parlamentu Michaela Kocába. Večerom, ktorého súčasťou bolo premietanie celovečerného filmu o kapele "Pražákům, těm je tu hej", sprevádzal Peter Rašev, ktorý sa Michaelom stretával počas búrlivých revolučných časov vo federálnom parlamente. České centrum totiž akciu zorganizovalo pri príležitosti blížiaceho sa 16. výročia Nežnej revolúcie.
"Toto obdobie je pre mňa slovenské. Nielenže sme tu s Pražským výběrom nedávno koncertovali po dlhých rokoch, dnes debatujme tu v Košiciach a 16. novembra budem na mítingu v Bratislave, kde ma pozval Agnes Snopko," prezradil Michael Kocáb.
Mladým ľuďom priblížil históriu kapely, ktorej činnosť ideológovia v roku 1983 po koncerte v Hradci Králové prerušili na niekoľko rokov. Všetko odštartoval film Straka v hrsti, ktorý s Výběrom nakrútil v roku 1982 režisér Juraj Herz. Snímka skončila v trezore. A debutový album rockového s rovnomenným názvom si musel na oficiálne vydanie počkať celých šesť rokov. "Stopli našu činnosť, nemohli sme istý čas robiť muziku. Do roku 1987 sme mali totálny zákaz hrania. Vyrobili si z nás triedneho nepriateľa," prezradil Kocáb. Vtedajšie zásahy komunistov proti rockerom prirovnal k nedávnym udalostiam v Čechách, kde premiér Paroubek s ministrom vnútra Bublanom zasiahli obrovskou silou na Czek Tek párty ľudí, ktorí nechceli nič iné, iba počúvať hudbu. "Ja by som ich preto najradšej videl oboch na kolenách, aby sa prinajmenšom ospravedlnili," skonštatoval.
Za najväčšiu vec svojho života však považuje, že mohol zohrať hlavnú úlohu pri odsune sovietskych vojsk z územia Československa.
"Sovietska armáda bol obrovský moloch, ohrozujúci svet. Ten, kto to nezažil, to už necíti, ale moja generácia vedela, o čo ide. A predstavte si, že nejaký muzikant, ako hovoril Frank Zappa, nejaká vymlátená palica, sa naraz chce zamontovať do takéhoto epochálneho dejinného pohybu, akým je ukončenie okupácie národa Sovietskou armádou. Aj som rozmýšľal, či mi to vôbec prináleží. Napokon, mal som modrú knižku. A narazil som aj na takú obojakosť Čechov aj Slovákov, nerozhodnosť a lavírovanie. My sme si ešte počas zamatovej revolúcie dali s Michalom Horáčkom jasný, legitímny cieľ poslať oficiálny list Gorbačovovi, aby ukončil pobyt vojsk na území Československa. Dostali sme sa na konci roku 1989 do parlamentu a ocitol som sa v senáte na poslaneckom mieste číslo jedna. V kresle po Štrougalovi, bolo ešte teplé. Aj som si hovoril: Čo ja tu budem robiť? Nebolo jednoduché nájsť a presadiť politický cieľ, pretože v tom čase bol parlament ešte stále plný komančov. Nás tam bola hŕstka, možno dvadsať poslancov a všade okolo nás boli neuveriteľne ochotní komunisti. Tľapkali nás po pleciach: tie zmeny už boli úplne nutné, hovorili nám a pritom sme vedeli, že v kuloároch neustále kujú pikle. Takže som povedal Horáčkovi: najlepšie bude navrhnúť odsun Sovietskej armády. Takže sme pripravili interpeláciu, ktorú sme odovzdali v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí. Vedeli sme, že z toho môže byť veľký problém. Ale napokon sa to podarilo. Bol to úžasný pocit, že som práve ja odovzdal ten Gorbačovovov rozkaz. Zažil som, aká je moc opojná. Odrazu som sa stal "persona grata", až to vyvrcholilo tým, že som nabádal k velezrade generála Vorobjeva a povedal som mu: Pán generál a sľúbte mi, že keď odídete, nenecháte poslať vojská do Pobaltských republík."
S Petrom Raševom si zaspomínali aj na búrlivé časy takzvanej "pomlčkovej vojny" vo federálnom parlamente, ktorá predznamenala rozdelenie Československa. "Stalo sa to tak, ako sa stalo. Dnes už je to jedno. Ale čo nebolo demokratické, my sme zozbierali dva a štvrť milióna podpisov od občanov, ktorí o rozdelení požadovali aspoň referendum. A tieto hlasy oni zmietli kdesi do komory a vôbec sa tým nezoberali. To bola tiež masa arogantných nafúkaných chlapov. A to na obidvoch stranách, českej aj slovenskej," skonštatoval Michael Kocáb.
Na margo filmu Pražákům, těm je tu hej, na ktorom sa podieľal aj ako režisér a objavil so v ňom jeho priateľ Frank Zappa, povedal: "Bol to drahý film a nakrúcal sa veľmi dlho. V lete 1989 sme ho roztočili a dorábali sme ho počas zamatovej revolúcie. Takže som priamo z mítingov odbiehal na nakrúcanie. Skončili sme niekedy na začiatku roku 1990. Je to uletená vec a myslím si, že dosť zaujímavá, zachytáva celú tú absurditu konca osemdesiatych rokov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
