radosťou prijal ponuku 100-členného cigánskeho orchestra predstaviť sa v ich programe ako hosť. A práve na tomto podujatí sme sa stretli a prehodili pár slov.

Ako sa vám páči rómska muzika?

- To je cigánska, nie rómska muzika.

Nás na Slovensku predsa učili, že sú to Rómovia, nie?

- Keby som bol Cigán, nehanbil by som sa za to. Je to pomenovanie etnickej skupiny. Každý sme predsa nejaká skupina. A oni majú v muzike svoju históriu. Majú nádherné piesne. Cigánske pesničky na celom svete ľudia radi počúvajú. Je v nich temperament, život, príroda, ich spôsob života a to v ľuďoch, ktorí to počúvajú, hneď rozihrá žilky. Ja mám cigánske piesne veľmi rád. A nielen tie, čo hrajú ľudovkári, ale aj keď hrajú profesionáli. Lebo v orchestroch, v divadle je ich dosť a sú to výborní muzikanti.

Čo z ich naturelu sa vám páči?

- Hlavne to, ako prežívajú hru, trebárs na hudobný nástroj, ako spievajú... Ich spev je totiž spontánny, je prejavom ich vnútra. Ak chcú niečo povedať, povedia to spevom a takým spôsobom, že to cítite. Odrazu nevnímate noty a melódiu, ale čo z toho sála, ten príbeh. To sa mi veľmi páči. Ich interpretácia sa však dá veľmi ťažko naučiť. Dá sa to len napodobniť. Lebo keď chce človek správne spievať cigánsky, musí byť cigán. A to sa mi už nepodarí.

Možno v ďalšom živote....

- Neverím, že je toľko životov. Myslím si, že sme tu len raz. Alebo trikrát ak chcete - prvý, posledný krát a nikdy viac... Je to, samozrejme vec názoru, no ja sa prikláňam skôr k tomu, že život máme len jeden.

Tak sa ho snažíte žiť naplno?

- Samozrejme. Ráno vstanem a žijem naplno až do večera. A večer sa, ako nám káže pán farár, pomodlím, aby som sa ráno opäť zobudil a mohol ďalej fungovať.

Vy ste okrem javiska pôsobili aj vo formácii Fire Band...

- Vo Vajnoroch mám kamarátov, čo si radi zahrajú na gitarách trampské pesničky. Občas sme si spolu zahrali, šli sme k niekomu do záhrady a jeden z týchto kamarátov povedal, že sme takí ohňoví hráči. Títo chlapíci nie sú profesionálni muzikanti, ale výborne hrajú. Tak sme si povedali, že sme Fire band a aj sme sa párkrát v Tatrách predstavili. Ale nie je to regulárna kapela. Aby sa nejakí ozajstní coutry muzikanti neurazili, že im lezieme do kapusty.

Rád si teda zanôtite aj inú než vážnu muziku?

- Áno, treba sa zabávať. Samozrejme, opera je vážna vec, treba sa jej venovať naplno, ale to neznamená, že človek má žiť ako taký magor a nerobiť už nič iné. Rád si zahrám na gitare a zaspievam si aj piesne, ktoré treba spievať jednoducho. No to je pre mňa niekedy ťažšie ako zaspievať opernú áriu.

Ako rád relaxujete?

- Bicyklujem, keď je teplejšie, pobehám si po Vajnoroch aj dlhšie trate a máme dvojročného psíka, ktorého chodíme venčiť. To je tiež dobrý relax.

Máte rád jeseň?

- Ja ľúbim všetky ročné obdobia, pokiaľ ich prežijem.

A čo neľúbite?

- Keď ma bolí brucho a hlava, lebo vtedy mi je ťažko mať dobrú náladu.

Inak mávate dobrú náladu vždy?

- Dobrú náladu som asi zdedil po predkoch a teším z toho.

A čo vás vie vytočiť?

- To, čo aj všetkých ostatných. Ak vznikne chvíľa, keď si ľudia nevedia porozumieť, alebo nastane nejaký komunikačný šum, že sa neviete s niekým dohodnúť. V tomto sme všetci rovnakí - sme vytáčateľní.

A viete aj vy poriadne niekoho vytočiť?

- Ale áno, ale nemám to veľmi rád. Radšej mám kľud a pohodu. Ale zas si nemôžeme namýšľať, že ten kľud bude stále. Takže ja skôr žijem v takom strehu, že sa vždy môže zomlieť nejaká stresová situácia a treba ju riešiť.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Že začneme otužileckú sezónu. Je to pre mňa potešenie, sme tam dobrá partia a je to pre mňa radosť, že si dokážeme zaplávať aj v ľadovej vode a že to tam vydržíme.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári