Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Včera uplynulo od naväčšej tragédie v dejinách Východoslovenských železiarní 10 rokov

Výbuch si vyžiadal 11 ľudských životov. Masovým vrahom bol kysličník uhoľnatýOdkedy neďaleko Košíc spustili svoju výrobu Východoslovenské

Výbuch si vyžiadal 11 ľudských životov. Masovým vrahom bol kysličník uhoľnatý

Odkedy neďaleko Košíc spustili svoju výrobu Východoslovenské železiarne, stalo sa v tomto hutníckom gigante množstvo prevádzkových havárií. Žiadna sa však nezapísala do čiernej kroniky takým tragickým sumárom, ako výbuch na potrubí a následný únik vysokopecného plynu do ovzdušia v roku 1995. Včera uplynulo presne 10 rokov od chvíle, ktorá priniesla smútok do jedenástich rodín. Rodičom vzala synov, manželkám ich životných partnerov a deťom vzala otcov. A celkom zbytočne, lebo tragédii sa dalo zabrániť. Dodržiavaním predpisov by nedošlo ku výbuchu a rozhodnejším riešením situácie po ňom by sa predišlo stratám na životoch.

Skryť Vypnúť reklamu

V ten osudný deň, zhodou okolností to bol ako dnes - piatok, bola na plynovom potrubí DN 1600 pri rotačnej peci číslo 4 divízneho závodu (DZ) Vápenka na programe vcelku drobná operácia. Navarenie tzv. odbočky potrubia DN 500, ktorú mali vykonať zamestnanci firmy Energoservis a.s. Košice. Kvôli tomu bol už dva dni pred tým zastavený prívod vysokopecného plynu do potrubia a zvyšky z neho dokonca vytlačenné tlakom vzduchu.

Pracovníci Energoservisu nastúpili ráno do zamestnania a okolo 6.30 h začali prácu na potrubí navarovaním odbočky. Približne o hodinu ju prerušili, nakoľko museli posunúť lešenie. Až vtedy bola z potrubia odobratá vzorka plynu, ktorá bola odoslaná na analýzu do Labortestu DZ Koksovňa. Tam síce zistili, že zmes je výbušná, no telefonická informácia dorazila k miestu opravy neskoro. Päť minút pred jej doručením, teda o 9.10 h, došlo na potrubí DN 1600 i DN 2000, vzdialeného niekoľko desiatok metrov od navarovania odbočky, k mohutnému výbuchu. Tlak plynu doslova rozthal oceľový plášť a cez veľkú dieru začal do ovzušia unikať oxid uhoľnatý CO. Plyn, ktorý je bez chuti, farby i zápachu, no smrteľne jedovatý.

Skryť Vypnúť reklamu

Okamžite po výbuchu bol o situácii informovaný a presunul sa na miesto havárie riaditeľ DZ Energetika Ing. Alexander D. O niekoľko minút bol zvolaný mimoriadny podnikový dispečing viacerých divíznych závodov VSŽ, na ktorom boli ich zástupcovia oboznámení o vzniknutej situácii. Okrem iného boli informovaní o úniku plynu a obmedzenom prechode v okolí výbuchu. Skupina pracovníkov DZ Energetika sa tam už pod vedením svojho riaditeľa radila nad postupom riešenia havárie. Bolo ním dokončenie navarovania odbočky a zaslepenie diery, ktorá vznikla po výbuchu.

Nikto nepomyslel na evakuáciu

Hoci mal byť okamžite vydaný zákaz pohybu nepovolaných osôb v okolí havárie, bolo tam rušno, akoby nič nehrozilo. Možno preto, lebo nikto nepredpokladal, že sa do ovzdušia dostalo také množstvo plynu, ktoré by mohlo byť nebezpečené. "Do takej 13. hodiny bola na mieste výbuchu mela," spomína jeden zo svedkov. "Boli tam naši policajti, hasiči (pri výbuchu zhorela aj časť neďaleko pristavenej Tatry 138) a rôzne vozidlá. Ľudia, ktorí vystúpili z autobusu, prešli rovno popod havarovaný plynovod. Nikto im tam nezakazoval alebo nezabránil ísť. Okolo 14. hodiny som si všimol, že pri mieste výbuchu nikoho nebolo, iba naši dvaja ´čierni´ šerifovia. Všetko to pošlo niekam preč."

Skryť Vypnúť reklamu

To, že zodpovední pracovníci haváriu podcenili, svedčí aj správa, podaná o 14.30 (teda päť hodín po výbuchu) na Inšpektorát bezpečnosti práce. "Na potrubí vysokopecného plynu došlo k výbuchu a úniku plynu bez úrazu a škody alebo výpadku výroby. Vzniknutá diera na potrubí bude uzavretá ešte 27.10.1995." Nespomína sa žiadne nebezpečenstvo otravy ani potreba informovať, varovať či evakuovať zamestnancov. Jednoducho postup ako pri bežnej havárii...

Až okolo 15.30 dostal šéf DZ Energetika Alexander D. informácie o prvých priotrávenich ľudí. Išlo najmä o pracovníkov ochrannej služby VSŽ, ktorí zabezpečovali odklon dopravy od miesta havárie. Dýchacie ani meracie prístroje však nemali. Okolo 17.30 boli na základe údajov, poskytnutých pracovníkmi Ferrohasu a protiplynovej služby, k dispozícii prvé signály o inverzii počasia a šírení vysokopecného plynu. Alexander D. neskôr tvrdil, že vtedy dal cez dispečing príkaz na opustenie niektorých pracovísk. Zhodou okolností na tých, kde sa pracovalo v 12-hodinových zmenách, práve dochádzalo k ich striedaniu.

Práce na odstraňovaní havárie pokračovali. Všetci, ktorí sa na opravách potrubia podieľali, mali dýchacie prístroje. To im prácu sťažovalo a spomaľovala ju i potreba častej výmeny prázdnych fliaš s kyslíkom za plné. Spomínané ťažkosti i pomerne komplikovaná deformácia potrubia spôsobili, že ani do večera neboli diery zaplátané.

Prvé otravy

Vo večerných hodinách akoby ostražitosť riadiacich pracovníkov poklesla a nebezpečenstvo, ktoré ešte stále predstavoval vysokopecný plyn v ovzduší, podcenili. Hoci jeho vysokú koncentráciu namerali raz tu, inokedy inde, možno si mysleli, že sa časom rozptýli. Príroda ale bola "proti". Inverzia spôsobila, že oblak CO sa stále pohyboval nad areálom železiarní a stále mal smrtiace účinky...

Večer už opravárom potrubia pomaly dochádzali plné kyslíkové fľaše, počet hliadkujúcich poklesol a svoje možno zohral i fakt, že sa zotmelo. V blízkom či vzdialenom okolí od havárie sa začali objavovať ľudia, ktorí o nebezpečenstve otravy vedeli málo, alebo vôbec nič. Niektorí končili svoje zmeny, iní do nich práve nastupovali a jednoducho sa iba presúvali na svoje pracoviská. Smolu mali najmä tí, ktorí sa o potrebe evakuácie z ohrozených oblastí dozvedeli, no nemali dýchacie prístroje, aby sa mohli vzdialiť bez ohrozenia života.

Pred 21. hodinou bol z hlavného dispečingu daný príkaz na opustenie všetkých pracovísk v okolí havárie. Teda závodu Keramika, Vápenka, Doprava a Stavadlá. Súčasne sa začali z niektorých pracovísk ozývať ľudia, pociťujúci nevoľnosť. "Niekedy medzi 20.30 a 21.00 mi volal Jozef Kolarský," spomína jeden zo svedkov. "Oznámil mi, že jeden jeho pracovník odpadol. Aj jemu samému je vraj zle a idú preč. Nečakal ma moju odpoveď a zložil." Spomínaný J. Kolarský i ďalší šiesti muži boli potom nájdení v okolí stavadla č. 17 pri dopravnom úseku Veľká Ida. Všetci sa udusili...

Nevoľnosť postihovala aj záchranárov. Okolo 21.30 volala na dispečing pracovníčka nemocnice a oznámila, že dostala správu od ich sanitkára, ktorý je niekde v areáli VSŽ. Je mu vraj zle a nechal zapnutý maják aby ho našli pre prípad, že stratí vedomie. Ďalšiu sanitku vraj nepošle, lebo do areálu už majú vstup iba požiarnici s maskami. Tí spolu s niektorými zamestnancami VSŽ, ktorí boli ešte vybavení dýchacími prístrojmi, prečesávali najrizikovejšie úseky, zabezpečovali ďalšiu evakuáciu a hľadali prípadné obete.

Spolu bolo v nemocnici v Šaci ošetrených 309 osôb, z ktorých bolo 21 (14 zamestnanov železiarní) krátko či dlhšie hospitalizovaných. Zaťažkávaciu skúšku v podobe náporu priotrávených pacientov zažili i košické nemocnice. Žiaľ, v 11 prípadoch už prišla zdravotnícka pomoc neskoro. Deväť obetí bolo z radov zamestnancov VSŽ a dvaja Rómovia z Veľkej Idy, ktorí sa v areáli železiarní zdržiavali neoprávnene. Ich príbuzní tvrdili, že 34-roční bratia - dvojičky Pavol Jano a Peter Jano si šli do podnikového bufetu niečo kúpiť.

Zasadá Rada obrany mesta

Približne okolo 20. hodiny boli o vzniknutej situácii informované aj politické špičky mesta. Do Košíc mieri pluk Civilnej obrany z Humenného, aby monitoroval mrak plynu a zistil jeho prípadný pohyb smerom na mesto. V sobotu, približne od 2.30, bola evakuovaná obec Veľká Ida a pripravili sa autobusy pre prípad, že buda treba vyprázdniť aj Šacu. Prednosta okresného úradu Košice mesto a predseda Rady obrany mesta Karol Mášik zvolal jej zasadnutie. Do "bieleho domu" sa schádzali všetci, ktorí sú dôležití pre riešenie tejto mimoriadnej situácie.

Medzi tým už vo VSŽ zasadal o 3.30 krízový štáb na čele s prezidentom Jánom Smerekom. Okrem iného rozhodol o uzavretí niektorých prístupových ciest i brán do areálu. Urobil sa výber zamestancov, ktorí sú dôležití pre zabezpečenie niektorých technologických postupov výroby (boli vybavení dýchacími prístrojmi) a ostatní museli železiarne opustiť. Naďalej sa monitoroval mrak CO a podľa toho sa prijímali príslušné opatrenia. Krízový štáb VSŽ i Rada obrany mesta zasadali takmer každú hodinu. Všetko sa odvíjalo od hlásení o pohybe mraku so smrtiacim plynom. Premiér V. Mečiar dal dokonca K. Mášikovi pokyn, aby pripravil autobusy pre prípad, že bude treba evakuovať mesto. V sobotu popoludní pricestoval do VSŽ a potom v Košiciach zvolal mimoriadne zasadnutie Rady obrany štátu.

O vzniknutej situácii až v sobotu ráno faxom informovali aj primátora Rudolfa Schustera. Bol práve v Sankt Peterburgu, kde podpisoval partnerskú zmluvu. "Keby som bol v piatok o havárii vedel, neodcestoval by som," povedal po návrate na Slovensko. "Podpredseda ruskej vlády mi okamžite poskytol 1500 USD, vybavil letenky a dal k dispozícii auto, aby som sa dostal na letisko a do Košíc čo najrýchlejšie." Domov dorazil v nedeľu ráno, kedy už bolo po všetkom. Šiel sa pozrieť na miesto havárie, potom aj do FNLP, kde sa zaujímal o stav pacientov. "Kondolenčná miestnosť bude vo Ferrocentre, kde budú môcť Košičania vyjadriť úprimnú sústrasť. Je mi zo všetkého veľmi smutno..."

Rozdielne informácie o počte obetí

Od sobotňajšieho rána informovali o tragédii vo VSŽ aj médiá. Okrem samotnej správy o výbuchu plynu prinášal rozhlas i televízia (nie vlastnou vinou) zväčša skreslené informácie o počte obetí i zranených. Raz bolo mŕtvych 11, inokedy 13, potom zas iba 10. Zdalo sa, akoby niekomu šlo o to, aby boli fakty o podcenení piatkovej havárie zamlčané. Medzi Košičanmi a najmä obyvateľmi obcí v blízkom okolí VSŽ sa práve kvôli rozporuplným informáciám začala šíriť panika. Ľudia sa báli otvoriť okná a s hrôzou sledovali, ako po uliciach premáva jedna sanitka za druhou. Nad mestom lietali vrtuľníky, v smere na železiarne bola uzavretá doprava a mnohí príbuzní zamestnancov VSŽ márne čakali na ich návrat domov.

