Symbol dostupnosti v zabudnutí, má ho len 28 percent budov mesta
Kto má problémy s pohybom, a preto musí chodiť buď s pomocou barlí či na invalidnom vozíku, ten si v našom meste aj v 21. storočí zanadáva. Nie všade sa totiž dostane. Na tento problém v rubrike Čo vás trápi poukázal i čitateľ Ing. Ján Bartko.
On i manželka sú telesne postihnutí. J. Bartko sa už od roku 1963, teda viac ako 40 rokov, snaží o debariérizáciu Košíc. Najprv ako člen komisie s týmto zameraním pri Zväze invalidov, neskôr ako tajomník pre ustanovené komisie pre odstraňovanie architektonických bariér pri okresných úradoch. Teraz ako bežný občan.
"Pamätám si, že prvý bezbariérový vstup sa podaril zriadiť v potravinách na Dominikánskom námestí. Bol to vtedy boom a veruže sa mnohé firmy, inštitúcie i banky snažili pokračovať v tomto úsilí a získať medzinárodný symbol dostupnosti. Chápali, že aj ľudia s telesným postihnutím majú nárok dostať sa všade tam, kde ostatní, zdraví," vrátil sa J. Bartko v spomienkach do minulých rokov. V 80-tych rokoch minulého storočia bola dokonca taká situácia, že až do 80 percent objektov na Hlavnej ulici bol vytvorený prístup. Žiaľ, v 90-tych rokoch, keď sa tá istá Hlavná rekonštruovala, znížením úrovne cesty novou dlažbou znovu vznikli bariéry. A tie sú na mnohých miestach doteraz.
"Som za realizáciu projektu Košice bez bariér, no úprimne povedané, vidím, už to nie je také ako predtým. Dokonca ani mnohým obchodníkom nezáleží na tom, aby sme sa do ich predajní vedeli dostať. Nechcem byť tvrdý, no mám pocit, že keďže sme invalidi, nevidia v nás bohatých zákazníkov, a tak si povedia: načo nám pomáhať,? neodpustil si J. Bartko štipľavú poznámku nielen k technickým a stavebným zábranám. "V súčasnosti majú telesne postihnutí prístup len do asi 28 percent z celkového množstva budov a stavieb v meste. Nie je to trošku málo? Naprávať sa dá všade, od chodníkov a parkovísk po možnosti vstupov do kultúrnych, štátnych, samosprávnych i športových objektov," zdôraznil J. Bartko. Pravda, treba aj chcieť, čiže inými slovami rozumieť a byť ústretovým k potrebám tých, čo sú z nejakého dôvodu v pohybe vážne obmedzení.
V súvislosti s týmto problémom sme oslovili riaditeľa Útvaru hlavného architekta a architekta mesta Ing. arch. Petra Murka. "Stavebný zákon jednoznačne hovorí, že mimo historicky chránených objektov všetky nové verejné objekty musia mať aj bezbariérový prístup. Pokiaľ ho stavba nemá, nemalo by byť na ňu vydané kolaudačné rozhodnutie. Aby sa to dodržiavalo, na to majú dozerať stavebné úrady. V meste ich máme štyri," podčiarkol P. Murko. Budovy, ktoré vyrástli dávnejšie, ale svojím charakterom sú nevyhnutné pre mnohých občanov, napríklad budovy samosprávnych, štátnych orgánov, pošty, železnice či autobusové stanice, aj keď stavebný zákon im to neukladá, by mali na telesne postihnutých myslieť. Dnes je technika tak v popredí, že postaviť pohyblivú plošinu nemôže byť problém. Invalidi by sa nemali ocitnúť v situácii, že nemôžu prekonať výškový rozdiel a kvôli tomu sa niekam nevedia dostať.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
