Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 21. február, 2019 | Meniny má Eleonóra
Nájdete nás na webe

HISTÓRIA

O cechových stanovách, cechmajstrovi ako stredovekom manažérovi, o povinnosti radostne pracovať a o vzniku priezvísk podľa remesielZa klopkanie

O cechových stanovách, cechmajstrovi ako stredovekom manažérovi, o povinnosti radostne pracovať a o vzniku priezvísk podľa remesiel

Za klopkanie prstami po stole aj buchnutie päsťou bola rovnaká pokuta

"Mladý majster je povinný dať ostatným majstrom a celému cechu do roka majstrovský obed. Na každý stôl 6 tanierov bezvadného jedla. Prvý chod má byť pečienka, teľacie, bravčové mäso, pečené prasiatko, pečená hus a sliepka. Druhý chod má byť čierna polievka na každý stôl súčasne. Tretí - kapusta s mäsom, štvrtý chod - kuracie mäso so žltou polievkou. Piaty chod - varené hovädzie mäso, šiesty a posledný - dobre plnený jeleň, k tomu víno za 16 forintov." Tento jedálny lístok predpisovali stanovy kováčskeho cechu z východného Slovenska z Košickej provincie z roku 1639.

Stanovy schvaľoval panovník

V predchádzajúcom článku o kováčskom remesle a cechu sme napísalo, že cechové stanovy potvrdzoval aj panovník. Pripisoval im značný význam, veď zaručovali chod výroby, obchodu a tiež aj poriadok v medziľudských vzťahoch, ale i v meste a tým v krajine. Z roku 1639 sa zachoval list, ktorým Ferdinand III. potvrdil stanovy kováčskeho cechu. Citujeme z jeho textu: "Kováčski majstri predložili svoju žiadosť nášmu Veličenstvu, aby ráčilo cechové predpisy, ako aj v nich obsiahnuté všetky nariadenia prijať a zhrnuté vo výsadnej listine schváliť, potvrdiť a sankcionovať, ako aj ich vydať na večnú platnosť pre kováčskych majstrov i pre všetkých ich potomkov. Tieto predpisy sú na zavedenie dobrého poriadku medzi členmi a na prevádzku kováčskeho remesla. My, Ferdinand III. z božej milosti volený..." Okrem podpisu panovníka a tajnej pečate sa na schvaľovací list podpísalo 15 veľmožov.

Pre členov boli stanovy cechu zákonom, vnútorným poriadkom aj v styku majstrov s cechmajstrom, záväznými nariadeniami v obchodnej, cirkevnej, verejnej a spoločenskej oblasti. Určovali obrady, medzi nimi aj ich postup na slávnostiach, vrátane jedálneho lístka, z ktorého časť sme uviedli v úvode.

Tresty klamárom,

oneskorencom, výtržníkom, nezdvorilcom voči cechmajstrovi a majstrom navzájom boli finančne odstupňované. Za neskorý príchod do kostola alebo neúčasť na bohoslužbe určoval cechový sadzobník zaplatiť pre kostol jeden funt vosku. Ak neprišiel k cechmajstrovi majster, ktorého dal zavolať svojím zvolávacím znakom, musel zábudlivec zaplatiť do pokladnice Bratstva 21 denárov. Až jedným uhorským forintom sa trestalo "napadnutie majstra druhým pri cechovej truhle hanobnými slovami a vynadaním". Za obvinenie z klamstva druhého majstra sa platilo 60 denárov. Ak niekto z nervozity klopkal prstami o stole u cechmajstra, zaplatil 40 denárov, za tú istú sumu si mohol buchnúť päsťou po stole. Na bitky, zauchá a dokrvavenia sa peňažné tresty nevzťahovali. Tie trestal v rámci právomoci cech podmienečným vylúčením, niekedy spor prejednával richtár. Pokladnica Bratstva cech sa napĺňala povinnými členskými poplatkami. Každý bol povinný raz štvrťročne prísť pred cech s 25 denármi. Trestom za nesplnenie bola - okrem dodatočného zaplatenia - pinta vína pre pohostenie cechu.

Stanovy sa vzťahovali aj na vdovy po majstroch. Remeslo mohli vykonávať dovtedy, kým sa nevydali. Ak išli za hlasom srdca a vydali sa nebodaj za iného remeselníka, ako napr. kováča, akým bol nebožtík, s kováčstvom bol koniec a vybavenie dielne prepadlo v prospech cechu.

Povinnosť tešiť sa z práce

Starostlivosť o pracujúcich bola aj vtedy na úrovni svojej doby. I reklamácie, trh práce, technická kontrola výrobkov. Košeľa a gate prináležali učňovi dvakrát počas trojročného učenia, počas ktorého bol podľa stanov nielen povinný slušne sa správať voči majstrovi a majstrovej, ale aj radostne vykonávať prikázanú robotu. V treťom roku dostal remenný opasok, klobúk a po vyučení dolomán a dvoje nohavíc z moravského súkna. Reklamácie sa vybavovali tak, že ak niektorý majster alebo tovariš poranil pri podkúvaní koňa, nesmel vykonávať remeslo dovtedy, kým kôň nevyzdravel. Ak ho nevedeli vyliečiť, musel majiteľovi nahradiť škodu podľa dohody. Stanovy pamätali aj na choroby. Počas ochorenia majstra bol cechmajster povinný vypomáhať mu finančne z pokladnice cechového Bratstva. O chorého učňa sa starali dvaja najstarší učni, ktorých vybral tiež cechmajster. Ten mal dosť povinností, medzi nimi aj technickú kontrolu výrobkov, ktorou poveril dvoch majstrov. Za každý chybný vyberali po dvoch denároch pokutu. Cechmajstrovou povinnosťou bolo postarať sa o to, aby prijali tovarišov z cechu nielen v cisársko-kráľovských a slobodných mestách, ale aj kdekoľvek inde do svojich cechov a dovolili im bez prekážok pracovať.

Podľa sporov z vtedajších čias sa dozvedáme aj o špekulantoch, čiernych obchodoch, lanárení obchodníkov i tovarišov. Platilo pravidlo, že pri nedostatkovom tovare bolo zakázané vyjednávať s kupujúcimi, ale ponechať im voľnú voľbu výberu u viacerých. Zakázané bolo na výročných trhoch lanáriť k sebe obchodníkov iných majstrov. Nebol to obchodný zákonník na dnešnej úrovni, ale zrkadlo doby. Tak, ako sú zrkadlom stredovekých remesiel výrobky, ktoré dnes obdivujeme v múzeách.

Mali iba jedno meno

V texte intitulácie (hlavičky) mestskej listiny nie je uvedené meno richtára, iba "my, richtár", taktiež v texte listu panovníka, ktorým potvrdzuje stanovy kováčskeho cechu je jeho meno Ferdinand III. V tom čase mal každý iba jedno meno, až kým Jozef II. nenariadil, že každý musí mať dve mená. Odkiaľ sú teda mená ľudí? Prečo sa ulice volajú Kováčska, Garbiarska, Hrnčiarska a ľudia Salczer, Čižmárik, Valach, Kupec? Mešťanov poznávali iba podľa krstného mena, za ktoré pripojili prezývku alebo pvoolanie. Ak boli viacerí Jánovia, jeden bol Ján - murár a druhý vysoký alebo hluchý, ďalší bol známy ako Ján hrnčiar alebo kováč. U šľachticov sa uvádzalo za menom miesto, odkiaľ boli. Arnold z Drienova, Juraj z Rozhanoviec.

Keď sa vrátime do staršieho obdobia Košíc, darmo budeme pátrať v listinách po priezviskách panovníkov a obyvateľov. Pod textom privilégií sú mená ako Belo IV., Ondrej II., alebo Karol Róbert. V listine z roku 1230, ktorá je prvou písomnou zmienkou o Košiciach a predstavuje kúpno-predajnú zmluvu, sa uvádza, že zem predávajú Šimon, syn Gregora, Peter, syn Pavla a ich otcovia. Kupujúcimi sú Ceked, syn Pavla, Bency a Bohuslav synovia Petra. Aj v texte dohody Omodejovcov (po ich porážke) s košickými mešťanmi sú ako rukojemníci uvedení muži iba s jedným menom, napr. Magister Ján - Jurajov syn, Benedikt - Mikuláš Sebastián. Z nich môžeme usúdiť, že tieot mená boli dosť rozšírené, lebo sa opakujú v rôznych listinách.

Priezviská podľa remesiel

Nakoľko ľudí nejako "zvali", prezývali, nazývali, z toho vznikol aj pojem "priezvisko". Toto sa potom stalo dedičné. V Košiciach, kde bola nemecká kolonizácia, vznikali priezviská podľa remesiel. Tieto priezviská si ponechávali buď v pôvodnej forme, teda nemeckej, ale ich prekladali neskoršie do slovenčiny a menili ich príponami, napr. Čižmár - Čižmárik. Úplne presne sa dajú určiť priezviská podľa kovospracujúcich remesiel, ktoré boli v Košiciach široko rozvinuté: Eisner (železiar), Schmeltzer (tavič), Bogner (výrobca lukov), Aurifaber, Goldschmidt (zlatník), ale aj ďalšie: Schaffer (vedrár), Kopperschmidt (meďotepec). Rozšírené bolo meno Kromer (kupec), nakoľko veľa Košičanov sa zaoberalo obchodom. Kromer bolo frekventované priezvisko aj u richtárov. Ešte aj dnes Schneiderovcov aj Girtlerovcov (pôvodne Gärtler). Prvé je v preklade krajčír, druhé opaskár. Podľa remesiel nazvali aj ulice: Kováčska, Hrnčiarska, Garbiarska, Zámočnícka, Mäsiarska.

V súvislosti so vznikom priezvísk a dvoma menami spomenieme aj vznik matrík, t. j. zoznamov narodených, zomrelých a sobášených osôb. V rímsko-katolíckej cirkvi boli zavedené r. 1563 podľa predpisu tridentského koncilu. Na Slovensku sú zachované od 17. storočia. Jozef II. vyhlásil matriky za verejné úradné knihy. V roku 1784 vyšla nová štátna úprava o ich vedení farským úradom a v roku 1827 podľa nariadenia museli ich viesť v dvoch exemplároch, z ktorých jeden bol pre svetskú vrchnosť. V roku 1895 boli zavedené štátne matriky.

Veľkolepé oslavy piateho výročia vzniku Československej republiky v Košiciach a panychída za padlých

Pozdravné depeše prezidentovi viezli z Košíc do Prahy tri lietadlá

Piate výročie vzniku Československej republiky 28. októbra 1923 si pripomínali v celej ČSR na slávnostných zhromaždeniach, kultúrnymi, športovými podujatiami, bohoslužbami, lampiónovými sprievodmi. V Košiciach bolo osvetlené centrum mesta, domy aj výklady obchodov už 27. októbra.

Vojenská prehliadka

Po slávnostnej prehliadke vo Východoslovenskom národnom divadle (tak sa vtedy volalo tunajšie divadlo) o deviatej večer sa pohol z Legionárskeho námestia (terajšie Námestie osloboditeľov) lampiónový sprievod Košičanov na Hlavnú ulicu až po múzeum. Druhý deň, 28. október, sa začal ráno o siedmej vystrelením 28 rán z kanónov, po ktorých odštartovali z košického letiska do Prahy tri lietadlá 1., 2. a 3. leteckého pluku s pozdravnými depešami prezidentovi Masarykovi. Letcom ich osobne odovzdal generál Gajda. O ôsmej boli vo všetkých košických kostoloch bohoslužby, po nich skladali prísahu vernosti republike nováčikovia. Na Legionárskom námestí a Moldavskej okružnej predstavil generál Horák generálovi Gajdovi a hosťom košickú posádku. Slávnostné defilé bolo na Hlavnej. Defilovalo výcvikové stredisko, vedené francúzskym majorom Tamisierom i všetky ďalšie pluky vrátane jazdeckého aj zásobárne. Košická posádka prvýkrát 28. októbra 1923 defilovala podľa francúzskeho spôsobu v trojstupoch. Popoludňajší "ľahkoatletický míting" v Gajdových kúpeľoch (terajšia Anička) za účasti členov vojenských i civilných športových klubov - medzi nimi boli známi atléti Eslenhut, Knop, Hála, Formánek, Kasel - sledovalo dvetisíc divákov. Gajdove kúpele, ktoré niesli meno po generálovi Gajdovi, lebo on bol iniciátorom zriadenia kúpaliska a športovísk, ktoré stavalo vojsko, boli ideálnym miestom pre verejné podujatia. V lete pre rekreáciu a kúpanie na modernom kúpalisku, pre oddych rodín s deťmi v blízkosti minerálneho prameňa. V minulosti sa vola Ľudovítov, potom jeho vodu začali nazývať gajdovka. Oslavy sa skončili predstavením Jiráskovej Lucerny v divadle. Osvetový odbor košickej posádky usporiadal na de Všetkých svätých 1. novembra panychídu za padlých vojakov v svetovej vojne na cintoríne v Barci za účasti zástupcov všetkých úradov, spolkov, humanitných, kultúrnych i politických organizácií.

Osobitný vlak do Maduníc

Ešte začiatkom októbra sa pripravovali v každej župe, teda aj na východno Slovensku na mimoriadnu udalosť, akou bolo odhalenie prvej sochy Slováka - národovca v Maduniciach v Nitrianskej župe. Tam takmer 30 rokov pôsobil a písal Ján Hollý. Na túto udalosť boli vypravené zvláštne vlaky. Na odhalení sochy sa zúčastnili aj delegácie z Čiech, zo slovenských žúp samotní župani, starostovia miest a predstavitelia Matice slovenskej. Slávnosť otvoril správca Matice slovenskej dr. Jozef Škultéty.

Zaviedli leteckú dopravu

Košická posádka bola veľmi iniciatívna a vyvíjala rôzne športové a kultúrne aktivity. Jednou z nich bolo aj jazdectvo. V Barci bola dostihová dráha, kde pravidelne poriadal Jazdecký pluk č. 5 dostihy. Na 3. novembra 1923 zorganizoval pod vedením štátneho kapitána Borskiho Hubertovu jazdu s Halali pri kaplnke na Kalvárii.

Prekvapením pre verejnosť, ktorým zároveň "vstúpila ČSR do Európy", bolo zavedenie leteckej dopravy na linke Praha - Bratislava Československými štátnymi aerolíniami ako štátnou spoločnosťou. Lietať začali 10. októbra 1923 a k dispozícii bolo 21 lietadiel. Cena letenky sa rovnala jednej ceste rýchlikom 1. triedy na trati Praha - Bratislava. Letecky mali byť spojené české aj slovenské kúpele. V Piešťanoch plánovali vybudovať letisko a pre nočné lety letecké majáky. V priaznivom počasí mala fungovať letecká doprava aj v zime.

Aukcia starožitností

Ďalším prekvapením bola aukcia starožitností zo súkromných zbierok košických občanov, usporiadaná vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Najcennejším predmetom boli husle z roku 1790, zostrojené majstrom Johanom Christianom Hammigom, zosnulým r. 1816, vykladané slonovinou. Vyvolávacia cena bola 5500 korún. Na aukcii, v poradí už piatej, bola aj veľká zbierka plagátov, letákov a nariadení z roku 1846, týkajúca sa Košíc. Skvostom bola aj Melantrichova biblia z r. 1549.

Košičania na pohrebe P. O. Hviezdoslava

Vráťme sa o dva roky späť, do roku 1921. Vtedy boli oslavy vzniku ČSR v Košiciach sprevádzané aj protihabsburskou demonštráciou na podporu republiky na Hlavnej ulici. Návratu monarchie sa obávali občania v celej republike, aj štátna moc. Preto boli manifestácie na podporu republiky vo všetkých mestách východného Slovenska.

November roku 1921 sa začínal okrem sviatku Všetkých svätých smutnou udalosťou pre slovenskú kultúru, keď 8. novembra 1921 zomrel P. O. Hviezdoslav. Vážili si ho v celej ČSR a 15. novembra na jeho pohreb odcestovali delegácie z jednotlivých žúp. Z Košíc to bol župan a vládny komisár Dr. Ján Ruman aj so svojím poradcom Dr. Bullom, mešťanosta Mutňanský s manželkou, zástupcovia organizácií priemyselníkov, profesorov, Matice slovenskej, Národného klubu, Osvetového ústavu a iných inštitúcií. Košický mešťanosta išiel na pohreb aj ako súkromná osoba - Hviezdoslav bol jeho krstným otcom. Na rakve bol veniec od mesta Košice.

Soňa MAKAROVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  8. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  9. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  1. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Štefánka by Pulitzer
  4. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  5. Konferencia - EU support for research
  6. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  7. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  8. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  9. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  10. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 21 363
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 14 836
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 14 620
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 357
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 327
  6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 438
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 670
  8. Štefánka by Pulitzer 4 441
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 803
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 965

Neprehliadnite tiež

Tisíce ľudí prišli na košickú Hlavnú.

Do auta narazil autobus, keď vodička dávala na priechode prednosť

Pri nehode v Čečejovciach sa zranilo päť ľudí, z toho dve deti.

Ilustračné foto.
Ľudia si pripomínali pamiatku dvoch mladých ľudí aj v Prešove.

Skladba Milión eur vznikla z hnevu po vražde Jána a Martiny

Edo Klena a Katka Knechtová predstavili jej novú verziu.

Katka Knechtová a Edo Klena.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Minúta po minúte: Fico a Danko, choďte už preč, odkazujú protesty

Len v Bratislave je viac ako 30-tisíc ľudí, zhromaždenia sú po celom Slovensku.

DOMOV

Ľudia si pripomínajú pamiatku Jána a Martiny (fotogaléria)

Námestie SNP v hlavnom meste je po roku opäť plné.

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop