v masovosti, zaslúžený primát si napokon odniesli Košice, kde sa na "pietnej akcii" pri Dolnej bráne pred vedeckou knižnicou zúčastnilo závratných 20 študentov (odhad Korzára). Záujem našej mládeže o históriu a udalosti, ktorým môžu vďačiť napríklad aj za to, že sa podobných happeningov nemusia zúčastňovať povinne, je naozaj potešiteľný. Ešteže si nepamätajú na 1.máje - minimálna sankcia, ak ich otcovia a mamky neprišli manifestovať, bola dvojka z chovania... Pravda, nie sú naši mladí takí leniví od prírody. Proti Froncovej maturite či za "bezplatné školstvo" sa v Košiciach dokázali zhúfovať aj do tisícky. Ale niet na čo ani na koho sa sťažovať - akých sme si synov a dcéry vychovali, takých ich máme.
Kolízia sviatku s kampaňou pritiahla do našich končín opäť armádu bratislavských harcovníkov z 1.ligy. Fico, Hrušovský a Martináková sa dobreže nepotkýnali o seba, ako promenádovali po peších zónach v Košiciach či iných dedinách. A to vrcholné číslo je zrejme ešte pred nami - na veľkom koni by mal prísť aj Dzurinda, aby podporil Novotného. Je dobre, že chodia a majú nás tak radi. Všetci nosia pracovné miesta, vyššie reálne i nominálne mzdy, spravodlivé delenie eurofondov a podobne. A svorne hromžia na úpadok politickej kultúry, za ktorý nesie zodpovednosť vždy ten druhý. Martináková navyše doniesla i nošu bujných preferencií, keďže podľa najnovších výskumov už je v parlamente nielen načierno, ako pasažierka listiny prekliatej SDKÚ, ale aj ako nositeľ virtuálnych sympatií občanov. Blahoželáme. Či budeme aj v septembri 2006, sa ešte veľmi ukáže.
Jemne iný názor na November 1989 majú ale naši milí komunisti, ktorí presne podľa Marxovho učenia pripomenuli, že "dejiny píšu víťazi". Pre komunistov je však 17. november "dňom smútku a vzdoru". Predseda, zať Vasiľa Biľaka, poodhalil smutnú pravdu, ktorá znie, že "nežná revolúcia priniesla na Slovensku kapitalistické besnenie, demontáž sociálneho štátu a zradu na občanoch". Veru tak. Zbedačení Slováci kapitalisticky besnia v hypermarketoch a nemajú už to potešenie vystávať v kilometrových radoch napríklad na hajzelpapier, toaletné mydlo či nebodaj - aj také bolo - čerstvé maslo (v roku 1987 úplne zmizlo z obchodov asi na týždeň). Takéto zážitky sú stratené, ale nemusia byť definitívne, ak budeme voliť - KSS. Aby sa im dobre sedelo v parlamente, tak ako dnes. Ešteže nikto nenavrhuje - okrem Slovenskej pospolitosti, hahaha - zakázať im činnosť. Oni by nám inak zakrútili krkmi.
Medzi neodmysliteľné znaky kapitalistického besnenia patrí aj privatizácia. A na Košice sa už aj blíži nová pohroma. Idú nám predať letisko - záujemcovia o bratislavské i košické predstavia svoje ponuky už v pondelok. Nevedno, aké sú kritériá pre nadobúdateľov, ale ako poznáme zlých kapitalistov, môžu aj zrušiť celý podnik a na pozemku postavia hypermarket. Uvidíme. O životnú rentu a celú rodinu na tri pokolenia dopredu má v každom prípade postarané Pavol Prokopovič, ktorý vymenuje výberovú komisiu. Blahoželáme - byť v správnu chvíľu na správnom mieste je ešte väčší jackpot ako Martinákovej preferencie.
Peter SHUTZ
Autor: Za tri skutky tri paragrafy
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
