Na prvé zápasy nastupoval polomŕtvy a ďalšie zranenia rozchodil

Premiéra slovenských hádzanárov na európskom šampionáte je zo dňa na deň bližšie. Ale kým sa vo švajčiarskych halách v januári rozozvučia kravské zvonce, je ešte čas cibriť trošku hádzanársky prstoklad, dať dokopy mančaft súci na to, aby sa po návrate nevravelo, že pod Alpami bol iba do počtu.

Trénerovi Petrovi Hatalčíkovi dobre poslúžil aj osvedčený turnaj v Portugalsku, kde nás pozvali už tretí rok po sebe. Po odrieknutí niektorých účastníkov sa organizátori museli spoľahnúť iba na trojicu mužstiev - Slovensko, Belgicko a domáce Portugalsko, ktoré si to rozdali medzi sebou dvakrát. Klasický príklad splnenia papierových predpokladov, Portugalci nezaváhali ani raz, porazili Slovákov i Belgičanov v oboch zápasoch, naši zdolali dvakrát Belgičanov, a tí iba utreli ústa naprázdno, keď si v nich nevychutnali ani bod.

Do mestečka Alcanena (asi 100 kilometrov od Lisabonu) necestoval kompletný káder, lebo asociačný termín neplatil pre druholigové mužstvá, v ktorých máme niekoľko ´európskych´ hráčov, no väčšia časť tímu sa na majstrovstvá starého kontinentu tešiť môže. Možno aj trojica chlapcov z 1. MHK Košice (nerátame viacero odchovancov, ktorí už pôsobia v iných kluboch), Ján Kolesár, Martin Farkašovský a Ján Faith.

"Na to však musíme ešte dosť presvedčiť aj v ligových zápasoch, lebo do Švajčiarska pôjde len užší káder, tuším šestnásť hráčov, a konkurencia je veľmi veľká," nemá v mužstve vyárendované miesto ani Martin Farkašovský, hoci sa už pravidelne zúčastňuje všetkých reprezentačných akcií. "Pre trénera bude veľmi ťažké poskladať mužstvo, najmä na spojkách a pivote, kde je viacero kandidátov. Na mieste ľavej spojky, kde hrávam ja, je i Rasťo Tabačko či Peter Tumidalský, a možno tréner vytiahne ešte nejakého iného žolíka... Alebo vezme na šampionát iba jednu ľavú spojku a tri stredné, univerzálov, ktorí môžu hrať aj tam, ako Kukučka, Kolesár alebo Jančo. Boj o miesta je veľký, ale to nič nemení na tom, že sme kamaráti. Na ihrisku si však nič nedarujeme, každý chce byť v nominácii. Pre mňa by to bola veľká vec, dostať sa na také podujatie už v takom mladom veku."

Pravdu povediac, Martin musel v Portugalsku poriadne zaťať zuby, aby turnaj vôbec dohral. Už cestou naň nebol zdravotne celkom v poriadku. "Bol som trochu nachladený a myslel som si, že keď sa nadopujem nejakými vitamínmi a teplým čajom, tak to prejde. Ale, bohužiaľ. Musel som vziať kalcium, pár ibuprofenov, a aj tak to prešlo až po dvoch-troch dňoch. Na prvé zápasy som nastupoval polomŕtvy. Navyše, hneď v úvodnom stretnutí som zle dopadol a vyvrtol si členok, lekár mi ho musel zatejpovať, lebo dosť opuchol, v sobotňajšom zápase s Belgickom som si narazil palec na ľavej ruke a turnaj som dokončil s narazeným bedrovým kĺbom v súboji s Portugalskom..."

Na štyri zápasy neúrekom. "Chvalabohu, boli to také zranenia, ktoré sa dali prekonať, keď trochu zahrejete organizmus pri rozcvičke. Takže som mohol nastúpiť v každom stretnutí, tréner Hatalčík to robil tak, aby si každý zahral aspoň polovicu zápasu."

Prehry s Portugalskom (najmä tá prvá, 23:32) vyzerajú dosť jednoznačne, ale tréner si trochu vylial srdce nad hvízdaním domácich arbitrov, že vás do bližšieho kontaktu s domácou ekipou ani nepustili. "A nebol to len posledný zápas (22:26 - pozn. red.), aj v prvom vzájomnom súboji to bolo rovnaké. Neviem o čo im išlo, stále na nás tlačili, aj keď sme už prehrávali o sedem-osem gólov. Nečudo, že v nedeľu už neudržal nervy na uzde ani brankár Meluš a vyletel na nich, za čo dostal červenú kartu. Aby nám tí Portugalci vo Švajčiarsku radšej nepískali..."

Pôvodne sa hovorilo, že turnaj bude v Lisabone, ale napokon ste hrali v neveľkom mestečku Alcanena. "V maličkej hale, nejakej školskej telocvični, dosť podobnej sečovskej. Vošlo tam vari päťsto divákov a nejako aj štyri-päť kamier na balkónik, kvôli televíznemu prenosu z posledného zápasu s Portugalskom. Bývali sme však v neďalekom, asi tridsaťtisícovom mestečku Tores Novas a odtiaľ sme dochádzali na zápasy, asi osem kilometrov. Alcanena je asi ešte menšia, hala bola hneď za prvou križovatkou. Minulý rok sme z Portugalska nemali nič, teraz ma potešil výlet do pútnickej Fatimy, ktorá je asi tridsať kilometrov odtiaľ. Bolo to veľmi zaujímavé."

Vedeli ste, že v rovnakom termíne hrajú všetci vaši súperi zo skupiny európskeho šampionátu (Nemecko, Francúzsko i Španielsko) na nemeckom Superpohári?

"Nie, všimol som si to až po návrate z Portugalska. Hneď mi napadlo, že by to bola ideálna šanca bližšie sa s nimi spoznať."

Pravda, keby vás organizátori považovali za elitu a ráčili vás pozvať... "Asi to je vec zväzu, ale podľa mňa by nám ten turnaj dal oveľa viac. Aj keď Portugalsko je veľmi kvalitné a ani Belgicko nepatrí medzi podradné mužstvá."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári