do pluralitnej spoločnosti, ktorá nám otvorila dvere do sveta. Krajinu, akou je dnes Slovensko, by učitelia občianskej náuky spred šestnástich rokov bez váhania zaraďovali do "kapitalistického tábora".
Krajina sa stala slobodnou - uskutočnili sa prvé slobodné voľby, privatizoval sa štátny majetok, vytvorili sa podmienky pre trhové hodpodárstvo, súkromné vlastníctvo prestalo byť 'zločinom', obchody sa začali napĺňať tovarom. Človek môže slobodne cestovať, nekontroluje ho na každom kroku štátna bezpečnosť a môže nahlas povedať, čo si myslí.
Štát už neponižuje svojich občanov, ale presúva ťarchu zodpovednosti na ich plecia, čo spôsobilo aj mnohé negatíva. V súvislosti s potrebnými reformami pociťujú ľudia väčší tlak na svoje peňaženky.
"Nechcem na to ani pomyslieť. Pamätám sa, ako sme s manželom stáli v rade na toaletný papier a vložky, pretože dávali len po dva kusy. Nastávali výpadky vo výrobe a aj základné hygienické prostriedky boli neraz nedostatkovým tovarom," spomína si pani Eva.
Podľa ekonómov sú dnes ceny na Slovensku v priemere šesťkrát vyššie ako pred pádom totality. Plat narástol 5,5-násobne. Analytici tvrdia, že to neznamená prepad životnej úrovne, pretože ceny za socializmu boli umelo držané na nízkej hranici.
Ľudia však v prieskumoch verejnej mienky masovú spokojnosť neprejavujú. "Samozrejme, že tí, ktorí prišli o sociálne istoty, nie sú spokojní," tvrdí sociológ. Novembrový tribún P. Rašev si myslí, že "si ľudia ešte nezvykli na to, že sa majú spoliehať sami na seba."
Mladí, ktorí v čase nežnej revolúcie súťažili v špinení plienok, väčšinou ani nevedia, o čo išlo. Jednoducho sa nepamätajú. "Čo? Veď 17. november je dňom študentov. Ja neviem, ako sa žilo predtým, len z rozprávania," vraví dnešná študentka vysokej školy Jana.
Negatívom je, že sloboda nám priniesla nárast trestnej činnosti. Tá vzrástla takmer trojnásobne, majetková kriminalita ešte viac - zo 16-tisíc prípadov v roku 1989 na 77-tisíc v minulom roku.
(krs)
Text k foto:
Peter Rašev na košickej novembrovej tribúne
Foto: Veronika JANUŠKOVÁ
!!! RÁMČEK !!!
Čo všetko bolo a nebolo
Nemáme tuzexy, nemusíme kupovať od vekslákov bony. Rodičia už nemusia nútiť deti stáť niekoľko hodín v dlhom rade na mäso, aby mama zatiaľ stihla kúpiť ešte niečo iné, lebo nebude. "Už nemusím prosíkať v zelovoci vedúcu, aby mi odložila pomaranče alebo mandarínky. Vtedy bez známostí či úplatkov nič nešlo," myslí si dôchodkyňa Mária.
"Nemohli sme si kúpiť obyčajné rifle a ak sme si ich kúpili v Maďarsku, tak nám ich na hraniciach zhabali ako zlodejom," spomína s hnevom v hlase Košičanka Renáta.
Na autá boli poradovníky. "Obrovská" výstavba bytov vďaka socializmu patrí medzi najväčšie ponovembrové klamstvá o socializme. Vo všetkých okolitých nesocialistických štátoch sa totiž v rovnakom čase postavilo viac, ale najmä kvalitnejších bytov.
Komunisti rovná sa zločinci
Šéfredaktor Korzára Peter Bercik považuje komunistické časy za časy zločinecké. "Pre mňa je komunistická strana rovnako zločinecká ako fašistická, nevidím medzi nimi žiadny principiálny rozdiel. Komunisti rovnako bezostyšne zabíjali a zatvárali nepohodlných ľudí. V mene dobra rozsievali zlo a nenávisť a sú zodpovední za hospodársky a morálny úpadok spoločnosti po roku 1948." Podľa neho socializmus spôsobil, že základné hodnoty ako viera, ľudskosť, čestnosť a zodpovednosť stratili svoj význam. "Dennodenne ste totiž boli konfrontovaní s opakom. Pretvárka, udávania, faloš, neschopnosť na mnohých postoch kryli stranícke preukazy. Podplácanie, rozkrádanie spoločného majetku, strach a nenávisť mali za režimu živnú pôdu."
Totalita držala ľudí nakrátko, preto si podľa neho zaslúžia obdiv všetci, ktorí sa dokázali vzoprieť a upozorniť na jej neľudskosť. Najviac ho teší, že mladí ľudia 16 rokov po už nemajú ani potuchy o tom, čo bolo za socializmu.
"Chvalabohu. To je v skutočnosti najkrajší odkaz 17. novembra."
Autor: krs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
