, do ovzdušia pôjde podstatne menej spalín. Lenže, náklady na úpravu sa musia niekde odraziť. "Podľa mňa sa ukážu v tom, že dnes mesto platí Kositu za tonu odvezeného odpadu 1630 Sk, po novom to bude okolo 1900 Sk, čiže na tonu odpadu asi o 300 Sk viac. Toto zvýšenie sa spolu s doterajším nedoplatkom, teda spomínanými 68 miliónmi, niekde musí vyrovnať. Podľa I. Laskovského bol proces cenotvorby za odvoz odpadu od začiatku zle postavený. Keby sa prvotné štartovacie ceny určili nižšie, bol by na prípadné úpravy väčší priestor. Teraz však ľudia cítia aj 10-korunové zvýšenie, a právom sa pýtajú, prečo sa u nás musí zaplatiť až toľko, keď inde je to menej. "O tom, čo bolo, je dnes zbytočné polemizovať či sa pýtať tých, ktorí cenu tvorili. Dnes sú zmluvne stanovené a nižšie sa ísť nedá."
Ďalším problémom je to, že mesto je akcionárom spoločnosti Kosit, ale súčasne jej 75-percentným obchodným partnerom. "Mesto ako akcionár by malo tlačiť, aby boli zisky Kositu, a tým aj dividendy mesta, čo najvyššie. Súčasne by však malo chrániť peňaženky občanov, čiže dbať, nech za odpad platia čo najmenej a nech dostávajú čo najlepšie služby. Aj preto si myslím, že mesto by malo predať svoje akcie, prípadne si ponechať len minimálny balík, ktorý by mu umožňoval istý vplyv a vyjadrovanie sa k chodu spoločnosti." Nemôže však očakávať, že zo spoločnosti Kosit získa dividendy. Keď aj bol v Kosite zisk, a zatiaľ to bolo každý rok, buď sa financie presunuli na ďalší rok na rozvojové projekty alebo išli do rezervného fondu. "Pokiaľ by bolo Mesto Košice s Kositom len v obchodnom vzťahu, mohlo by sa inak správať pri určovaní cien, aj pri zabezpečovaní služieb. Takže by to bolo v prospech občanov Košíc, o ktorých by malo ísť predovšetkým," dodal JUDr. Laskovský.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
