mená. A čo je najlepšie, po boku legendárnych hudobníkov, Omara Hakima (bicie), Hirama Bullocka (gitary), Willa Lee (basová gitara), Jacka Delhommeho (klávesy) a Mika Caffreyho (gitary), spevák vyráža na svoje československé turné. Ešte pred tým, ako sa 5. 12. zastaví v Prešove a 6. 12. v košickej hale Cassosport, sme sa nielen o platni s Richardom porozprávali.
Svoj ďalší album ste sa zastrájali nahrávať na Kube. Napokon z toho bola opäť Amerika, navyše s hudobníkmi svetového mena. Ako sa takýto sen zhmotňuje?
"Je to naozaj sen a rozprávka zároveň. Pred takým rokom by som si nevedel ani predstaviť, že by so mnou hrali takýto muzikanti. Pôvodná koncepcia bola ozaj spätá s Kubou. Podarilo sa mi nakontaktovať na Ibrahima Ferrera, speváka Buena Vista Social Club. Zašiel som za ním po jeho bratislavskom koncerte a z mobilu som mu prečítal text nášho potenciálneho spoločného duetu, ktorý som si vymyslel v priebehu koncertu. Povedal, že prečo nie, tak sme pripravili pesničku, opäť sme sa stretli a doniesli mu moje disky. Všetci sa tvárili veľmi pozitívne, všetko vyzeralo úplne bez problémov, tak sme začali byť optimistickí i my. No naša mailová komunikácia po čase zostala bez odozvy. Pravdepodobne už v tom období Ibrahimovi skomplikovala život smrteľná choroba. Celá koncepcia sa teda naštrbila a tak sme sa rozhodli, že opäť urobíme väčšiu radosť Bushovi ako Castrovi. Chceli sme nahrávať v rovnakom štúdiu, ako minulý album Monogamný vzťah. Vymysleli sme si odvážny plán, osloviť hudobníkov najväčších z najväčších a uvidíme, čo z toho bude. Za to, že sa týchto ľudí napokon podarilo dohodnúť, môže Jozef Stopka, môj agent. Keď sa nám podarilo získať Omara Hakima, už sme mali silné meno na to, aby sme pritiahli aj ostatných."
Ako vyzerala spolupráca?
"Hudba je asi esperanto, šlo to samé napriek tomu, že ovládam možno desať anglických slov. Dokonca sa nám podarilo nadviazať istý kamarátsky vzťah. Očakával som, že prídu chladné odmerané hviezdy a prišli kamaráti, s ktorými sme mohli i žartovať. Keď sme sa lúčili, len pro forma sme položili otázku, či by náhodou nedošli i do Čiech a na Slovensko odohrať so mnu nejaké koncerty a oni že jasné, samozrejme. Ale toto nám už povedal i pán Ferrer, takže som to bral s rezervou. Začalo sa to však vyvíjať ďalej a tak to vyzerá, že 5. 12. v Prešove, 6. 12. v Košiciach, 7. 12. v Bratislave a 9. 12. v Prahe odohrám koncert s hudobníkmi, ktorí boli pre mňa odjakživa idolmi. Nevedel som si predstaviť, že by som ich voľakedy stretol čo i len na chodbe. Teraz to je dokonca na spoločnom pódiu. Stále tomu neverím."
Odznie repertoár platne 44?
"Práveže nie. Zo 44-ky odohráme len pár vecí, o ktorých si myslím, že sú koncertne najsilnejšie. Fascinujúce pre mňa je to, že hudobníci sa chystajú v Amerike nacvičiť prierez mojou tvorbou z priebehu posledných dvadsiatich rokov. Nemal by preto chýbať žiaden z veľkých hitov, ktoré si budú môcť ľudia vychutnať. A vlastne aj ja. Ja budem jedným z poslucháčov toho koncertu."
Teraz máte silnú motiváciu popracovať na svojej angličtine...
"Angličtina nebola problémom už pri Monogamnom vzťahu a to nebola moja slovná zásoba o nič lepšia. Vzhľadom na vek si myslím, že to už som mnou ani lepšie nebude. Jazyk podľa mňa nikdy nie je problém. Jožo Stopka, ktorý sa v angličtine vyjadruje len o čosi lepšie ako ja, musel napríklad už po troch hodinách prvého nahrávacieho dňa vyhodiť zo štúdia mladého newyorkského muzikanta, ktorý prišiel evidentne nepripravený. A zvládol to bez problémov."
Už o Monogamnom vzťahu ste hovorili ako o svojej najintímnejšej výpovedi, no 44-ka akoby intimitou na svoju predchodkyňu nadväzovala...
"Každý môj album nadväzuje na ten ďalší a všetky nadväzujú navzájom. Sú to pocity, ktoré prežívam v jednotlivých obdobiach svojho života."
Čo sa udialo v čase od predchádzajúcej po terajšiu platňu?
"Všeličo sa stalo a všetko sa nejakým spôsobom odzrkadľuje v mojich textoch. Niekedy sú dostatočne konkrétne a osobné. Moje albumy sú pre mňa spoveďami, je to denník, kde si ukladám všetko čo vidím, počujem, zažijem."
Vaše skladby už pomaly strácajú klasickú pesničkovú formu. Neskončíte napokon pri recitácii vlastných textov podobne, ako to bolo u Karla Kryla, ktorý chcel takto posilniť svoju výpoveď?
"Uvidíme. Mňa toto vždy fascinovalo na jeho koncertoch, aspoň na tých pár, ktoré som mal možnosť vidieť. Je to pravda, že pre mňa sú v tvorbe primárne texty. Ako v mojej produkcii, tak v produkcii niekoho iného. Pokiaľ nerozumiem textu, nedokážem sa hudbou stotožniť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
