vyhodila ju. Keď mal tri, začal rozmýšľať nad tým, aké sú rozdielne. Tak akosi sa začala jeho zberateľská vášeň. Dnes má v zbierke vyše dvesto žehličiek. "Okolo mňa sú samé žehličky," hovorí s úsmevom. Nové prírastky do jeho zbierky sa však nedajú zohnať jednoducho. V tomto smere vyvíja cielenú činnosť.
Jednu má napríklad z Francúzska, ďalšiu z Ruska. "Boli tam známi za prácou a kúpili mi žehličku. Je veľmi úbohá," dodáva. Má tiež žehličku z Ameriky. Zväčša ich však kupuje v starožitníctvach v Čechách. Má tam vybudované vlastné kontakty. Ich ceny sa pohybujú od 500 do tisíc korún, za jednu z nich, malú mosadznú zaplatil však až 1200 českých korún. No napriek tomu, pán Kurkin žehličky zbiera, žehlenie nie je jeho obľúbenou činnosťou. Iba, ak ho nutnosť prikvačí. Radšej túto činnosť prenecháva manželke.
Každá žehlička v zbierke pána Kurkina je unikát. Sú rôzne. Niektoré sú zo zliatiny, ďalšie z kovu, teda z medi alebo hliníka. Líšia sa dekoratívnou výzdobou a dizajnom, ozdobne vypracovanými rúčkami alebo podstavcami. Je v nich kus majstrovskej roboty a ľudského umu, ale tiež veľký kus histórie. V jeho zbierke sú napríklad ťažké nahrievacie krajčírske kusy vážiace 7 až 8 kilogramov, ba aj domáce či miniatúrne cestovné žehličky. Najstaršia, ktorú vlastní, je z roku 1850. Je to nahrievacia žehlička so železnou rúčkou. Chytiť do rúk sa musela so špeciálnou rukavicou. "Je však celkom možné, že ľudia v tom čase boli odolnejší voči popáleniu," poznamenal.
Iná je zase určená na žehlenie golierov a vyzerá ako kladivo alebo zbraň. Do niektorých sa vkladalo horúce drevené uhlie, do iných keramických zase nahriata vložka. Má aj prvé elektrické žehličky, ktoré boli na stodesať voltov. Napríklad malú cestovnú žehličku s dvoma elektrickými šnúrami, ktoré sa osobitne pripínajú na anódu a katódu. I takú, čo vyzerá ako vysávač. Je na horúcu paru. Zaspomínal si, že pani, ktorá ju predávala, zapýtala 1800 korún: "Považoval som to za prehnané a odišiel som, ale nedalo. Potom som ju uhovoril tak, že ju predala za polovičnú cenu." Spomenul aj príhodu, ako u svojho uja v Gerlachove prehľadali celú chalupu, aby našli žehličku. Od pôjda až po pivnicu: "Až sme otvorili pekárenskú pec, ktorá bola plná sadzí a popola, ale rúčka žehličky stade trčala. Bola to žehlička s jednoduchým drevným podstavcom, na ktorom bola pripevnená podkova." Najsmutnejší príbeh má však žehlička s ozdobným podstavcom, na ktorej je vyrezaná Dávidova hviezda. Kúpil ju od pána, ktorému ju daroval kamarát, čo odišiel do koncentračného tábora a už sa nevrátil.
Svoje žehličky Michal Kurkin aj vystavuje. V júli ich verejnosti predstavil v priestoroch Obecného úradu v Lenartove a v októbri ich mohli vidieť v Hornošarišskom osvetovom stredisku v Bardejove. Ale pre všetkých záujemcov sú vždy na nahliadnutie v sklenených vitrínach v jeho hoteli v Gerlachove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
