súvislosti ponúka školám z Európskeho sociálneho fondu 470 miliónov korún na reformné projekty. Ide o akúsi náhradu za skutočnosť, že M. Fronc doteraz nenabral odvahu posunúť školský zákon do parlamentu.
"Nestačí prijať školský zákon a vzdelávanie bude fungovať. Je potrebné redukovať a zmeniť obsah učiva. Školy musia mať slobodu, to znamená, že im štát navrhne určité minimum, ktoré budú musieť odučiť a zvyšnú časť si budú upravovať sami," vysvetlil včera počas besedy Stálej konferencie Občianského inštitútu M. Fronc.
Hoci mnohí učitelia nemajú veľkú radosť z iniciatívy rezortného šéfa, ten tvrdí, že ide o najlepší spôsob, ako za súčasnej situácie uskutočniť zmeny systému vzdelávania. Školský zákon, ktorý mal tieto veci riešiť vraj už v tomto volebnom období na pretrase nebude, pretože sa minister v lete rozhodol, že ho kvôli nestabilnej politickej situácii nepredloží. V posledných dňoch však zrejme zmenil názor.
"Samozrejme, že zákon je potrebný a možno ho ešte v tomto volebnom období posuniem do parlamentu. Je na to ale treba politickú vôľu a tá momentálne nie je. Reforma vzdelávania ale nie je krátkodobý proces a aj zákon ustanoví jednotlivé kroky, ktoré sa budú etablovať do praxe aj desať rokov," uviedol minister.
Otázkou je, či pedagógovia, ktorí sa majú na reforme podielať sú práve tí praví na uskutočnenie tak zásadných zmien. Už roky totiž majú v krvi zaužívaný starý spôsob pedagogiky, založený na memorovaní, preto sa zrejme tak ľahko nepreladia na nové pravidlá. Nebolo by teda jednoduchšie najprv vychovať novú vlnu učiteľov, ktorí prinesú na školy inováciu a budú vedieť daž žiakom viac? "Takto sa otázka nedá položiť, to by sme nikdy nezačali. Veď ak vychováme nových učiteľov, budú sa sťažovať, že nechcú ísť na školy, ktoré nie sú na obsahovú reformu pripravené."
Aj v Českej republike rozbehli obsahovú reformu a učitelia zmeny odmietajú, pomaly sa chystajú štrajkovať... "Oni prijali zákon, ale učitelia chodia stále v tých istých koľajách. Práve preto som dal školám možnosť, aby sa aktívne zapojili do reformných programov. Vyčlenilo sa na to 470 miliónov korún, pričom škola môže dostať od 0,5 do 8 miliónov Sk. Prioritou je, aby sa žiaci nemuseli bifliť, ale dostali informácie, ktoré budú môcť v živote využiť. Máme viacero hodnotení, ktoré ukazujú, že slovenskí študenti zaostávajú práve v tomto smere. Učia sa len preto, aby dostali nejaký papier."
Súkromní či cirkevné školy však už alternatívne vyučovanie robia dlhší čas. Má ministerstvo školstva informácie o tom, ako sa to osvedčilo? "Neštátny sektor je veľmi malý a v poslednej dobe nerastie. Jediným meradlom sú vedomosti a práve v tejto oblasti najlepšie dopadajú cirkevné školy. Obsah učiva je však rovnaký, je chybné sa domnievať že nie. Otázka je v prístupe učiteľov. Súkromné školy sú na 100 % financované štátom, môžu však vyberať od rodičov ďalšie poplatky. Majú viac peňazí, preto dokážu zaplatiť kvalitnejších učiteľov," uvažuje minister školstva a na otázku, že mnohé firmy poukazujú na nerovnosť medzi ponukou odborných škôl a praxou odvetil, že je to otázkou ponuky a dopytu. "Ja v tom problém nevidím. Ak majú pocit, že chýba kvalita, nech si otvoria vlastnú školu. Štát im to dokonca zaplatí."
V súvislosti s vysokým školstvom zas majú niektorí absolventi problém uplatniť sa na trhu práce. Až po doštudovaní zisťujú, že život je o niečom inom. Pri vysokom počte univerzít neraz chýba kvalita... "Jednoznačne chýba spoplatnenie štúdia. Potom by si mladý človek rozmyslel či bude študovať pre papier, alebo preto, aby sa neskôr aj uplatnil. Práve preto sa začína robiť hodnotenie vysokých škôl. Pomaly každá vysoká škola na Slovensku nesie názov univerzita. Je potrebné to diferencovať. Po komplexnej akreditácii by sa mali vysoké školy rozdeliť na výskumné univerzity, univerzity a odborné vysoké školy. Výskumné univerzity budú potom vo väčšej miere dotované štátom, podľa mňa však nebude ani jedna," uzavrel M. Fronc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
