Nenávidenú strigu rozrúbal sekerou

Vo väčšine vidieckych manželstiev mal až donedávna hlavné slovo muž. Išlo o pozostatok výchovy z čias, kedy bol živiteľom rodiny a ženu mal iba na to, aby rodila deti a starala sa o domácnosť. Emancipácia však zavítala aj do týchto končín. Nejedna žena odmieta byť poslušným vykonávateľom manželových príkazov a sama chce rozhodovať o veciach, ktoré sa týkajú jej života. Dnes sme siahli v súdnom archíve po prípade, v ktorom manželka zašla ešte ďalej. Nielenže sa v chalupe dostala na roveň svojmu mužovi, ale odstavila ho na druhú koľaj tým, že sama vzala opraty do svojich rúk. Ako sa to skončilo, o tom už viac vo vhodne upravenom príbehu.

Bolo pár minút po záverečnej a nálada v dedinskej krčme zodpovedala neskorej večernej hodine. Imro, široko-ďaleko známy ako "papučový manžel" sa úzkostlivo pozrel na hodinky a vari po desiaty raz sa pokúsil vstať. Chlapi, ktorí s ním sedeli za stolom, ho však zakaždým stiahli späť a objednali ďalšiu rundu. "Len si daj a nebuď taký mäkký," podpichovali ho. "Na tú strigu sa vykašli. Ukáž, že si chlap a nie kus onuce..." Hoci sa Imro nechal presvedčiť, on i chlapi tušili, čo bude následovať. A veru, nemýlili sa...

Krátko pred polnocou sa na krčme rozleteli dvere a takmer celú zárubňu zaplnila

Imrova žena Helena. Prísnym pohľadom premerala zadymenú miestnosť od jedného rohu k druhému a keď zbadala Imra, vykročila k nemu. "Zase slopeš?!" zvrieskla. "Ty ožran! Už aj sa pakuj domov!"

Aby Imro nevyzeral ako bojko, nesmelo namietol: "Len sa toľko nejeduj Helenka. Veď je piatok. Trochu som si posedel s kamarátmi. Na tom predsa nie je nič zlého..."

Len čo to dopovedal, napadlo mu, že si radšej mohol zahryznúť do jazyka. Veď svojou obhajobou akurát prilial olej do ohňa. Helena ho chytila a golier a zvrieskla: "Ty oplan papuľnatý! Tak ty budeš vyjednávať!? Okažite vstávaj a marš domov! Nemusíš tu všetko prepiť s tou bandou darmožráčov!" Po týchto slovách fľochla po chlapoch nenávistným pohľadom, pustila Imra a podišla ku dverám. Tam chvíľu počkala, kým Imrovi dostatočne spevneli podlamujúce sa kolená a spolu odišli.

"Cesta domov bola hrozná," vypovedal neskôr Imro na Krajskom súde. "V duchu som premýšľal, čím som si takú ženu zaslúžil. Do krčmy som zašiel iba zriedka a nikdy som sa neopil. Zakaždým mi však urobila taký škandál... A to ma najviac škrelo. Že ma Helenka zhadzovala v očicha mojich známych. Vždy si ma potom niekoľko dní dobarali..."

Ten posledný prípad nebol výnimkou. Len čo sa Imro v pondelok ráno zjavil v šatni, už padali uštipačné poznámky. Chlapi sa ho pýtali, či nepotrebuje nové papuče, či ho Helena v noci dobre "pretiahla" a či mu nezakázala televízor alebo hračky. Hoci to v Imrovi vrelo, nedal na sebe znať poníženie a snažil a zachovať chladnú hlavu. Celý týždeň sa mu to ako-tak darilo. Na posmešky nereagoval a doma sekal dobrotu. Piatkové ráno však prinieslo v jeho živote zlom. "V šatni nás vyhľadal majster všetkým pripomenul, že večer oslavuje v reštaurácii päťdesiatku. Vraj nech sa nikto neopováži neprísť a žiadne ospravedlnenie neuzná. Potom prišiel ku mne a povedal, že ja chodiť nemusím. Vraj počul, čo som mal naposledy za peklo a nech radšej ostanem doma."

Imrovi neušiel ten ironický podtón v majstrovom hlase ani úškľabky na tvárach kolegov. Cítil, ako sa v ňom čosi vzoprelo. Majstrovi povedal, že určite príde. nech si jeho stará "trhne nohou", pomyslel si. Večer tak aj urobil. Na stole nechal odkaz, že je na šéfovej oslave, cestou kúpil fľašku sektu a aby na helenu nemyslel, celý večer obracal do seba jeden pohárik za druhým. Okrem slastného pocitu zo slobody mu dobre robili i uznanlivé potľapkávania kamarátov. Konečne sa cítil ako jeden z nich.

"Domov som sa dotackal asi hodinu po polnoci," lovil neskôr Imro v pamäti. "Vchodové dvere boli zamknuté. Pokúšal som sa ich otvoriť, no po chvíli som pochopil, že zvnútra je v zámke kľúč. Myslím, že som najprv búchal na okno, potom som kopal do dverí..." To bol zrejme na Helenu priveľa. Spoza dverí muža počastovala hromadou nadávok a odporučila mu, aby šiel spať do kurína. Keby Imro poslúchol, potupil by som seba, ale ušetril by si kopec problémov. Hoci to neskôr nedokázal vysvetliť, v tom okamihu sa v ňom roky hromadiaca zlosť vzbúrila a zatienila už beztak alkoholom otupený mozog. Vbehol do kôlne, schmatol sekeru a vrátil sa. Keďže sa neskôr našli na dreve iba tri stopy po údere, po poslednom zrejme Helena dvere otvorila a všetky ďalšie rany schytala ona. Imro sa totiž na svoje konanie nepamätal. "Neviem, čo sa stalo," tvrdil. "Prečo som vzal sekeru ani to, kedy Helenka otvorila dvere. Ja som iba rúbal a rúbal. Potom som zaspal a zobudili ma až ráno policajti."

Masaker mal podľa kriminalistov jasný priebeh. Helenu zasiahlo približne 10 úderov a zrejme už ten prvý musel byť smrteľný, lebo inak by z prahu dverí ušla. Políciu privolala susedka, ktorá sa síce na nočný rámus prebudila, ale nakoľko to nebolo nič nové, opäť zaspala. Od toho rána minimálne dva týždne bola hlavnou témou, ktorá sa v krčme i na okolí pretriasala, iba jediná: ako Imro rozrúbal strigu Helenu. Na súde sa však táto téma rozoberala iba jeden deň. Na jeho konci Imro dostal 14 rokov v II. NVS.

robo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári