Pri pomalej jazde na choppri cítia slobodu a nezávislosť

Vietor vo vlasoch, oslepujúco vyblýskaná dvojkolesová chrómová motorka s ležérne rozvaleným ležiacim jazdcom so šatkou na hlave, brázdiaca americké prérie. Vôňa benzínu a kože. Sloboda a nezávislosť. Takto by sa dal charakterizovať životný štýl chopperov. O motorkárskom živote v našich podmienkach sme sa porozprávali s milovníkmi dvojkolesových krásavcov v Košiciach.

Ak má fanúšik motoriek vysvetliť, prečo sa upísal týmto strojom, ťažko hľadá slová. Na jednom charakteristickom slovíčku sa však univerzálne vedia zhodnúť všetci motorkári. Majitelia rýchlostných dvojkolesových tátošov, ale aj nadšenci chopprov. Je to sloboda.

Bezprostredne vnímať okolitý svet, prírodu a ľudí zo sedadla motorky vyvoláva pocit nezávislosti. Cieľom chopperov sa stáva nie miesto, ale samotná cesta. Jazdec na chopperskej motorke sedí nízko v pohodlne čalúnenom kresle, s rukami široko od seba na vysokých riadítkach. Najtypickejším predstaviteľom choppra je harley-davidson. Okrem tejto značky choppre na trhu ponúkajú svetoznámi výrobcovia ako napríklad Suzuki, Yamaha, Kawasaki, Honda. Záľubu v nich nachádzajú ľudia všetkých vekových kategórií i profesií.

Tomuto koníčku prepadol aj Košičan Július Friedman. A čo ho na chopperoch tak fascinuje? "Spolujazdkyňa na zadnom sedadle," žartuje a hneď vážne dodáva: "Páči sa mi tá sila, ktorú motorka má a ktorú človek dokáže ovládať. Choppre to je vlastne taký retro štýl motoriek. Pekné sú vtedy, keď sú lesklé, majú veľa chrómu a kožených doplnkov." Košické ulice brázdi s tmavo modrou Hondou Shadow. K motorkám inklinoval už od detstva, ale jeho nadšenie nezdieľali rodičia. Prvú motorku si dovolil kúpiť až keď mal 46 rokov, čiže pred štyrmi rokmi. "Stále som vedel, že raz si mašinu kúpim. Rýchlostnej motorky sa bojím a nechcel by som ju, lebo sa na nej nedá ísť pomaly. Pre mňa je ideálny chopper. Rád na ňom chodím do prírody. Pri pomalej jazde cítim kontakt s prostredím i jeho vôňu. Je to proste relax. Najradšej na ňom jazdím sám, alebo s manželkou."

Pri pohľade na klasickú chopperskú polohu sediaceho človeka s rukami držiacimi volant vysoko a ďaleko od seba, napriek tomu, že to chce budiť dojem akéhosi bezstarostného lebedenia, sa nemožno ubrániť pocitu, že jazda je nepohodlná. "Pri dlhej ceste z nej bolia ruky a prsty. Choppre sú kvôli svojej hmotnosti dosť nemotorné, hlavne v zákrutách," vraví J. Friedman. Možno i preto jazdí len v okolí Košíc, prípadne sa vyberie na motorkárske zjazdy na Šírave. Tento rok pre motorkárov nebola dobrá sezóna. Neprialo im počasie. "Pred dvoma rokmi som na nej urobil 7,5 tisíc kilometrov a toho roku len tisíc."

Nie je to lacný špás

Okrem manželky nakazil motorkárskou vášňou aj dcéru Lenku. "To je rodinná diagnóza," smeje sa otec. V jeho garáži čaká na poskladanie sedem starých motoriek "Jednu chcem urobiť na americký spôsob - s výčapom a s hudbou. Už sa na nej pracuje tretí rok. Mojím snom je Honda Gold Wing. Je to veľmi pohodlný chopper na dlhé trasy. Vyzerá prekrásne, nebolí pri ňom chrbát a má takú výbavu ako auto - osem reprákov, box na cédečka, vysielačky a kufre. Niektoré majú aj chladničky," básni o svojej túžbe J. Friedman. Dodáva, že sen musí ostať len snom, pretože tento chopper je veľmi drahý.

Cena klasického harleya sa pohybuje od 800 tisíc korún. Najlacnejšia chopperská motorka stojí približne 240 tisíc, ale bez doplnkov. Avšak choppera "robia" práve tie jeho "ozdoby". Bez koženej brašne, sedadiel, prídavných svetiel, chrómových pedálov, by to nebolo ono. Na toto jeho dotvorenie je potrebných ďalších 150 tisíc korún. Tí naozaj najnáročnejší si ho môžu dať urobiť na objednávku. V takomto prípade sa jeho cena vyšplhá na niekoľko desiatok tisíc dolárov.

"Sú ľudia, ktorí sa chcú ukazovať a sú takí, ktorých s chopprom v meste vôbec neuvidíte. Nekupujú ich na to, aby na nich leteli baby, ale na jazdy do prírody." J. Friedman tvrdí, že ešte žiadnu ženu na motorku nenabalil. "Nie som z toho smutný, lebo som ju nekupoval preto..."

K imidžovej mašine si dal ušiť špeciálny kožený motorkársky komplet, pozostávajúci z nohavíc a bundy s vyšitým orlom. "Nie je to lacná záležitosť. Ale k takej motorke to patrí, jednoducho to k tomu pasuje. Môj chopper žerie tri litre, väčšie aj osem. Ako auto. Servis si dávam robiť firme, ktorá sa tomu profesionálne venuje. Ale choppre sa veľmi nekazia, prakticky na nich nie je čo robiť."

Skladačku obrazu o láske k naleštenej chrómovej mašine výstižne dotvára dcéra Lenka. "Otec raz povedal, že radšej vyhodí z izby mamu ako motorku." J. Friedman jej výrok ihneď uvádza na pravú mieru: "Keby som mal Harleyku, tak úplne vážne by som ju dal do izby. Taká je krásna, že by som si ju tam vystavil. Aspoň by som sa mal na čo pozerať. Predsa nebude v zime v garáži. Manželke sa tento názor nejako nepáčil, tak mi dala na výber. No tak čo už, nech si ide..."

Ženy na motorkách

O tom, že motorky nie sú len doménou mužov, svedčí aj fakt, že v rodine Friedmanovcov im prišli na chuť aj ženy. A myslia to naozaj vážne. Manželka i dcéra Lenka si v súčasnosti robia na riadenie veľkých dvojkolesových strojov vodičák. "Mama si nejakého lacnejšieho choppra chce v budúcom roku kúpiť na splátky," prezrádza Lenka. "O tejto jej vášni už vie každý. Tento rok na svoje 50. narodeniny dostala od svojej šéfky nádherný zmenšený model Harley."

Na motorke hlavy rodiny skúšali jazdiť už dávnejšie. Obe sa pri takýchto cvičných jazdách stihli zraniť. Staršia Friedmanová si pri páde rozbila koleno, ktoré jej potom museli lekári zašívať. Nehoda sa stala aj Lenke. "Ak motorku v zákrute preklopíte, tak potom už je koniec, neudržíte ju. A ste na zemi. Treba vedieť, aký uhol klopenia v zatáčkach si môžete dovoliť. Ako žena si na to musím dávať pozor, pretože ak ma privalí 200 kg, tak to určite nezdvihnem." Lenka sa už chopperov presýtila. Zrejme preto viac túži po rýchlostnej motorke. "Z chopperov som už vyrástla. Viac ako pohodlná jazda ma fascinuje rýchlosť."

Druhá dcéra J. Friedmana síce nejazdí, ale je nadšená spolujazdkyňa. Otec nakazil rodinnou diagnózou aj jej chlapca. Tento rok má už choppra Suzuki Savage aj on. "Je to môj splnený sen, moja prvá motorka. Choppre sú krajšie a romantickejšie motorky ako cestné. Vyhovuje mi aj tá pohodovejšia jazda na nich. Za plus považujem aj to, že nelákajú k nejakým extrémistickým výkonom na ceste," vyznáva sa zo svojej "lásky" Róbert Schlifka. Chodí s ňou na kratšie výlety na Ružín, Zemplínsku Šíravu. Jazdenie považuje za spôsob relaxu a zábavy.

Určitou výhodou chopperov je, že sa pomerne ľahko ovládajú. Naučiť sa ich šoférovať vraj nie je ťažké. Je to preto, lebo majú vyššiu hmotnosť (od 150 do 450 kg) a sú skonštruované na nižšiu rýchlosť. Pri štarte "nevystrelia" tak prudko a nezvládateľne ako cestné motorky. "Ich motor je priateľskejší, nie je tak agresívny ako u cestných motoriek. Netreba veľa preraďovať, pretože ten motor je pružný, na päťke idem hore kopcom i dolu kopcom," hovorí Robo. Jeho veľkým snom je chopperská ikona Harley-Davidson. Ak raz "vyrastie" (finančne) tak si ho určite kúpi.

Schádzajú sa na Jahodnej

"Prerobil som si Jawu 350. Tým, že si na to kúpite všelijaké doplnky, úplne zmeníte štýl motorky. V minulosti sa ľudia k takým motorkám dostávali tak, že si obyčajné prerábali. Dnes si ich už málokto robí doma v garáži," tvrdí zas Jozef Vrábeľ. Aj jeho snom je Harley-Davidson. V oblakoch však nelieta, preto si plánuje kúpiť použitého lacnejšieho choppera.

Srdce mu pre motorky začalo biť už v adolescentnom veku. Pred 15 rokmi sa schádzal s partiou motorkárov pri amfiteátri. V tom čase bol "amfik" známym miestom na predvádzanie dvojkolesových mašiniek. "Boli tu asi štyri partie. V našej sa stretávalo 15 motorkárov. Jazdili sme v jednom kuse od apríla do novembra v Košiciach a aj po celom Slovensku. Teraz to už nie je. Tá motorkárska kultúra sa v Košiciach rozbila," konštatuje Jozef. Motorky partia chlapcov nenechala odpočívať ani v zime. Bývali pri mlynskom náhone a čakali len na to kedy zamrzne. Ľadová plocha bola tým najlepším podkladom na ich vystrájanie. Mohli ľahko robiť otočky, piruety, šmyky. "No, robili sme dobrý cirkus... Padali sme, ale nám a ani motorkám sa nič nestalo."

V súčasnosti (keď je pekné počasie), sa motorkári naháňajú po Jahodnej, kde sa aj schádzajú. Vidieť ich možno ešte na Bankove, Baránku a v Barci. Na rozdiel od iných miest organizovaní nie sú. V Bratislave a v iných slovenských mestách i v mestečkách existujú rôzne motorkárske kluby, ktoré pre svojich členov organizujú rôzne netradičné stretnutia, súťaže a zrazy.

Jozef si vyskúšal rôzne typy motoriek. Rozdiel medzi cestnou a chopperom je v rýchlosti a v pohodlí. "Majitelia naháčov vyhľadávajú cesty kde si na to môžu dupnúť. My chceme vychutnávať krásy prírody. Vyložiť nohy a piánko... Na tento účel netreba ísť rýchlo, stačí 50 až 80 km za hodinu. Ale vytiahnú aj 160 km. Na chopperoch sa nedajú robiť frajeriny, ako na cestných. Tam koleso nezdvihnete," vysvetľuje Jozef. Zbaliť babu na motorku pre neho nie je problém. Veľa žien je dobrodružnej povahy a samé za nim chodia.

Spolu s rodinou J. Friedmana a ďalšími známymi si bol pozrieť dvojkolesových tátošov na Motozraze sveta motocyklov na Zemplínskej šírave. Jozef hovorí, že tento rok pokazila prílišná iniciatíva policajtov: "Za všetko dávali pokutu. Za to, že si jazdci pred vstupom do areálu dali dolu prilby, alebo za špinavú značku. Je bežným zvykom na takýchto akciách si cez značky dávať tangáče. Robí sa to zo špásu a kvôli atmosfére. To správanie policajtov bolo dosť nevhodné."

Motorkári tieto akcie zbožňujú. Môžu sa tam so svojimi "miláčikmi" dosýtosti popredvádzať, robiť show, zabávať sa neviazaným štýlom na spôsob drsných chlapov. "Tieto akcie sú fantastické. Ideme tam partia, 20 ľudí, polovica s autami, ostatní s motorkami. Nesieme si tam všetko: stoličky, stoly a dokonca aj výčap. Tri sudy piva a tri sudy kofoly. Keď sme to rozbaľovali, ľudia si mysleli, že to tam budeme predávať," spomína Jozef.

Neopísateľné čaro z jazdenia a životného štýlu motorkárov je jedna vec a nebezpečenstvo, ktoré na nechráneného jazdca na našich cestách číha, je vec druhá. Automobilisti sú pre motorkárov asi najväčšou pohromou. Niektorí ich odmietajú akceptovať a nájdu sa aj takí, ktorí ich z vlastnej ješitnosti obmedzujú.

Nepodceňujú fanúšikovia týchto strojov toto riziko? Aj oženiť sa je nebezpečné a oženil som sa. Viacero koníčkov je nebezpečných. Aj jazda na koni a aj bicyklovanie. Záleží od toho, aký má k tomu človek prístup. Keď chce niekto frajerovať, tak si o nešťastie koleduje," tvrdí J. Friedman.

Naši chopperi sa zhodli na jednom - keď má človek motorky v duši, celý život ho to k nim bude ťahať. Nehľadí potom na to, koľko peňazí vrazí do benzínu a všemožných chopperských úprav. Každý sa totiž snaží do svojho stroja vložiť kus seba, svojej duše.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári