Nádorové ochorenia prsníkov sú postrachom každej ženy
Radšej prísť desaťkrát zbytočne, ako iba raz a už bude neskoro...
Žena a gynekológ, to ešte stále neide celkom dokopy. Kým sa chce stať mladá deva matkou, za lekármi chodí. Po narodení jedného či dvoch potomkov veľa dám na mužov v bielych plášťoch postupne zanevrie. Pozabudnú i nato, že ich telo je veľmi zložitý mechanizmus, v ktorom sa môžu diať rôzne procesy. A nie všetky sú zdravé. Dnes sa s MUDr. Ladislavom Saksunom, PhD. z II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Fakultnej nemocnice L. Pasteura rozprávame o prsníkoch a rizikách ich ochorení.
"Prsníky sú orgán, v ktorom sa môžu vyskytnúť nielen nádorové ochorenia, ale aj nemálo iných stavov a odchýlok od normy, ktoré pacientka vníma ako bolestivosť, citlivosť, pocit napätia," vraví MUDr. Saksun. "Niekedy sa prejavia len v jednom, inokedy v oboch prsníkoch. Dokonca sa môže objaviť drobná sekrécia (výtok z bradavky) alebo hmatateľné uzly - hrčky v tkanive mliečnej žľazy." A predsa je väčšina týchto ťažkostí, ktoré sú ovplyvnené čiastočne geneticky, čiastočne hormonálne a trochu aj tým, čo medicína ešte nepozná, v podstate neškodná.
"To, že sa ženy začínajú o seba báť a sledujú svoje telo, osobne vnímam ako pozitívum. Pravda, ak to neprerastie do karcinofóbie chorobného strachu z rakoviny. Potom sú pacientky schopné chodiť na vyšetrenia aj každý mesiac." I keď L. Saksun tvrdí, že ani vtedy sa na pacientky nehnevajú. "Osobne im hovorievam, že nech radšej prídu desaťkrát zbytočne ako raz neskoro."
V prsníkoch sa podľa L. Saksuna môžu okrem hrčky objaviť aj cysty. "Je to ďalší zdroj palpačného nálezu, teda takého, čo sa dá nahmatať. Ich veľkosť sa pohybuje od niekoľkých milimetrov po pár centimetrov. Tiež sú zväčša prejavom nenádorového ochorenia. Ich liečba v podstate neexistuje. Dajú sa len čiastočne ovplyvniť preparátmi - napríklad zo skupiny fytoestrogénov, ktoré pôsobia tak, že zablokujú účinok telu vlastných (endogénnych) estrogénov." Pacientke dosť znepríjemňujú život. Horšie však je, že niekedy môžu zastrieť príznaky vážnejšieho ochorenia, teda benígne (nezhubné) a najmä malígne (zhubné) nádory.
Nezhubné nádory sa vyskytujú zväčša u žien v mladšom veku, teda približne od puberty do asi 30 až 40-teho roku veku. Medzi 30-tym až 50-tym rokom prevládajú nenádorové ochorenia prsníka (dysplázia) a od štyridsiatky vyššie sú v prevahe zväčša zhubné nádorové ochorenia. "V súčasnosti, čo sa týka počtu žien, zhubné nádorové ochorenia patria medzi vedúce onemocnenia. Postihujú hlavne ženy po štyridsiatke, ale žiaľ, celosvetovým trendom je posun do nižších vekových skupín. Už aj my sme mali pacientky pred tridsiatkou a výnimkou nie sú ženy, čo mali len okolo 30 - 35 rokov, a pritom už absolvovali liečbu zhubného nádoru prsníka," uviedol L. Saksun.
Na to, aby sa u ženy objavil v prsníku zhubný nádor, majú vplyv viaceré rizikové faktory. Patrí k nim napríklad výskyt malígneho nádoru v prsníku u prvostupňových príbuzných, teda u matky, sestry, alebo dcéry. Takisto sú to ženy, ktoré nerodili, prípadne porodili prvé dieťa vo vyššom veku.
Ak si žena nahmatá v prsníku viaceré hrčky v podobe uzlov a sú obojstranné, teda v oboch prsníkoch, s najväčšou pravdepodobnosťou nemá nádor. "Nebezpečenstvo znamená hmatateľná hrčka, ktorá je tvrdá, málo pohyblivá a žiaľ, aj nebolestivá, pretože v prvých štádiach, čo je veľké nebezpečenstvo, rakovina zvyčajne nebolí. Zhubný nádor sa môže prejaviť aj tým, že sa žene na prsníku vťahuje koža či mamila (bradavka), prípadne pozoruje krvavý výtok z jedného prsníka. Vtedy určite treba vyhľadať lekára, lebo je viac ako pravdepodobné, že v prsníku je nádor," zdôraznil L. Saksun.
I keď ani ten nemusí byť zhubný. Môže ísť o benígny nádor mliekovodov (papilóm), pretože aj pri ňom môže žena pozorovať krvavú sekréciu z bradavky. K prejavom nádorov patrí tiež stvrdnutie lymfatických uzlín pod pazuchou. Toto je však už prejav pokročilejšieho štádia nádorového ochorenia. Preto by sa ženy mali pravidelne kontrolovať a objaviť hneď prvý príznak - hrčku. "Nádorové ochorenie sa môže prejaviť aj zväčšením postihnutého prsníka. I keď väčšina žien nemá ani zdravé prsníky úplne rovnaké, pri nádore jeden začne vyzerať výrazne inak ako ten druhý a jeho koža môže byť zhrubnutá a začervenalá."
Čo v takom prípade urobiť? Čo najskôr by žena mala navštíviť svojho obvodného gynekológa, ktorý by ju mal vyšetriť. Pokiaľ sa mu niečo nepozdáva, musí pacientku poslať ďalej. Na špecializované pracoviská, ambulancie POKO (poliklinické oddelenie klinickej onkológie), ako aj na mamografiu (röntgenové vyšetrenie) a ultrazvuk. "Najmä pri mladých ženách, ktoré majú hutné (denzné) prsníky, treba využiť aj mamografiu, aj ultrazvuk, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Po získaní výsledkov sa môže začať samotná liečba," dodal L. Saksun. "Pri prsníkoch platí viac ako pri iných nádorových ochoreniach, že čím skôr je nádor diagnostikovaný a liečený, tým väčšia je šanca na jeho vyliečenie. Našou snahou je ženy nie liečiť, ale vyliečiť."
Aké sú štyri klinické štádia ochorenia?
Ženy o prsník neprídu, nádor stačí vyoperovať
K metódam vyšetrenia prsníkov patria mamografia a ultrazvuk. Keď sa pri nich nič neobjaví, je veľmi pravdepodobné, že nádor nie je prítomný. Pokiaľ sa však objaví tieň či náznak podozrivého útvaru, k slovu prichádzajú ďalšie vyšetrenia.
Spočívať môžu napríklad v odbere malému množstva materiálu tenkoihlovou biopsiou. Materiál sa rozotrie na sklíčko, zafarbí a cytodiagnostik preparát ohodnotí. Podľa toho, čo zistí, určí, či sú bunky v poriadku, či sú podozrivé alebo či ide jednoznačne o zhubný nádor.
Potom nasleduje ďalší postup - zväčša operácia. I keď nie vždy je toto jediný a najvhodnejší spôsob liečby. Dosť často, najmä vtedy, keď je nádor rozsiahly, sa najprv aplikuje chemoterapia, niekedy kombinovaná s rádioterapiou. Toto liečenie sa však deje v spolupráci s klinickými onkológmi. Oni sa musia vyjadriť, či stačí odobrať len bioptickú vzorku a po vyhodnotení pristúpiť k chemoterapii alebo rádioterapii, alebo sa bude prsník najprv operovať. Pri použití chemoterapie a rádioterapie je výhodou, že keď sa nádor zmenší a lokálny nález je priaznivý, pri následnej operácii sa už nemusí obetovať celý prsník. Košickí lekári intenzívne a dlhodobo spolupracujú s odborníkmi z Východoslovenského onkologického ústavu. Je to pochopiteľné, veď Klinika rádioterapie a onkológie bola ešte donedávna súčasťou Fakultnej nemocnice L. Pasteura. Táto spolupráca pokračuje ďalej, čo je na prospech pacientok.
Ešte donedávna sa medzi ženami šíril názor, že keď sa objaví v prsníku nádor, musí sa celý prsník odstrániť. Dnes sa medicína snaží prsník zachovať. Potvrdilo sa totiž, že či sa vybral len nádor s okolitým tkanivom alebo sa amputoval celý prsník, výsledky prežívania a následná prognóza ženy boli prakticky rovnaké. Z psychologického a sociálneho hľadiska je to však pre ženu obrovský rozdiel. Pravdaže, sú aj výnimky, kedy sa musí prsník obetovať. To vtedy, ak je napríklad veľký nádor v malom prsníku, nádor je uložený centrálne, takže by sa nemohli zachovať bradavka a dvorec alebo ak je lokálne už veľmi pokročilý a dokonca prerastá cez kožu. Popri zachovaní prsníka sa gynekológovia snažia aj o dobrý kozmetický efekt. A to taký, aby po operácii väčšina pacientiek už služby plastického chirurga nemusela využiť.
Pri nádorových ochoreniach sú známe štyri klinické štádia. Prvé je najľahšie a najvčasnejšie, štvrté najhoršie, pretože vtedy sa už ochorenie liečiť prakticky nedá. No pri prvom, kedy má nádor menej ako 2 centimetre a lymfatické uzliny nie sú ešte postihnuté, žena má šancu na vyliečenie rovnajúcu sa 95 až 98 percentám. Neide teda len o predĺženie jej života, ale o úplné vyliečenie. Podmienkou je však včasná diagnóza a adekvátna liečba ochorenia.
Samovyšetrovanie prsníkov rozhodne nemožno podceňovať. Ženy by si na neho mali nájsť čas aspoň raz mesačne
Včasné odhalenie ochorenia môže výrazne pomôcť pri liečbe
Preventívne vyšetrenie prsníkov - skríning - nie je u nás ešte stále bežnou súčasťou gynekologického vyšetrenia. Hlavne u žien po štyridsiatke chýba. Pritom by ho mali požadovať a tlačiť na svojich gynekológov, aby im prsníky skontrolovali. Pravda, sú už mnohí lekári, pre ktorých je to samozrejmosť. Robia ich však len v rámci preventívnych prehliadok, teda obvykle raz ročne. A to nestačí.
Nádor v prsníku môže byť totiž agresívny a vzniknúť rýchlo, v priebehu pár mesiacov. Najmä u žien v mladšom veku. I preto je veľmi dôležité, aby ženy venovali pozornosť samovyšetrovaniu prsníkov, ktoré môže odhaliť včasné štádia nádoru. Samovyšetrenie sa najlepšie robí tesne po menštruácii, kedy sú prsníky voľnejšie, priehmatnejšie a buď tesne po sprchovaní alebo, keď je žena uvoľnená a relaxuje vo vani.
Prvým krokom pri samokontrole je pohľad do zrkadla. V ňom žena porovná veľkosť prsníkov a dôkladne skontroluje, či sa na nich nedejú nejaké zmeny. Potom pristúpi k samotnému vyšetreniu prsníkov, pričom ľavý prsník kontroluje protiľahlou, teda pravou rukou, a pravý ľavou rukou. Postupuje tak, že systematicky, krúživým pohybom, po jednotlivých častiach prehmatá celý prsník. Jedno vyšetrenie by malo byť povrchové. Po ňom nasleduje druhé, ktoré už bude hlbšie, čiže prstami žena každé miesto viac pritlačí. Dobré je tiež stlačiť bradavku, či z nej nevytečie sekrét. Záver vyšetrenia by mal slúžiť na skontrolovanie lymfatických uzlín pod pazuchou, či nie sú zväčšené.
Pokiaľ sa žene niečo nepozdáva, určite treba vyhľadať pomoc obvodného gynekológa, alebo navštíviť špecializované pracoviská. V Košiciach je to napríklad poradňa pre ochorenia prsníka, ktorá je vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura na Rastislavovej ulici alebo viaceré onkologické ambulancie.
Rizikovou skupinou sú hlavne mladé ženy a tzv. premenopauzálne pacientky, teda tie, ktoré ešte majú menštruáciu. Ak sa u nich totiž objaví nádor, rastie zvyčajne rýchlo. U starších žien býva tento proces o dosť pomalší. Dokonca, čím je žena staršia, tým sa nádor neskôr prejaví. Výnimkou nie sú prípady 60-70-ročných žien, u ktorých sa hrčka v prsníku objavila pred viacerými rokmi, a predsa je nádor pomerne dobre ohraničený. Výraznejšie sa nešíri a ženy s ním môžu prežívať aj niekoľko rokov.
Z onkologického hľadiska nádorové ochorenie prsníka, na rozdiel od iných ochorení, patrí medzi veľmi dobre liečiteľné. Je to aj preto, že sa pri ňom dajú využiť všetky štyri hlavné onkologické liečebné metódy: chirurgická, chemoterapia, rádioterapia a hormonálna liečba. Vždy je však rozhodujúce včasné odhalenie a správna liečba ochorenia. I preto by dámy samovyšetrovanie prsníkov nemali podceňovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