Po informáciách bola "hladná" nielen verejnosť, ale aj novinári. Aj z tohoto dôvodu bol o tlačovú besedu v sobotu o 16.20 v zasadčke OÚ veľký záujem. Boli na nej aj zástupcovia médií z Česka a Maďarska. Mimochodom, hoci vzdušnou čiarou sú vzdialení iba niekoľko kilometrov, naši južní susedia boli o havárii informovaní až v sobotu o 10. hodine...

Okrem prednostu K. Mášika sa tlačovky zúčastnil minister vnútra Ľudovít Hudek, minister obrany Ján Sitek, minister zdravotníctva Ľubomír Javorský, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Alexander Rezeš, náčelník Generálneho štábu slovenskej armády Jozef Tuchyňa a prezident VSŽ Ján Smerek. Práve on ako prvý informoval o vzniknutej situácii a ustálil počet obetí na jedenásť. Po ňom sa ujal slova Ľ. Hudek, ktorý okrem údajov o evakuácii uviedol, že obetí je trinásť. Po slovách K. Mášika, že doteraz sa o všetkom snažili korektne informovať a nič nezatajovať, to medzi novinármi nesúhlasne zašumelo. Vzápätí sa z ich radov zosypala na politické špičky lavína otázok. "V súčasnosti sú na celom území VSŽ hladiny CO pod normálom a teda je možné sa po priestoroch VSŽ ´teoreticky´ pohybovať bez problémov," uviedol J. Smerek. "Samozrejme, nechceme nič riskovať. Celú noc budeme budeme veľmi intenzívne pracovať najmä na meraní." Tie už žiaden zvýšený obsah CO nepotvrdili. V sobotu večer sa do VSŽ začali vracať zamestnanci a v nedeľu už výroba nabehla na plný výkon.

Tragédia vo VSŽ bola v médiách témou číslo jeden aj v prvých dňoch nového týždňa. Rozhlas, televízia i tlač prinášali ďalšie informácie a deň za dňom viac a viac odhaľovali skutočnosť, že piatkovú haváriu na potrubí niekto podcenil. Mnohé príspevky končili rovnakým záverom: nebyť chybných rozhodnutí, 11 ľudí mohlo žiť...

Najkritickejším v tomto smere bol denník Korzo, ktorý okrem iného napadol výšku odškodného, ktorú špičky VSŽ chceli vyplatiť pozostalým. Išlo o 100 tisíc korún na osobu plus 20 tisíc za každého nezaopatreného člena rodiny. "Pri pohľade na sumu, ktorou chcete odškodniť obete, pri pohľade na vami rýchlo založenú nadáciu, ktoru by ste radi zaslepili verejnosti oči, nám dovoľte, aby sme si už teraz pred vami odpľuli," napísal vtedy Peter Bercik. Určite aj vďaka "ostrému peru", ktorým "korzári" písali svoje články, sa napokon odškodné vyšplhalo na milión korún za každého zamestnanca železiarní, ktorý prišiel o život.

Vyšetrovanie

Hneď v prvých dňoch po havárii sa o ňu začali zaujímať aj orgány činné v trestnom konaní. Výsledkom vyšetrovania bolo päť vznesených obvinení a v jeseni 1996 i prvá obžaloba. Prvá preto, lebo sudca Okresného súdu Košice II po preštudovaní spisu vrátil prípad Krajskej prokuratúre. Dôvodom boli výhrady k rozsahu vyšetrovania, ktorých oprávnenosť potvrdil aj Krajský súd. Približne o dva roky, v septembri 1998, uzrela svetlo sveta druhá obžaloba a hoci mal sudca opäť výhrady, tentoraz ich "kraj" zamietol.

Ako prvý obžalovaný bol bývalý riaditeľ DZ Energetika Alexander D. Prokurátor mu dával za vinu, že keď riadil výkon prác na odstraňovaní havárie, v rozpore so svojimi povinnosťami ju vyhodnotil iba ako prevádzkovú poruchu. Nezariadil dôkladné monitorovanie ovzdušia a po vzniku inverzie nevydal príkaz na okamžitú evakuáciu či zákaz nástupu nočnej zmeny na pracoviská. Práve jemu sa kládla za vinu smrť 11 ľudí a priotrávenie ďalších 12. Druhým obžalovaným bol majster prevádzky Chémia DZ Koksovňa Ladislav M. Toho prokurátor obvinil z toho, že hoci jeho prístroj signalizoval vysoké hodnoty CO, neposlal 10 svojich podriadených preč, následkom čoho zomrel jeden človek.

Traja ďalší Košičania, všetci z firmy Energoservis, boli obžalovaní v súvislosti so samotným výbuchom plynu. Majster Milan J. preto, že dal pokyn na zváranie bez toho, aby poznal výsledky laboratórnej skúšky z odobratej vzoky plynu. Revízny technik plynových zariadení Alexander B. čelil obvineniu preto, lebo súhlasil so zváraním bez spomínaných výsledkov skúšky a zvárač František J. preto, lebo začal zvárať bez toho, aby mal na to vydaný písomný príkaz. Všetky tieto obvinenia v sebe zahŕňal paragraf všeobecného ohrozenia, no kým u posledných troch iba s miernejším odsekom 2, u Ladislava M. s odsekom 3 a u Alexandra D. s odsekom 4 Trestného zákona.

V júli 1999 zasiahla do osudov troch obžalovaných amnestia prezidenta R. Schustera. V Článku I nariadil, "aby sa nezačalo a ak sa už začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za nedbanlivostné tretné činy, ak za ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, neprevyšujúci tri roky". Tento článok sa týkal práve tria "z Energoservisu" a tak sa kauza "výbuch plynu" pre nich po trestnoprávnej stránke skončila.

Prvé pojednávanie až po piatich rokoch

Prvé pojednávanie otvoril Okresný súd Košice II po vyše piatich rokoch od osudnej tragédie. Na trestnú lavicu sa 11. decembra 2000 posadil už iba Alexander D. a Ladislav M.

"Chcel by som vyjadriť svoju spoluúčasť rodinám, ktoré stratili svojich najbližších," povedal na úvod prvý z obžalovaných. "Je mi ľúto, čo sa stalo, ale ja som urobil všetko, čo bolo v mojich silách. Necítim sa preto vinný za to, z čoho ma viní obžaloba." Vzápätí sa Alexander D. podrobne vyjadril k priebehu prác na odstránení havárie. Z jeho výpovede vyplynulo, že naozaj robil, čo bolo v jeho silách. Prvú informáciu o priotrávených dostal až o 16. hodine.

"Okolo pol šiestej sa začalo stmievať," poračoval Alexander D. "Na mieste havárie bolo cítiť akýsi tlak, akoby sa prestal hýbať vzduch. Plyn sa dostával na úroveň ľudí... Oprava mala byť pôvodne ukončená okolo 20. hodiny, ale nepodarilo sa to ani do nástupu nočnej smeny. Okolo 22. hodiny som bol na dispečingu DZ Energetika. Prišiel tam Štefan B., ktorý obvolával jednotlivé úseky. Počul som, ako kričí, aby ľudia zo svojich pracovísk čo najskôr odišli..." Ukázalo sa však, že v tom čase zamestnanci VSŽ nastupovali do nočnej smeny bez toho, aby ich niekto vystríhal pred hroziacim nebezpečenstvom

Ani Ladislav M. sa necítil vinným. "Je mi ľúto, čo sa stalo," povedal. "Uplynulých päť rokov bolo pre mňa veľmi ťažkých. V električke na mňa ukazovali prstom. To je on! So Štefanom J. sme boli kamamráti, ale necítim sa vinný za jeho smrť." Ladislav M. nastúpil do nočnej smeny, ktorá začínala o 22. hodine, teda dve hodiny po tom, čo nemocnica v Šaci praskala vo švíkoch a boli nájdení prví mŕtvi. Je čudné, že ešte aj vtedy nadriadený Ladislava M. vydal príkaz, aby odviedol 10 ľudí na jednotlivé prevádzky. Do rúk dostal prístroj na meranie CO, s ktorým vôbec nevedel pracovať. Keď napokon zistil život ohrozujúce hodnoty a chcel sa s chlapmi vrátiť, upadol do bezvedomia. Priotrávil sa, a to oveľa intenzívnejšie ako Štefan J., ktorý zomrel. Pitva ukázala, že k tomu "dopomohlo" jeho choré srdce...

Dva súdy, dva rozsudky

Po sérii pojednávaní vyniesol "okresný" senát v máji 2001 rozsudok. Oboch obžalovaných uznal vinných v zmysle obžaloby, tresty však diferencoval. Alexandrovi D. vymeral nepodmienečný trest 3 roky v I. NVS a Ladislavovi M. peňažný trest 20 tisíc Sk. Po vynesení rozsudku nastala málo vídaná situácia. Odvolali sa nielen obaja obžalovaní, ale odvolanie v ich prospech zahlásil aj prokurátor. "Tresty pokladám za prísne," povedal nám vtedy JUDr. Ivan Vanko.

O niekoľko miesiacov nastal v postoji prokuratúry obrat, vysvetlený podrobným preštudovaním písomného zdôvodnenia rozsudku. Odvolanie v prospech Alexandra D. vzala späť a odvolanie, zahlásené v prospech Ladislava D., zmenila v jeho neprospech. "V prípade Alexandra D. považujeme udelený trest za primeraný," povedal nám okresný prokurátor Karol Hajduček. "Peňežný trest u Ladislava M. nevystihuje stupeň nebezpečnosti pre poločnosť, preto požadujeme uloženie prísneho podmienečeného trestu."

Odvolaniami sa Krajský súd zaoberal v januári 2002. Po štyrdňovom maratóne výsluchov obžalovaných, niektorých svedkov i oboznamovaní sa s hromadou listinných dôkazov, bol verdikt opäť očakávaný s veľkým záujmom médií. Senát sa napokon nepriklonil k návrhu ani jednej z procesných strán. Oboch obžalovaných uznal síce vinných, na tresty výrazne zmenil. Alexandrovi D. vymeral 2 roky, podmienečene odložené na 36 mesiacov a v prípade Ladislava D. upustil od potrestania. Senát pri konečnom účtovaní zohľadnil najmä skutočnosť, že dôsledky havárie boli v príčinnej súvislosti aj s inými okolnosťami, na ktoré obžalovaní nemali priamy dosah. Preto aj kvalifikácia skutkov, ktorých sa obžalovaní dopustili, bola na rozdiel od pôvodnej, nižšia.

"Nejde o výšku trestu, ale o výrok, že som vinný. Ten bude sprevádzať mňa i celú moju rodinu, po celý život. Nemám dojem, že len ja som zodpovedný za následky havárie. Bol som na najnižšej úrovni riadenia," vyhlásil po vynesení rozsudku Alexander D. a Ladislav D. dodal: "Nemám na výber, musím byť spokojný."

Záver

Príbuzní tých zamestnancov VSŽ, ktorí 27. októbra 1995 odišli do práce a nikdy sa z nej už nevrátili, s rozsudkom zrejme spokojní neboli. Na objektívne objasnenie udalostí i potrestanie vinníkov čakali vyše šesť rokov. Napokon sa zodpovednosť za 11 obetí zviezla iba na dvoch ľudí. Boli to však tí jediní, ktorí svojim konaním zavinili smrť svojich kolegov? Asi ťažko. Niektorých zachránila amnestia, iní vystupovali iba v pozícii svedkov a ďalší sa po celý čas " modlili", aby sa ich meno v súvislosti s haváriou vôbec nespájalo.

Hoci od tragédie uplynulo už desať rokov a bola pomerne podrobne zdokumentovaná, stále ju sprevádza množstvo nejasností. Jedine fakty sú známe a nemenné. Čas a príčina výbuchu, počet obetí, výška akéhosi odškodného ich rodinám, mená piatich obžalovaných a napokon i dvoch odsúdených. Množstvo otázok však ostalo nezodpovedaných... Zmyslom tohto článku nabolo nájsť na odpovede. Chceli sme iba pripomenúť, že ani v 21. storočí nemá človek techniku pod kontrolou tak, aby sa podobná tragédia nemohla zopakovať...

Mená obetí z VSŽ

František BURČÍK z Košíc, 38 rokov, ženatý, rušňovodič DZ Železničná doprava, vo VSŽ zamestnaný od roku 1982

Vojtech BYSTRÝ z Molday nad Bodvou, 38 rokov, ženatý, vedúci posunu DZ Železničná preprava, vo VSŽ od roku 1985

Anatolij Jurievič CUPER zo Šace, 32 rokov, ženatý, rušňovodič DZ Železničná doprava, vo VSŽ od roku 1982

Miloš GEDEON z Nižného Medzeva, 31 rokov, slobodný, posunovač DZ Železničná doprava, vo VSŽ od roku 1992

Štefan JANOVSKÝ z Košíc, 53 rokov, ženatý, predák prevádzky chémie VZ Koksovňa, vo VSŽ od roku 1965

Jozef KOLARSKÝ z Košíc, 48 rokov, ženatý, dopravný dispečer - majster DZ Železničná doprava, vo VSŽ od roku 1972

Marek LUDVIK z Košíc, 22 rokov, slobodný, palič DZ Keramika, vo VSŽ od roku 1994

Andrej ŠTOFA z Hanisky, 53 rokov, ženatý, vozmajster DZ Železničná doprava, vo VSŽ od roku 1970

Jaroslav VIKARTOVSKÝ z Košíc, 34 rokov, ženatý, vedúci posunu DZ Železničná doprava, vo VSŽ od roku 1984

Košický večer vyšiel v nedeľu

Kým rádiá a televízne stanice informovali o tragédii priebežne, ako prvé tlačené médium bol v uliciach Košický večer. Pod vedením šéfredaktora Mgr. Igora Galla poskladali redaktori mimoriadne štvorstranové vydanie v sobotu v noci a v nedeľu ráno vychrlili rotačky prvých 10 tisíc výtlačkov. Predávali ich zväčša samotní redaktori a noviny šli doslova na dračku. Ja sobne som predával pred vtedajším Kmartom na Hlavnej ulici a už zrejme nikdy nezažijem situáciu, kedy stál na večerník tridsaťmetrový zástup kupujúcich. No kým som ich presvedčil, že takto to pôjde rýchlejšie, doslova mi noviny trhali z ruky. Niektorí chceli jeden, niektorí aj viac kusov. Aj keď sa urobila dotlač, na sklade nezostal jediný nepredaný výtlačok.

Povedali po 10 rokoch:

Alexander D.: K tej smutnej udalosti sa už nechcem vyjadrovať. Je to už desať rokov. Načo zbytočne jatriť rany?

Ladislav M.: Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Rád by som na to už zabudol.

Rodičia sa súdili o odškodné po synovi

Havária vo VSŽ bola aj v pozadí prípadu Okresného súdu Košice I. Rodičia po jednej z obetí, 22-ročnom Marekovi Ludvikovi, sa súdili o odškodné, ktoré železiarne vyplatili rodinám obetí. Keďže Marek žiadnu nemal, milión Sk dostala jeho matka Helena O., s ktoru žil v spoločnej domácnosti. Za synovho otca Štefana A. sa nikdy nevydala a Mareka vychovávala sam. Po čase sa však otec o odškodnom dozvedel a začal si nárokovať na polovicu sumy. S Helenou O. sa nedohodol, preto vec postúpil súdu. "Aj ja som sa podieľal na výchove i výžive syna a to tým, že som 22 rokov ukracoval svoju rodinu morálne i finančne. Platil som alimenty a dával mu peniaze," uviedol v zdôvodnení. Dodal, že so synom sa často stretával a napriek odlúčeniu dobre vychádzali.

Vyšetrovanie však ukázalo, že Štefan A. trochu preháňal. So synom a vídaval iba zriedka a to aj napriek tomu, že ho o častejšie návštevy žiadala Helena O. Okrem týchto faktov bolo pre ďalšie rozhodovanie dôležité aj stanovisko VSŽ: Fianačná výpomoc bola určená rodinám pozostalých, teda príslušníkom, ktorí žili v čase úrazu s postihnutými v spoločnej domácnosti. Aj nazáklade tohto vyjadrenia súd návrh žalobcu zamietol. Štefan A. nevysúdil nič. Naopak, približne 16 tisíc musel zacvakať advokátke, ktorá ho v kauze zastupovala.

Róbert BEJDA

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  4. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  5. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  6. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  6. Bývanie v meste predlžuje život
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  10. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 051
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 338
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 702
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 606
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 328
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 088
  7. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 7 997
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 931
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 658
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 456
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Starosta má aj kvôli manželke problém s poslancami i políciou, obec kolabuje

Nezákonne jej predal pozemok. Stiahol exekúciu, odvolanie, nepýta nájomné.

Starosta Ján Vincenčík.
Testovanie v Herľanoch.

Jedna rana do srdca. Priznala sa k vražde syna, dostala 16 rokov

Košický súd vyniesol rozsudok v aprílovom prípade z Michaloviec.

Daniela sa o chvíľu dozvie rozsudok.
Skládka na ulici Československého odboja.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Novinár Marek Vagovič.
Moniku Jankovskú privádzajú na NAKA v Nitre.
Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Predseda Smeru Robert Fico.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop